Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kopti – dedičstvo Alexandrie

.časopis .história

Alexandria, v antike preslávená jedným zo siedmich divov sveta i obrovskou knižnicou, dala svetu mnohé pamiatky. Súčasťou jej bohatstva je aj duchovné dedičstvo a v ňom koptská cirkev.

Alexandria, v antike preslávená jedným zo siedmich divov sveta i obrovskou knižnicou, dala svetu mnohé pamiatky. Súčasťou jej bohatstva je aj duchovné dedičstvo a v ňom koptská cirkev.


Egyptské mesto Alexandria začalo písať svoju históriu v roku 332 pred Kristom, keď ho založil Alexander Veľký. Chcel, aby sa stalo novým centrom ríše, no plány mu prekazila nečakaná smrť. Alexandria však neupadla do zabudnutia. Za vlády Ptolemaia I. Sófera sa stala hlavným mestom Egypta a práve v tomto období sa začal na ostrove Faros stavať maják, neskôr zaradený medzi sedem divov sveta. Vtedy vznikla aj slávna alexandrijská knižnica, botanická záhrada, astronomické observatórium či univerzitný komplex. Mesto sa stalo významným centrom vzdelanosti. Zároveň bolo dôležitou obchodnou križovatkou, hlavným prístavom pre východné Stredomorie a pre obchodné cesty do Indie a Číny. Žili tu ľudia rôznych národností (najväčšie zastúpenie mali Židia, Gréci a Egypťania) a počet obyvateľov dosiahol 500-tisíc.

.apoštolská tradícia
Kresťanstvo prišlo do Alexandrie pomerne skoro, cez židovskú diaspóru, teda prostredníctvom Židov, ktorí prijali kresťanstvo. No najväčšiu zásluhu na jeho rozšírení má misia svätého Mareka, ktorého koptská cirkev pokladá za prvého patriarchu Alexandrie. Do mesta doputoval okolo roku 43 po Kristovi. Práve od jeho misie sa odvodzuje apoštolská tradícia Alexandrie.
Z prameňov vieme o rýchlom rozšírení kresťanstva, ktoré tunajší ľudia prijali s nadšením. Zrejme na tom mala podiel aj vžitá túžba po posvätne, ktorú zdedili po staroegyptských predkoch. Kresťanstvo sa z Alexandrie neskôr rozšírilo do Líbye, Etiópie, Núbie, Eritrey a Cyrén. Keď v roku 284 nastúpil na rímsky trón cisár Dioklecián, začalo sa najkrutejšie prenasledovanie kresťanov. Na pamiatku týchto mučeníkov sa koptská cirkev rozhodla datovať svoj vznik od tohto okamihu. Rím mal vtedy vedúce postavenie v západnej časti Rímskej ríše. Vo východnej boli dôležitými centrami Alexandria s Jeruzalemom a Antiochiou. Práve Alexandria sa postupne prepracovala na pozíciu najvýznamnejšieho centra kresťanstva na východe a v hierarchii sa zaradila na druhé miesto, hneď za Rím.


.púštni otcovia
Alexandria kresťanstvo obohatila predovšetkým o mníšsku tradíciu, ktorá vznikla práve tu. Jej zakladateľom je svätý Anton Pustovník, ktorý v roku 270 odišiel žiť na púšť do samoty. Jeho príklad priťahoval čoraz viac ľudí, vznikli prvé kláštory a Antonových nasledovníkov začali nazývať púštnymi otcami. Aj samu púšť tej doby možno označiť za jeden veľký kláštor – v istom čase tam žilo až 50-tisíc pustovníkov. V kláštoroch sa zaviedli prvé pravidlá: čistota, chudoba, poslušnosť. Denný program mníchov naplnila práca i modlitba. V kláštoroch prevládali rehoľní bratia, kňazov bolo len toľko, aby sa zabezpečilo slávenie liturgie. Všetci mnísi mali rovnaký odev, jedli len raz za deň (chlieb, ovocie a zeleninu) a striedali sa vo všetkých prácach.
V duchovnom živote kláštorných bratov sa najväčší dôraz kládol na meditáciu, slávenie liturgie a askézu. Každý mních mal za úlohu nájsť vlastnú cestu k duchovnej dokonalosti. Nezostal však medzi múrmi kláštora do smrti. Keď dosiahol osobnú i duchovnú zrelosť, odišiel žiť do púšte ako pustovník. Mníšsky život ovplyvnil aj koptskú liturgiu, ktorá je dodnes zdĺhavá, pomalá a orientovaná na spoločné slávenie. Podľa vzoru púštnych otcov sa ideál mníšstva časom rozšíril do kláštorných centier na Olympe, Sinaji, Athose a do celého kresťanského sveta.
V Alexandrii sa v roku 190 zrodila aj katechetická škola, prvá svojho druhu v kresťanskom svete. Jej hlavným predstaviteľom bol Origenes, známy ako „otec východnej teológie“, autor zhruba 6-tisíc komentárov Svätého Písma a tvorca Hexaply (rekonštrukcie gréckeho Starého zákona na základe šiestich textových kritík). V katechetickej škole študovalo veľa učencov a biskupov z rôznych kútov sveta. Škola postupne priniesla tisíce teologických a biblických štúdií, okrem iného Alexandrijský kódex (grécky rukopis Starého a Nového zákona). Aj vďaka tejto škole dokázali alexandrijskí učenci obhajovať kresťanskú vieru a bojovať s herézami.

Koptská ortodoxná cirkev
Zaradenie: nechalcedonská ortodoxná cirkev (odmietla chalcedonský koncil)
Patriarcha: Shenouda III.
Sídlo patriarchu: Káhira
Počet veriacich: 8–10 miliónov
Misie: Sudán, Etiópia, Austrália, Rakúsko, Británia, Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Brazília, Kanada a USA (cca 1,5 milióna členov)
Zaujímavosť: používa alexandrijský obrad

Alexandrijský patriarchát
Zaradenie: pravoslávna cirkev
Patriarcha: Peter VII.
Sídlo patriarchu: Alexandria
Počet veriacich: 200 000
Misie: Keňa a Uganda (cca 150 000 členov)
Zaujímavosť: upustili od alexandrijskej tradície a prijali byzantský obrad

Koptská patriarchálna cirkev
Zaradenie: katolícka východná cirkev
Patriarcha: Antonios Naguib
Sídlo patriarchu: Káhira
Počet veriacich: 250 000 (väčšina v hornej časti Egypta)
Misie: Etiópia, Eritrea, Francúzsko, Kanada, USA a Austrália (cca 10 000 členov)
Zaujímavosť: hlási sa k alexandrijskému obradu
.zápas o pravovernosť

Herézy boli v Alexandrii pomerne časté. Intenzívne kontakty s helenistickou kultúrou zapríčinili vznik prvého sporu – ten sa týkal gnosticizmu. Ďalšou herézou bola Arianova náuka (tvrdila, že Kristus nie je Bohom, že je to stvorenie obdarené Božou mocou). Obidve herézy Alexandria spochybnila a vytesnila zo svojej náuky. Potom začala bojovať proti nestorianizmu, ktorý tvrdil, že v Kristovi sú dve osoby. Táto heréza sa jej stala osudnou. Alexandria totiž upadla do monofyzitizmu (popieranie božskej a ľudskej prirodzenosti Krista), keď tvrdila, že Kristus má len jednu prirodzenosť (božskú, v ktorej zanikla ľudská). Podľa koncilu v Chalcedone roku 451 však mal Kristus božskú i ľudskú prirodzenosť. Koncilové vyhlásenie väčšina koptských kresťanov odmietla, a tak vznikla Koptská ortodoxná cirkev (ktorá nie je v spoločenstve ani s katolíckou, ani s pravoslávnou cirkvou). Menšia skupina obyvateľstva, ktorá s koncilom súhlasila, vytvorila Alexandrijský patriarchát (pravoslávnu cirkev). V 12. storočí sa Koptská ortodoxná cirkev začala pokúšať o obnovenie jednoty s Rímom. Keď v roku 1739 patriarcha Atanáš konvertoval na katolícku vieru, jeho príklad nasledovalo zhruba 2 000 ľudí. Pápež Benedikt XIV. ho poveril, aby sa staral o komunitu katolíkov, čo nakoniec viedlo k zrodu Koptskej patriarchálnej cirkvi, ktorá je súčasťou katolíckej cirkvi.
 Samo označenie Kopt vzniklo ešte počas invázie Arabov do Egypta (641 po Kristovi). Arabi skomolili grécke slovo Aegyptos, ktoré pochádza zo staroegyptského Chata-ka-Ptah. Po arabskej invázií sa termínom Kopti začali označovať tí Egypťania, ktorí zostali verní kresťanstvu. V civilizácii starých Egypťanov má pôvod aj koptský kríž, ktorý používali faraóni a symbolizoval vodu života. Po prijatí kresťanstva sa tento kríž stal znakom životodarnej sily Krista.
Kopti majú najprísnejší pôst zo všetkých kresťanských komunít – počas roka sa postia dokopy dvestodesať dní, keď sa musia vyhýbať živočíšnym produktom. Ešte prísnejšie pravidlo zakazuje počas pôstu jesť cez deň – je sa len pred svitaním a po západe slnka. Zaujímavý je aj koptský kalendár, ktorý sa delí na trinásť mesiacov – prvých dvanásť mesiacov má tridsať dní a posledný mesiac päť alebo šesť dní (podľa toho, či je prestupný rok). A aby to bolo ešte zložitejšie, datovanie sa začína 29. májom roku 284 po Kristovi – má to byť spomienka na kresťanov, ktorí boli umučení počas vlády rímskeho cisára Diokleciána. To, že ide o koptský dátum, možno spoznať podľa písmen A. M. (anno Mundi – rok mučeníkov), ktoré sa píšu s rokom.
Ku koptskej tradícií patrí aj zvyk, podľa ktorého si rodina vyberie svojho kňaza. Ten sa potom stane akýmsi rodinným poradcom. Kopti sa každý deň modlia za zmierenie kresťanov a za svetový mier. Aj Koptská ortodoxná cirkev má svoje odlišnosti. Prvou je vlastná verzia kríža, ktorý možno spoznať podľa nápisu Ježiš Kristus, Boží syn. Ďalšou je možnosť rozvodu v prípade nevery a anulovanie manželstva v prípade bigamie. O oprávnenosti týchto žiadostí rozhoduje biskupská rada. A na rozdiel od cirkví, ktoré odmietli Chalcedonský koncil, kladie Koptská ortodoxná cirkev veľký dôraz na modlitbu, ktorá má podľa nej moc uzdravovať.

.už len desať percent
Neskorší vznik Konštantínopolu a Káhiry oslabil postavenie Alexandrie. Dokázala sa však spamätať a dnes je centrom egyptského priemyslu. Zato koptské kresťanstvo má najvýznamnejšie obdobie svojej histórie zrejme za sebou. Invázia Arabov totiž zmenila kresťanskú krajinu na moslimskú – kresťania tu dnes tvoria len 10 percent obyvateľstva. Navyše žijú v strachu, pretože sú cieľom agresie rôznych extrémistov. A obavy o život spolu s diskrimináciou zo strany spoločnosti vedú Koptov k emigrácii, takže ich je napokon čoraz menej.

.tomáš Hupka
Autor je doktorand na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite