Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti

Pamätám si, že som sa zasa po škole zabudla prezuť a išla som v novembrovej zime domov v papučkách. Vyzúvali sa mi a namočila som si ponožku do kaluže.

Ledva som prešla cez námestie, toľko tam bolo ľudí. Vedela som, že sa mama bude hnevať, že zasa idem domov v papučkách. A to som ešte v nich musela ísť na klavír do ĽŠU. Prišla som neskoro. Cestou naspäť, bolo to už podvečer a stmievalo sa, som sa úplne zamotala v tom dave. Všetci mi stúpali po nohách, div mi prsty nepolámali. Akýsi ujo ma začal fotiť a povedal mi, že som veľmi pekná. Mala som dva veľké vrkoče. Potom mi povedal, aby som s ním išla do ateliéru, že ma pofotí tam. Spýtal sa ma, že odkiaľ mám tie traky. Ja, že som si ich vydrankala od otca. Bolo na nich napísané VPN a vyzerali na tie časy moderne. Išla som s ním, aj keď som vedela, že nemám s cudzími ľudmi nikam ísť. Ale bola som šťastná, že ma vyvedie z toho davu, kde mi všetci stúpali na nohy a nikto ma nevidel. Išli sme popred Trnavské divadlo a z balkóna, ktorý vedie z tej Zrkadlovej siene, kde vždy chodí v decembri Mikuláš, vykrikoval herec Oktávec ničo o slobode, a potom začal robiť drepy a kázal aj ľuďom, že aby sa zahriali. Prišla som domov o deviatej a dostala som po riti. Papučky boli nielen premočené, ale aj blatové a podupané, rozlepené a museli do koša. O dvadsať rokov neskôr v Nepále, kde je v novembri vždy suchučko a relatívne teplo, zrazu nastalo nezvyčajne sychravé počasie. Nebo sa zatiahlo a na prekvapený štrajkujúci dav na námestiach začalo pršať. Doprava sa zastavila, ani taxikárom sa veľmi nechcelo. Môj priateľ Angličan sa zrazu cítil v tejto klíme ako doma. Obula som si tenisky a vyrazila do tohto neskorého monzúnu. Autobusy štrajkujú a aj na taxík som čakala pol hodiny. V Nepále sa štrajkuje stále, raz štrajkujú tí, raz iní, je to také ázijské Francúzsko. Človek si na to zvykne, keď tu žije. Tento štrajk bol však nezvyčajne veľký. Trval už druhý deň. Prepletala som sa medzi ľuďmi a celá som premokla. Mali v rukách všelijaké zástavy, na ktorých dominovali najmä kosáky a kladivá. Nepreškrtnuté. Kričali tiež niečo o slobode, ale pripadalo mi to divné. Hlavne ten pocit, že sa nič od nás nenaučili. Že stoja v tom daždi v dave, nechajú sa mlátiť políciou, kričia z plného hrdla, len aby prišli o svoju slobodu. Dúfam, že ich november úspešný nebude.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite