Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Nebudem ako Fico

.jozef Majchrák .martin Hanus .časopis .rozhovor

Koketoval s SDKÚ, ale pred rokom radšej založil vlastnú politickú stranu Sloboda a Solidarita. Pravicu vraj neoslabuje on, ale jej neschopnosť jednoznačne sa dištancovať od Smeru. Tvrdí, že do volieb predstaví jeho strana svoj ucelený liberálny program, ale bez populizmu sa Robert Fico aj tak poraziť nedá. Richard Sulík.

.keď ste pred rokom ohlásili vznik strany Sloboda a Solidarita (SaS), viacerí mali pocit, že vznikne len ďalšia jednopercentná stranička. Za ten rok ste sa takmer dostali do Európskeho parlamentu a v prieskumoch atakujete päť percent. Vaše už aj tak vysoké sebavedomie asi ešte narástlo, však?
My sme si verili už vtedy a veríme si naďalej, že sa dostaneme do parlamentu, ale neveríme si, že budeme mať dvadsať percent. Teda sebavedomie nám nenarástlo.

.nám sa však zdá, že je občas prehnané. Voľby do VÚC ste prezentovali ako víťazstvo pravice a veľký úspech SaS. Ale keď porovnáme výsledky týchto a predošlých volieb do VÚC, tak počet mandátov pre Smer prudko narástol, počet pre pravicu klesol a SaS má jeden mandát podobne ako strana Úsvit...
Áno, ak hovoríme o počte mandátov, tak tie voľby pre nás úspechom neboli. To som ani netvrdil. Ale z pohľadu získaných hlasov úspechom boli.

.no ak dal niekto z viacerých kandidátov hlas aj vášmu človeku, ešte to neznamená, že vás bude voliť v parlamentných voľbách...  

Áno, ale existujú aj ľudia, ktorí sú naši voliči, ale nedali krúžok nášmu kandidátovi, pretože ho napríklad nemajú radi. Môžeme diskutovať o tom, ktorých voličov je viac. Pozrime sa však na tie okrsky, kde sa dal krúžkovať iba jeden človek a nedali sa teda deliť hlasy. Takých obvodov bolo na Slovensku desať a dosiahli sme tam 9, 5-percentný výsledok.

.áno, ale ide o malé volebné obvody, kde volí malý počet ľudí. Vôbec to nie je reprezentatívna vzorka.
Tá vzorka je malá, ale ja som ani nikdy na základe týchto čísel netvrdil, že v parlamente získame 5,1 percenta hlasov. Len som povedal, že trend našich percent je rastúci.

.pri parlamentných voľbách má však pravica zásadný problém. Môže síce nad očakávanie uspieť v počte získaných hlasov, ale v konečnom dôsledku môže prehrať, pretože časť hlasov prepadne. Stačí ak Most alebo SAS získajú pod päť percent....  
Preto je nutné, aby pravica spolupracovala. Má potenciál na to, aby vyhrala. Nemusí vytvoriť jednu politickú stranu, ale spolupracovať. Prvým krokom takejto spolupráce by bolo, keby opozičné strany jasne povedali, že so Smerom nepôjdu do vlády. Spravili sme to my, spravila to SDKÚ, zachytil som hlasy, že aj kvôli nám a naposledy som niekde čítal, že to urobilo aj KDH. Ešte je tu  SMK či Most. Chápem to ako veľmi dôležitý krok, ktorý môže dať pravici nový impulz.

.ale asi všetci chápu ako automatické, že keby pravica mala po voľbách dostatok hlasov, tak vytvorí koalíciu bez Smeru. Teraz sa nebavíme o povolebnej, ale o predvolebnej spolupráci. Vy ste pred časom povedali, že chcete ísť do volieb samostatne. Aj s rizikom, že to bude 4,9 a nie 5,1 percenta?
Vždy existuje riziko, ale urobíme všetko pre to, aby sme ho minimalizovali. Keď si pozriete vývoj volebných preferencií v priebehu posledných siedmich mesiacov, tak kontinuálne rastieme. Zoberte si napríklad stranu Most. Keď vznikla, okamžite vďaka popularite Bélu Bugára vyletela nad päť percent a tam sa drží. My dlhodobo postupne stúpame, čo nás oprávňuje si myslieť, že ešte nejaký čas budeme stúpať.

.ak by vám SDKÚ o niekoľko mesiacov s veľkým gestom, že treba zjednocovať pravicu, ponúkla miesta na kandidátke, čo spravíte?

Viem povedať len to, že ja osobne sa na cudzej kandidátke nezjavím.

.čakáte na to?
Nečakám.

.spolu s Mostom ste teraz vytvorili spoločnú expertnú skupinu. Nie je to signál, že uvažujete o spoločnej kandidátke do volieb?
Nie. Most nás, podobne ako SMK, pozval na zoznamovacie stretnutie. V rámci tohto stretnutia som položil otázku, či si vedia predstaviť podporu odvodového bonusu. Odpoveď znela, že najskôr by museli do detailu vedieť, o čo ide. Tak sme sa dohodli na vytvorení expertnej skupiny. Následne to bolo v tlači prezentované ako ekonomická spolupráca, hoci išlo len o to, či by si vedeli predstaviť podporu odvodového bonusu. Nechcem to zľahčovať, ale o nič viac nejde. Oveľa podstatnejšie je, že Most sa nedištancoval od vládnutia so Smerom. Aký zmysel by pre nás malo spojenie s Mostom, ktorý by následne mohol ísť do vlády s Ficom?

.aj ste sa o tom s Bugárom bavili?
 Pýtal som sa ho, či by si vedel predstaviť vyhlásenie, že po voľbách nebude spolupracovať so Smerom. Jeho odpoveď bola pomerne šalamúnska, v zmysle, že pre stranu by to bolo výhodnejšie, ale pre krajinu možno nevýhodnejšie. Ja to vnímam ako alibizmus, jednoducho si necháva otvorené dvierka. Z toho čítam, že im ide o to, aby vládli. V poriadku, ale SaS nebude spolupracovať s nikým, kto pripúšťa vládnutie so Smerom. O spolupráci s Mostom sme teda ochotní sa baviť, až keď jasne vyhlási, že po voľbách nepôjde do vlády so Smerom.

 .ešte predtým, ako ste založili stranu, ste vraj dostali ponuku vstúpiť do SDKÚ. Celé to vraj zlyhalo na tom, že ste chceli podpredsednícke kreslo. Je to pravda?
Nie. Tieto fámy sa zakladajú na jednom mojom stretnutí s Dzurindom. Každý rok a pol až dva roky, od roku 1997, chodíme s Dzurindom na obed. Vykáme si a je to taký oficiálny vzťah. V máji 2008 som sa na stretnutí Dzurindu opýtal, či neplánuje odstúpiť. On povedal, že nie a ak je niekto vhodnejší, nech jednoducho príde a vytlačí ho z pozície. Mimochodom, vnímam to ako rozumnú odpoveď, veď načo má nejakému „šalátovi“ prepúšťať miesto a poškodiť tak celú stranu. V tom rozhovore som mu povedal, že ak by odstúpil a niekto z dvojice Mikloš alebo Radičová by sa stali predsedom strany, pre mňa by to malo to čaro, že by som sa uchádzal o post podpredsedu strany. Určite to však nebola moja podmienka na vstup do strany. Mojou podmienkou bolo, že akceptujú odvodový bonus, alebo aspoň jeho podstatné časti. Bolo mi signalizované, že sa o tom dá baviť.

.na čom to teda stroskotalo?
Neviem presne. Dzurinda mal ešte nejaké otázky, dohodli sme sa ešte na jednom stretnutí, kde som odvodový bonus podrobnejšie prezentoval. To sa udialo, okrem neho tam bol aj Ivan Mikloš. Dzurinda to uzavrel s tým, že ďakujeme, ozveme sa. Potom sa jednoducho nikto neozval.

.tak ste si založili stranu...
 O tri mesiace neskôr som mal ešte jeden rozhovor s Ivanom Miklošom, kde sme si niektoré veci vyjasnili a dospel som k presvedčeniu, že najlepšie bude založiť si vlastnú stranu. Ale nielen kvôli tomu, že sa nikto neozval, boli tam aj iné dôvody.

 .dobre, tak ste si založili stranu. Čudné na tom je, že vy, váš podpredseda Jozef Mihál, máte veľmi podobný pohľad na ekonomiku ako Mikloš či Eugen Jurzyca z SDKÚ a aby toho ešte nebolo dosť, podpredsedom Mostu sa stal ďalší liberálny ekonóm Ivan Švejna. Vy všetci by ste pokojne mohli byť v jednej strane.

Z ekonomického pohľadu áno.

.tak na čo sú nám tri strany?  
Most vznikol až po nás, čiže mňa sa týka len otázka, prečo nie som v SDKÚ. Ako som už povedal, nenašli sme spoločnú reč a zrejme nebol ani veľký záujem zo strany SDKÚ ma získať. To, čo nakoniec zavážilo, bola výzva založiť stranu na zelenej lúke, v ktorej budú noví ľudia. Viac ako 94 percent našich členov nebolo nikdy v žiadnej strane.

.ešte raz, načo mať tri strany s veľmi podobným programom v ekonomike?
Pravicové spektrum je rozdelené na liberálnu a konzervatívnu časť. Na konzervatívnej strane je KDH a my vidíme svoj priestor jednoznačne na tej liberálnej. Kam chce patriť SDKÚ, si musia odpovedať oni sami.

.ale veď aj vy ako liberál ste z programového hľadiska videli svoj prirodzený priestor aj v SDKÚ.
V ekonomickej časti áno, ale v iných častiach nie.

.neprekážal vám štýl vládnutia a niektoré podozrenia z korupcie spojené s SDKÚ?
Veď vám hovorím, že všetko dohromady zohralo nejakú úlohu. Žiadne kritérium nebolo samo osebe K.O. kritériom, ale v súčte to znamenalo, že som sa rozhodol založiť vlastnú stranu.

.aký je teda váš základný programový rozdiel oproti SDKÚ?

My sme liberálna strana. Sme za registrované partnerstvá, za odluku cirkvi od štátu, sme strana, ktorá hovorí, že sme dôsledne za slobodu jednotlivca a tomu dôsledne podriaďujeme aj náš program.

.takže rozdiel je v tom, že vy nie ste len ekonomickí, ale aj spoločenskí liberáli?

Áno, v SDKÚ sú nejakí pomiešaní. Skôr by som sa mohol pýtať, aký je rozdiel medzi KDH a SDKÚ. Medzi týmito dvoma stranami sú možno menšie rozdiely, ako medzi SaS a SDKÚ.

.nech je to tak, ale navonok hovoríte o ekonomických témách, v ktorých sa od SDKÚ príliš neodlišujete.
Je pravda, že v našej strane sú najmä ekonómovia, ale to neznamená, že to tak má ostať navždy. Stále k nám prichádzajú noví ľudia a oslovujeme odborníkov aj z iných oblastí. Berte však do úvahy to, že strana funguje iba sedem mesiacov.

.prezentujete sa ako strana odborníkov, ale zatiaľ od vás počúvame iba zasvätené návrhy týkajúce sa ekonomiky a ešte aj ekonomický program ste zúžili najmä na dane a odvody. Nie ste zatiaľ taká jednodimenziálna strana?

Nevnímam nás tak. Nakoniec, náš program pre parlamentné voľby bude širokospektrálny. Už dnes máme pripravené dobré riešenia pre školstvo a zdravotníctvo, pracujeme na rómskej problematike.

.skúste povedať napríklad jednu základnú tézu o školstve...

Chceme viac slobody. Chceme, aby súkromné, štátne a cirkevné školy boli na jednej úrovni. Štát by ich mal dotovať rovnako. Mala by byť oveľa väčšia sloboda pri výbere učebníc. Jednoducho liberalizácia trhu s učebnicami a liberalizácia vyučovacích metód. Chceme byť dôslední v rozširovaní priestoru osobnej slobody. Samozrejme, v istých hraniciach. Nikto z nás nechce zrušiť povinnú školskú dochádzku, alebo privatizovať súdnictvo.

.dobre, že ste zmienili súdnictvo. Nie je práve vymožiteľnosť práva oveľa väčším problémom Slovenska než reforma odvodového systému?  
To, čo sa deje v justícii, je jeden z najväčších neduhov spoločnosti. Keď pripustíme, že o niekoľko rokov bude odvodový bonus zavedený, tak v tej dobe bude súdnictvo určite najväčším problémom tejto spoločnosti.

.teda dnes je podľa vás nezavedenie odvodového bonusu väčším problémom než stav justície?  

Môžeme o tom diskutovať. Prvý dôchodkový pilier sa rúti do veľkých problémov. Do tejto oblasti však oveľa viac vidím a na rozdiel od súdnictva tu dokážem problémy presne pomenovať.

.máte ľudí, ktorí dokážu problémy pomenovať aj v súdnictve?
Máme partiu výborných právnikov, ktorých vedie jeden zdatný advokát, Alojz Baránik. Myslím, že keď predstavíme náš program v tejto oblasti, nebudeme sa mať za čo hanbiť.

.dobre, tak poďme na vašu hlavnú tému. Čo by sa po zavedení odvodového bonusu zmenilo pre človeka, ktorý dnes zarába okolo 800 eur?
Zoberme si štandardnú slovenskú rodinu. Pre človeka, ktorý ma priemerný plat, ženu a dve deti, by sa zmenilo to, že by mali citeľne viac peňazí. Možno  približne o 100 až 150 eur viac. To znamená, že taká rodina by štátu oveľa menej platila. Slovensko má ôsme najvyššie odvody na svete. Po zavedení odvodového bonusu by klesli približne na polovicu. Odvodový bonus by tiež pôsobil motivujúco na ľudí, ktorí dnes nepracujú, aby začali pracovať, alebo aby zvyšovali svoj príjem. Tiež mimoriadne zjednodušuje systém.

.akú záťaž by to znamenalo pre štátny rozpočet?
Odvodový bonus je fiškálne neutrálny. Okrem mňa to prepočítala aj Slovenská akadémia vied a M.E.S.A 10.

.ľuďom nechá štát podstatne viac a napriek tomu to nezaťaží rozpočet? Ako je to možné?
Po prvé odvody by sa platili dôsledne zo všetkého. Z dividend, nájmov, úrokov, výhier. Dnes existuje v zákone asi desať riadkov položiek, z ktorých sa odvody neplatia. Napríklad ešte rôzne odchodné, odstupné, príjem za pracovnú pohotovosť.

.to však znamená, že niektorí ľudia by na to doplatili. Napríklad lekári.

Nie. Lekár by ušetril veľkú časť z odvodov, ale v prípade pracovnej pohotovosti by platil niečo navyše. Jeho finančná výhoda by teda nebola povedzme150 eur, ale len možno 120. V každom prípade by však aj on ušetril. Áno, niekto, kto dnes žije iba z úrokov alebo prenájmov bude musieť platiť odvody. Nevidím dôvod, prečo by nemal.

.je tu však iný problém. Keď ste ešte za Dzurindovej vlády začali hovoriť o odvodom bonuse, zdalo sa to ako nová zaujímavá reformná téma. Po viac ako troch rokoch Ficovej vlády sa však vynorilo možno desať tém, ktoré sú dôležitejšie ako zlepšovanie daňového a odvodového systému. Nemáte ten pocit?

Nesúhlasím. Vymenujte mi dve témy, ktoré vnímate ako dôležitejšie.

.morálna devastácia v súdnictve a úpadok školstva.

Ja si napríklad myslím, že odvodovo-sociálny systém je väčší problém ako úpadok školstva. Súdnictvo vážne konkuruje, ale desať tém, ktoré sú dôležitejšie, nenájdete. Možno ešte poviete zdravotníctvo a korupcia, ale určite ich nebude desať.

.rómovia?
To je večná téma. Áno, je to tiež veľmi vážny problém, ale jeho riešenie čiastočne súvisí aj s daňami a odvodmi. Rómovia nechodia pracovať preto, lebo by boli hlúpi robiť za podmienok, že pôjdu niekam kopať kanál, zarobia sto eur a štát im z toho nakoniec zoberie 84 eur.

.vy si teda myslíte, že zmeny v daňovom a odvodovom systéme vyriešia aj problém rómkych osád?
Netvrdím, že všetci Rómovia začnú zo dňa na deň pracovať, ale odbúrame bariéry, aby ich niekto mohol legálne zamestnať. Dnes Róm, ktorý sa zamestná, príde o dávky a zamestnávateľ za neho musí platiť od prvého eura 35-percentné odvody. To je taká silná bariéra, že dnes Rómovia nerobia, a ak áno, tak na čierno.

.vy však okrem odvodového bonusu hovoríte už len o témach, ktoré sú celkom nepodstatné. Zbierate podpisy za vypísanie referenda o zavedení stropu  na nákup vládnych limuzín, zrušení koncesionárskych poplatkov, obmedzení imunity či znížení počtu poslancov. Na akom mieste v  rebríčku spoločenských problémov sú podľa vás tieto témy?
Obmedzenie na nákup vládnych áut určite nie je v prvej desiatke.

.ktoré z nich sú v prvej desiatke?
Určite poslanecká imunita. Treba však povedať, že do referenda nemôžete dať otázku týkajúcu sa základných práv a slobôd, daní a odvodov. To Ústava zakazuje. Obmedzenie imunity podľa mňa nikdy nedosiahneme inak ako referendom. Poslanci si to sami neodhlasujú. No a keď sme už chceli robiť referendum o tejto otázke, tak sme tam pridali ďalších päť. To nestojí žiadne peniaze navyše a robí to referendum atraktívne aj pre ľudí, ktorým je imunita ukradnutá, ale vytáča ich, že nejaký bezvýznamný minister si vyváža zadok v limuzíne za dvestotisíc eur. Tak sme jednoducho spravili mix otázok, o ktorých si myslíme, že dokážu ľudí osloviť.

.a sú najmä dobrým marketingom pre stranu...

Jednoznačne áno. Veď to zatiaľ podpísalo 290-tisíc ľudí a tento počet sa teda dozvedel aj o tom, že existuje nejaká SaS. To ja nepopieram.

.hovoríte, že ste liberálna strana, ktorá chce zvyšovať slobodu jednotlivca. Na druhej strane oslovujete ľudí banalitami ako sú vládne limuzíny...
Nie je to tak. V programe budeme hovoriť o osobných slobodách. Navrhneme  životné partnerstvá pre homosexuálov aj heterosexuálov. Ak sa dnes ľudia rozhodnú spolu žiť, ale nechcú sa brať, štát im hádže polená pod nohy. Nedovoľuje im uplatniť nezdaniteľné minimum, robí problémy pri dedení. Niečo sa dá síce riešiť nejakými zmluvami, ale je to zbytočná oštara. Uplatnenie nezdaniteľného minima či poberanie vdovského dôchodku sa nedá riešiť ani takto. Budeme teda za to, aby boli životné partnerstvá, ale bez možnosti adoptovať deti. Ani heterosexuálny registrovaný pár by nemal mať možnosť adoptovať si deti. To bude náš návrh. Tiež budeme navrhovať odluku cirkvi od štátu.

.skúsenosť hovorí, že všade, kde povolili registrované partnerstvá homosexuálov, nasledovala vzápätí snaha o uzákonenie možnosti, aby si takéto páry mohli adoptovať deti. Otvárate tomu dvere...
Taká požiadavka možno príde, no my budeme jasne proti.

.o premiérovi Robertovi Ficovi sa často hovorí ako o politikovi osobných útokov. Zatiaľ ste mimoparlamentným politikom, ktorý publikuje veľa na internete. Už niekoľko krát nás zarazil tón, akým napádate protivníka v polemike. Ak sa Richard Sulík stane dôležitým parlamentným politikom, neužijú si s ním kritickí novinári rovnaký život ako s Ficom?
Som presvedčený, že nie. Mám pocit, že diskutujem kultivovane a vecne. Stanú sa však prípady, že niekto zámerne prekrúti fakty, a potom platí na hrubé vrece hrubá záplata. Ja nenapádam v diskusiách ľudí, ale sa bránim.  

.vám sa možno tá forma zdá v poriadku, ale vy už nie ste bloger, ale politik, ktorý musí vážiť slová. Ak prejdete do osobného útoku, idú z toho obavy. A nás to vedie k otázke, či Richard Sulík ako dôležitý politik nebude raz formou rovnaký Robert Fico.  
Ja ten pocit vôbec nemám, určite taký nebudem.

.viete, že vás niektorí volajú pravicový Fico?

Áno, ale nie kvôli tomuto. Vyčítajú mi populizmus. Ale na druhej strane je viac ľudí, ktorí tvrdia, že inak sa Fico poraziť nedá. Máme dosť salónnych intelektuálov pri zelených stoloch, ktorí dokážu osloviť 0,3 percenta voličov. Aj v záujme takých ľudí je dostať Fica z premiérskeho kresla. A to neurobíte len vyberanými metódami. To je holý fakt.

.populizmus vášho typu však v hlavách ľudí prevracia hierarchiu problémov. Ak namiesto justície, polície, korupcie a podobne hovoríte o  vládnych limuzínach, spoločnosť stráca cit pre to, ktoré problémy sú vlastne dôležité.
Počkajte, ale my nie sme strana, ktorá ide získať 51 percent hlasov a mala by byť zodpovedná za všetky oblasti života. Keď strana Sloboda a Solidarita presadí odvodový bonus, tak urobí desaťkrát viac ako iné strany. Ako napríklad  Slotova SNS, ktorá je raz tak silná a nemá ani náznak programu. Nestavajte nás do polohy, že máme mať top recepty na všetko.

.na záver máme ešte niekoľko stručných otázok. Kto je váš politický vzor?
Václav Klaus.

.s akou krajinou by sme mali mať strategicky najbližší vzťah?
S Českom.

.ste za uznanie nezávislého Kosova?
Nie, som proti.

.prečo?
Lebo je to Srbsko.

.akú knihu ste čítali naposledy?

Kunderov román Valčík na rozloučenou. Richard Sulík/
Narodil sa v roku 1968. Študoval ekonómiu v Mníchove a neskôr aj na Ekonomickej univerzite v Bratislave. V roku 1991 založil firmu FaxCOPY, ktorú do roku 2001 aj viedol. Bol poradcom ministra financií Ivana Mikloša pre daňovú reformu a v rokoch 2006 – 2007 radil aj ministrovi Jánovi Počiatkovi. Je zakladajúcim členom a predsedom strany Sloboda a Solidarita.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite