O Hermanovi Van Rompuym sme nevedeli nič. Potom sme si prečítali, že je úprimný katolík. Že nesúhlasí so vstupom Turecka do EÚ, pretože duchovné korene Turecka sú odlišné od koreňov Európy. Paul Belien nám pripomenul iný Van Rompuyho príbeh z roku 1990. Príbeh predsedu belgickej kresťanskodemokratickej strany, ktorá spolupracovala na dvojdňovom suspendovaní kráľa. Kráľ totiž nechcel podpísať potratový zákon.
Tento príbeh je, takpovediac, kanonický. Je totožný s tohtoročným príbehom luxemburských Junckerových kresťanských demokratov, ktorí zmenili ústavu a odobrali Veľkovojvodovi Henrimu právo podpisovať zákony. Veľkovojvoda totiž nechcel podpísať zákon o eutanázii.
Dosť sa mi to podobá na súčasných Pröllových rakúskych ľudovcov, ktorí so socialistami schvaľujú zákon o registrovaných partnerstvách homosexuálov.
Nemôžem si nespomenúť na kongresmana Patricka Kennedyho, syna nedávno zosnulého senátora, z Demokratickej strany, ktorá bola kedysi stranou amerických katolíkov. Biskup Tobin vyzval pred pár dňami Patricka Kennedyho, aby už nechodil k svätému prijímaniu, keďže ako politik podporuje potraty. V 60. rokoch uplynulého storočia došlo k zásadnému kultúrnemu tektonickému zlomu, ktorý vystavil kresťanské strany obrovskej skúške. Často volili medzi stratou moci a stratou kresťanských princípov. Obyčajne túžba po moci zvíťazila. Preto ideológia dnešnej Európskej únie nijako neodkazuje na duchovné korene Európy.
Hermanovi Van Rompuymu želám, aby dokázal usmerňovať politiku EÚ v súlade so svojou vierou, na prospech všetkých občanov. Keďže jeho koníčkom je japonská poézia haiku, dovolil som si napísať jedno haiku o jeho zvolení:
Šiel som po správnej ceste
A či som nešiel
Stojím na snežnej hore
Správne haiku má mať tri verše v dĺžke 7, 5 a 7 slabík. Má obsahovať kigo – slovo odkazujúce na niektoré ročné obdobie. Slovo snežný som volil ako odkaz na zimu. Pri stave európskej kresťanskej demokracie mi totiž napadá najskôr tá zima. Zima však v tomto prípade je iba obrazom únavy, nie konca.
Autor je poslanec, predseda KDS
Tento príbeh je, takpovediac, kanonický. Je totožný s tohtoročným príbehom luxemburských Junckerových kresťanských demokratov, ktorí zmenili ústavu a odobrali Veľkovojvodovi Henrimu právo podpisovať zákony. Veľkovojvoda totiž nechcel podpísať zákon o eutanázii.
Dosť sa mi to podobá na súčasných Pröllových rakúskych ľudovcov, ktorí so socialistami schvaľujú zákon o registrovaných partnerstvách homosexuálov.
Nemôžem si nespomenúť na kongresmana Patricka Kennedyho, syna nedávno zosnulého senátora, z Demokratickej strany, ktorá bola kedysi stranou amerických katolíkov. Biskup Tobin vyzval pred pár dňami Patricka Kennedyho, aby už nechodil k svätému prijímaniu, keďže ako politik podporuje potraty. V 60. rokoch uplynulého storočia došlo k zásadnému kultúrnemu tektonickému zlomu, ktorý vystavil kresťanské strany obrovskej skúške. Často volili medzi stratou moci a stratou kresťanských princípov. Obyčajne túžba po moci zvíťazila. Preto ideológia dnešnej Európskej únie nijako neodkazuje na duchovné korene Európy.
Hermanovi Van Rompuymu želám, aby dokázal usmerňovať politiku EÚ v súlade so svojou vierou, na prospech všetkých občanov. Keďže jeho koníčkom je japonská poézia haiku, dovolil som si napísať jedno haiku o jeho zvolení:
Šiel som po správnej ceste
A či som nešiel
Stojím na snežnej hore
Správne haiku má mať tri verše v dĺžke 7, 5 a 7 slabík. Má obsahovať kigo – slovo odkazujúce na niektoré ročné obdobie. Slovo snežný som volil ako odkaz na zimu. Pri stave európskej kresťanskej demokracie mi totiž napadá najskôr tá zima. Zima však v tomto prípade je iba obrazom únavy, nie konca.
Autor je poslanec, predseda KDS
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.