Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dva svety

.martin Hanus .časopis .téma

S Čechmi máme veľa spoločného: 75 rokov sme žili v jednom štáte, 40 rokov nás gniavil komunizmus, pred 20 rokmi sme spolu skandovali „nežnej revolúcii“ a dnes máme – hoci každý v inom zmysle – dosť bláznivé politické scény.

No minulý týždeň počas 20. výročia Novembra bolo až zúfalé sledovať  rozdiely, z ktorých všetky boli v náš neprospech. 
Slovenský premiér Robert Fico na adresu lídrov revolúcie v Bratislave aj v Londýne vyhlásil: „Veľmi skoro vysvitlo, že tribúni revolúcie neboli vždy len féroví, boli v tom aj stranícke a ekonomické záujmy.“ 
Český premiér Jan Fischer, bývalý člen KSČ, vyzýval v Poľsku, aby sme nezabudli, „z čoho sa naša dnešná sloboda zrodila. Zrodila sa z vôle za ňu bojovať, brániť ju a vážiť si ju. Musíme si pripomínať, aké ľahké je slobodu stratiť, a ako ľahko sa získava späť.“ Aké samozrejmé sú pritom tie slová českého premiéra. A predsa, ako neuveriteľne by dnes zneli z úst slovenského premiéra. Alebo iný príklad: V prejave pred politickými väzňami Fischer povedal, že sa hlboko skláňa pred odporcami komunistického režimu, pretože sám nemal takú odvahu a je mu to ľúto. Naopak, nášmu premiérovi nie je nič ľúto – ak mu je niečoho ľúto, tak sú to sociálne výhody 80. rokov, ktoré nám odhalil na príklade svojho študentského výletu na Maltu. 
Porovnávanie „novembrových“ prejavov nášho predsedu parlamentu s predsedom českého senátu Přemysla Sobotku, nášho prezidenta s českým prezidentom Václavom Klausom je pre Slováka takisto mimoriadne frustrujúcou disciplínou. 
Skúsme si radšej predstaviť, ako Robert Fico vyzdvihuje niekoho zo svojich dnešných politických odporcov (Mikloška či iného disidenta) za to, čo pre krajinu urobili pred 20 rokmi. Iste, opäť nepredstaviteľné. 
Realita z Česka: Konflikt Václava Klausa s Václavom Havlom rozdeľuje Čechov už takmer celých 20 ponovembrových rokov, a nechýbali mu ani silné údery z jednej či druhej strany. Lenže Havlovi jeho alergia na Klausa nezabránila, aby ho pozval na svoj slávnostný večer k 20. výročiu Novembra. A Klausovi jeho posadnutosť zmenšovaním roly disidentov v období pred rokom 1989 nezabránila, aby predniesol tieto slová: „Udalosti pred 20-timi rokmi sú spojené predovšetkým s jednou konkrétnou osobou a tou je môj predchodca v prezidentskom úrade Václav Havel, ktorému chcem za všetko, čo pre znovuzískanie našej slobody pred dvoma desaťročiami osobne urobil, touto formou poďakovať.“
Sú veci, v ktorých Čechom jednoducho nemôžeme konkurovať: historická pamäť a celkom (ne)obyčajná noblesa.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite