Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti

V Moskve išlo po ulici dievča, keď mu zrazu spadla na hlavu korytnačka a zabila ho. Prípad sa dlho skúmal, ale nikomu sa nepodarilo zistiť, odkiaľ korytnačka spadla. Našťastie aspoň ona prežila. Napriek tragickosti tejto príhody sme na tomto Annapurna Treku všetci niekoľkokrát dostali kolektívny záchvat smiechu.

Keď sme stúpali na aklimatizačný výlet do výšky 5 000 metrov, fučiac a kráčajúc rýchlosťou krok za minútu, zrazu to na nás zasa prišlo. Moja sestra Terezka, celá biela ako stena od UV krému, ktorým sa natrela, a pre výškovú chorobu s krvou v nose, začala chrliť ďalšie vtipné úmrtia. Zhodli sme sa na tom, že domáce korytnačky sú na tom najhoršie. Chované neštudovanými laikmi, aj keď s dobrým úmyslom, väčšinou sa zo zazimovania neprebudia. Môj ex dal svoju korytnačku zazimovať podľa knižky, všetko si pozorne prečítal, ale napriek tomu, keď ju potom vybral, vytiekla z panciera. Jedna z trekeriek šplhajúcich s nami hore si kúpila vodnú korytnačku, ktorá nechtiac dopadla ako korytnačia polievka, keď sa snažila akvárium ohriať na radiátore. Jednému kamošovi sa korytnačka po zazimovaní rozpadla na prach. Našu korytnačku, ktorú segra dostala na 12. narodeniny, zjedol náš pes. Nechali sme ju behať po záhradke a aj keď bol Belko na reťazi, chúďa korytnačka prišla až k nemu. Všetci sme ju hľadali a našla sa až v Belkovej búde, vyjedená a vylízaná, pancier rozpolený napoly. Stúpajuc hore sme z korytnačiek prešli na andulky a kanárikov. Ako naša Kamila mala falošné tehotenstvá a prázdne vajíčka, uďobala Cukiho na smrť, a ako si potom roztiahla klietku za kŕmidlom a uletela na susedný dvor, do bratislavského konzervatória na čerešňu a tam si spievala do klavírneho sprievodu. Ako moja sestra našla na ulici vrabčeka. Bol zranený, chovala ho v krabici a starala sa oňho, až kým neumrel. Všetky vtáky - Kamilu, Cukiho aj Vrabčeka sme pochovali na parkovisko na Konventnej ulici, pod zelenú lampu. Ani neviem prečo. Ale keď sme si na to spomenuli počas tohto výšľapu, švaclo ma to od smiechu o zem a objektívom dolu, takže som si ho poriadne doškriabala na ostrých kameňoch. Človeku tam hore napadajú všelijaké veci. Počas tohto treku boli záchvaty smiechu na dennom poriadku. Ani sa nám nechcelo schádzať. Ale predstava naozajstnej sprchy, ktorá bude pozajtra tiecť na naše spotené, mastné a omrznuté hlavy, je silnejšia...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite