Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ušami Michala Kaščáka

.michal Kaščák .časopis .osobnosti

Do you know what you want? Spýtala sa čašníčka v krčme v New Yorku. Mám rád americký prízvuk v angličtine. Mám s ním pekné zážitky. Tá čašníčka vravela svoju frázu tisícikrát za deň, usmievala sa pritom, a tak to pekne zhltla, že som hneď neporozumel. Otázku zopakovala. Opäť zľahka a šarmantne, ja som pochopil a odpovedal som: Which Ivan?

Tentoraz neporozumela ona. Neviem, ako som mohol počuť „Do you know Ivan“, ale zdalo sa mi to vzhľadom na náš pôvod rozumné, navyše v Amrike sa potuluje Ivan Jombík, tak som si pomyslel, že ona nejako vydedukovala našu slovenskú prapodstatu (napríklad z tvaru hlavy) a tak sa spýtala, či poznáme Ivana, podobne ako keď poviete, že ste z Bratislavy a niekto sa opýta „A poznáš Petra Kracinu?“ s takou samozrejmosťou, akoby mala Bratislava iba dvoch obyvateľov – vás a Kracinu. Nebolo to tak, odvtedy sa mi kamaráti smejú, aké som jazykové ohreblo, podobne sa mi smial svojho času Jano, keď som si v L.A. vypýtal syrovú omeletu frázou „please this cheese“, na čo sa milo rozosmiala servírka, Jano sa rozosmial hurónskym spôsobom a vysvetlil mi, že som práve tú slečnu poprosil, aby uspokojila syr nakreslený na jedálnom lístku. A keď som sa v Salt Lake City svojho času zahral na Woodyho Allena a pišťavým spievaním som sa kamaráta B Jaya v supermarkete opýtal „where is the fucking butter“, B Jay ku mne pribehol s hrôzou v očiach a okamžite mi vysvetlil, že slovo fuck sa na verejnosti nepoužíva, lebo by nás mohli považovať za nekonečných buranov a dôrazne ma požiadal, aby som už nikdy v jeho prítomnosti na verejnosti podobne nehovoril. Na moje počudovanie a vysvetlenie, že som si len požičal typický slovník z amerických filmov, mi povedal, že film je film a ten nemá s realitou nič spoločné a že ak chcem byť za vidláka, môžem hovoriť filmovo, ale nie, keď som s ním a navyše v hlavnom meste mormónov, kde sú všetci neuveriteľne sladko milí a usmievaví. Americké „neúprimné“ úsmevy sa mi inak páčia, svet je s nimi krajší ako s našimi úprimne zachmúrenými európskymi tvárami. Aj keď Ivan je usmievavý dosť. Do you know Ivan?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite