Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Rozhovor s Václavom Malým

.štefan Hríb .jaroslav Daniška .časopis .rozhovor

V Novembri moderoval najväčšiu demonštráciu. Katolícky Čech v ateistickom Česku. Pred 20 rokmi čistil záchody, dnes je pražským biskupom. Často sa usmieva a aj po 20 rokoch mu chýba sloboda. Václav Malý.

.pred 20 rokmi ste moderovali najväčšiu demonštráciu v histórii Česko-Slovenska. Pamätáte sa ešte na to?
Áno, prirodzene, bolo to 25. novembra. Letenská pláň bola úplne plná, bol to úchvatný pohľad. 
.pár dní predtým ste boli disidenti, boli ste takmer nikto. A zrazu ste moderovali miliónovú demonštráciu. Bol to zázrak?
Áno, zázrak. Určite sa to dá analyzovať politicky, zmenila sa vnútropolitická aj zahraničnopolitická situácia, ale pre mňa je to zázrak. 
.ako sa Václav Malý dostal k moderovaniu miliónovej demonštrácie? Čo tomu predchádzalo?
Čisto náhodou. V pondelok toho týždňa som viedol tlačovú konferenciu v galérii u Řečických, kde už bolo veľa zahraničných novinárov, ktorí prišli v súvislosti s študentskou demonštráciou. V nedeľu sa schádzali ľudia na Václavskom námestí, čakali, čo sa bude diať, záujem bol veľký, v Činoherním klubu vzniklo Občanské fórum. Priatelia mi povedali: Si farár, vieš hovoriť, viedol si tú tlačovku, moderuj preto aj tento míting. Aj keď ako farára ma nikdy nepočuli, pretože som bol bez súhlasu a verejne ma nemohli počuť. Bola to úplná improvizácia, nič premyslené, preto hovorím, že to bol zázrak. 
.česká republika je jedna z najateistickejších krajín Európy, katolícka cirkev to tu má obzvlášť ťažké a zrazu katolícky kňaz moderuje kľúčový míting. Nestretli ste sa s názorom, že to niekomu prekážalo? Alebo to vtedy nikto ako problém nevnímal?
V Charte to ako problém nevnímal nikto, spolupracoval som s Václavom Havlom po návrate z väzenia, navyše, ľudia sa dozvedeli, že som kňaz až koncom týždňa, keď som to sám verejne oznámil. Vyzvali ma na to priatelia, konkrétne neskorší rektor Karlovej univerzity Radim Palouš. 
.verejne ste sa vtedy modlili Otčenáš..
Aj to bolo až na konci toho týždňa. V televízii bola potom správa, že zhromaždenie moderuje Václav Malý, ktorý si hovorí, že je katolícky kňaz. (Smiech).
.spomínate Chartu, kamarátov, ale aj k tomu ste sa nejako dostali. Bol tu komunistický štát a veľa katolíckych kňazov, časť v hnutí Pacem in Terris, iní boli pasívni, niektorí aktívni, ale iba málo bolo disidentov. Boli ste rebelom od malička?
Neviem či som bol rebel, ale mal som svoje názory a napríklad počas štúdia na teologickej fakulte som sa zásadne staval proti hnutiu Pacem in Terris.
.to sa dalo?
Dalo, aj keď dôsledkom bolo, že som niekoľko mesiacov po štúdiu nemohol získať štátny súhlas. Vždy som sa snažil mať svoj názor, konfrontovať ho s názormi iných, ale byť sám sebou a neopakovať, čo chcú ľudia počuť.
.súhlas ste potom dostali?
Áno, dva roky som bol v neďalekom mestečku Vašim a potom dva roky v Plzni, kde som definitívne o súhlas prišiel. 
.prečo?
Podpísal som Chartu a stal som sa zakladajúcim členom Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných (VONS) v roku 1978, takže v januári 1979 som definitívne stratil možnosť verejne pôsobiť.
.čo vás viedlo podpísať Chartu 77 a založiť VONS?
Svedomie. Cítil som vnútorné napätie, v kostole som vyzýval ľudí, aby žili podľa evanjelia a aby žili pravdivo, zatiaľ čo celá tá doba bola založená na živote dvoch tvárí.  Inak sa bolo treba tváriť na verejnosti a inak doma. V kostole som hlásal ideály a keď išlo o verejné udalosti, tak som mlčal, akoby som ich nebral vážne. Charta bola preto možnosť, ako sa vyjadriť k spoločenským udalostiam. Nebol to žiadny kalkul, bolo to rozhodnutie, ktoré som urobil vo vlastnom svedomí. 
.prišiel niekto zo signatárov za vami, aby ste ju podpísali?
Nie, podpísal som ju z vlastného rozhodnutia. Bolo to u Ivana Medeka, známeho spolu s Antonom Hlinkom z Hlasu Ameriky a neskôr kancelára prezidenta Havla. Nebol som v prvej, ale až druhej skupine. Ivan Medek mi to vtedy vyhováral, pýtal sa, či som si vedomý dôsledkov a aby som to nerobil a podobne, ale ja som to urobiť chcel, bola to pre mňa záležitosť svedomia a keby som to nepodpísal, cítil by som to ako zlyhanie. 
.podpísali ste Chartu 77, prišli ste o súhlas, ale do roku 1989 bolo ešte desať rokov. Čo ste robili?
Jedenásť rokov. Robil som figuranta v pražskej geodézii, kuriča v rôznych hoteloch, nakoniec som čistil toalety na stavbe jednej stanice metra.
.tým ste sa živili, a čomu ste sa venovali?
Nikdy som neprestal byť kňazom, ani som o tom neuvažoval, takže som rozvinul pastoračnú činnosť po domácnostiach, mal som prednášky, pripravoval k sviatostiam, vyučoval náboženstvo a podobne, všetko v ilegalite. Známejšia však bola činnosť spojená s Chartou, ktorej som bol hovorcom v dôležitom roku 1981, keď došlo k najväčšiemu pôsobeniu a vplyvu Solidarity v Poľsku, angažoval som sa vo VONS-e, takže o mojej cirkevnej činnosti sa až tak nevedelo. Navyše, keďže som bol stále sledovaný, nechcel som ľudí vystavovať nebezpečenstvu, takže som si dával veľký pozor. 
.ako na to spomínate?
Bola to síce doba perzekúcii, ale nadviazal som viacero osobných priateľstiev, takže na to spomínam veľmi rád. 
.vypočúvali vás?
(Smiech.) Bol som tam ako doma, asi 250-krát.
.250-krát? To ste boli zadržaný každý týždeň?
Áno, dlhý čas to bolo tak, niekedy aj častejšie. Navyše som bol často zadržaný na dva až štyri dni. (Smiech.) Preventívne ma zatkli aj keď bol nejaký štátny sviatok, alebo púť v Levoči či Šaštíne. 
.o čo im išlo?
Mali podozrenie, že budem poburovať alebo podvracať republiku (smiech), ale hlavne ma chceli izolovať. Bol som spojivkom medzi cirkvou a nezávislým hnutím, nikdy som neprestal mať kontakty s oficiálnou cirkvou, najmä s niektorými kňazmi a to im vadilo. Myslím, že im išlo o to, aby som sa venoval iba občianskym iniciatívam a nevenoval sa cirkvi. 
.aké vzťahy ste mali s domácou hierarchiou cirkvi?
To bolo problematické. Práve v tejto budove som sa stretol s vtedajším kardinálom Tomáškom a on ma vykázal zo svojej kancelárie, pretože nesúhlasil, že som podpísal Chartu. Iróniou osudu tu dnes sedím ja. (Smiech).
.čo mu prekážalo na Charte?
 Že je to politika, prichádzam o štátny súhlas, a preto je to nezodpovedné. Bol som podľa neho neposlušný a mal som mať v prvom rade na mysli kňazskú službu. Ja som mu povedal, že sa kňazstva nevzdávam, ale svedomie mi velí, že nemôžem mlčať. S Cirkvou to teda nebolo jednoduché, ale postupne sa to menilo. 
.kedy sa zmenil kardinál Tomášek?
Až v polovici 80. rokov. 
.čo sa vtedy stalo?
Postoje Jána Pavla II. boli jasné a Tomášek začal cítiť jeho podporu, katolíci tiež zdvihli hlavu, najmä pri velehradskej púti v lete 1985. Tomášek dokonca začal každý rok verejne prijímať hovorcov Charty, čo bolo dôležité a symbolické gesto, odkaz, že berie tú občiansku iniciatívu vážne. Treba byť k nemu spravodlivý, neskôr hovoril, že treba rešpektovať ľudské práva, nielen práva cirkvi.
.boli ste aj odsúdený?
Odsúdený som nebol. Bol som síce 7 mesiacov vo väzbe po tom, čo v roku 1979 zatkli skupinu 10 členov VONS-u v čele s Havlom, šiestich odsúdili, ale ja som bol spolu s ďalšími tromi členmi len obvinený, ale to obvinenie trvalo až do decembra 1989, takže Damoklov meč bol stále nado mnou. 
.tušili ste popri tom všetkom, že komunizmus padne?
Nie, ja som bol pripravený, že sa slobody nedožijem, aj keď som si ju prial.
.mnohí ľudia dnes hovoria, že zmysel má robiť iba také veci, čo prinesú nejaké ovocie. Pýtajú sa, prečo by mali riskovať, prečo trpieť, keď to nič nezmení. Vy ste boli presne v takej situácii, nie?
Človek nemôže konať len na efekt. Ježiš, videné ľudskými očami, skončil úplne neúspešne. Opustený, odsúdený a popravený.  Zostala pri ňom iba jeho matka, jeden učeník a pár žien. Pomohol síce mnohým ľuďom, ale nakoniec dopadol ako zločinec. Ľudsky videné naprosto stroskotal. A potom vstal z mŕtvych. Kresťania by nemali hrať na efekt, myslím, že by sme mali pravdivo žiť, konať dobro a nekalkulovať, čo nám to prinesie. Vždy som Ježiša bral ako inšpiráciu, a práve preto ma „nedrvilo“, že niekedy nebolo hneď vidieť efekt, aj keď my sme ho vlastne po čase videli.
.v čom?
Informovali sme o porušovaní ľudských práv, čoraz častejšie nás vyhľadávali západní novinári a keď tu potom prichádzali zahraničné návštevy, oficiálne sme sa s nimi stretali už pred novembrom ’89. Okamžitý význam bol v tom, že sme ukázali na nespravodlivosť a prejavili solidaritu, nebolo to však na efekt. Je dôležité uvedomiť si, že keď sa žiadny efekt nedostaví, neznamená to ešte, že ten čin nemá zmysel.
.prišiel rok 1989, zázrak, komunizmus padol, mohli ste mať pocit, že misia splnená..
Áno, bola to zmena, bolo jasné, že nastáva nový systém parlamentnej demokracie, Charta stratila význam a ja ako kňaz som nechcel figurovať v politickej činnosti, tak som sa stiahol. Chcel som sa vrátiť pred oltár a ukázať, že možno žiť ako slušný zodpovedný občan a veci ovplyvňovať aj bez moci. Tiež som sa obával, že vysoká funkcia by sa mohla obrátiť proti cirkvi aj proti mne. 
.keby ste vtedy ukázali na funkciu, asi by ste ju dostali.
Asi áno. (Smiech). Prirodzene, bolo to veľké pokušenie.
.v akom mysle?
Mať moc, funkciu, vplyv, byť na očiach. Je to intímna vec, ale ja som sa modlil, aby mi to nezamotalo hlavu. 
.uvažovali ste v širších súvislostiach, nad prezidentom Tisom a podobne?
To ani nie, ale uvedomil som si, že nemôžem stavať na popularite, ktorú som vtedy mal, že popularita nemôže byť náplňou môjho života. Bolo jasné, že by sa to proti mne obrátilo, navyše, politik musí robiť nejaké kompromisy a aj v českej spoločnosti sa od kňaza aspoň podvedome očakáva jasný postoj. Zachovať si správanie „áno-áno, nie-nie“ to v politike vždy nejde, a tým politikov v žiadnom prípade neodsudzujem.  
.ján Budaj dnes hovorí, že celé sa to nepodarilo, pretože Havel urobil tajnú dohodu s komunistami. Vy ste boli pri ňom, ako to bolo?
Môžem podať svedectvo len o dvoch novembrových týždňoch, keď som tam bol, aj pri rokovaniach s Adamcom, žiadna dohoda nebola. Ako prebiehali ďalšie rokovania, ktoré viedli aj k zvoleniu Havla prezidentom, to už neviem, pri tom som nebol. Udalosti išli rýchlo a skôr sa ukázalo, že Adamec nie je schopný zostaviť hodnovernú vládu a ľudia žiadali čoraz viac. Naším cieľom však vtedy nebolo prevziať moc, chceli sme, aby vláda rokovala s občanmi. Dá sa povedať, že moc padla Havlovi a jeho skupine do náručia, a nemali to jednoduché. Aparát zostal nezmenený, zmenili sa iba špičky. Ale iná možnosť vtedy nebola.
.ešte hlasnejšie sa ozýva, že revolúcia prebehla príliš zamatovo, komunisti nielenže odišli bez trestu, ale že sa dokonca vrátili späť. Váš názor?
Po vojne je každý generálom a veľmi rýchlo sa zabúda, vtedy však nikto na zrušenie komunistickej strany nenaliehal. Ľudia si oddýchli, všetko sa uvoľnilo a na viac sa nemyslelo.  Ja považujem za chybu, že sa nepotrestali aspoň tí, proti ktorým boli jasné dôkazy, je to však aj dôvod stavu vtedajšej justície. Najväčší problém vidím v tom, že takzvaní pragmatici odhodili stranícke knižky a vliezli do ekonomických sfér. 
.keď si v hlave prejdete všetko, čo sa odvtedy udialo, priblížilo sa to predstave, ktorú ste na začiatku mali?
(Smiech.) Ako kňaz a spovedník dobre viem, že človek je tvor hriešny. Takže si nerobím žiadne ilúzie o žiadnom, ani demokratickom systéme. Prirodzene mi všeličo prekáža, ale tento systém je lepší, ako ten do roku 1989. Chýba mi však sieť elít, ktoré by požívali rešpekt spoločnosti, chýba nám vybudovaná občianska spoločnosť, stále je príliš veľa ľudí pasívnych a neovplyvňujú verejnú mienku. Prekáža mi aj nekultúrnosť medzi politikmi. 
.disidenti boli pred rokom ’89 hlasom svedomia a boli nenahraditeľní. Ako zvládli slobodu?
Rôzne. Niektorí, ktorí boli kedysi členmi strany, stále žili niekde v období Pražskej jari, niektorí nemali do politiky vstupovať, ale v zásade je dobré, že do politiky vstúpili a zohrali pozitívnu rolu. Niektorí sa osvedčili, niektorí nie. Dnes zostáva už iba malý zostatok, napríklad Petr Pithart.  
.kľúčovou osobnosťou bol Václav Havel, ako to zvládol on?
(Smiech.) Celkovo bol dobrý prezident. Stal sa symbolom štátu, či československého, alebo neskôr českého, to prospievalo. Nemal síce vždy dobrú ruku na spolupracovníkov, dá sa mu všeličo vyčítať, ale zásadne nezlyhal. 
.poznáte ho aj ako priateľ, ako ho to zmenilo ľudsky? 
(Smiech.) Pán Boh ho má rád, stretáva sa  síce s najväčšími svetovými politikmi, ale to ľudské v ňom zostáva. 
.niektorí o ňom hovoria, že je čistým narcisom. Je to tak?
Čiastočne áno, ale rozhodne nie čistým. (Dlhý smiech.) Keď už to s ním niekedy vyzerá zle, vyrozpráva sa z toho v nejakom prejave. 
.havel často hovorí o duchovných veciach, prečo vlastne neurobil krok k organizovanej cirkvi?
Myslím si, že to stále nechápe, že sa obáva, že v takom spoločenstve by stratil svoju slobodu a nezávislosť.
.takže on sa na vás díva ako na nie celkom slobodného človeka?
Vidí cirkev skôr inštitucionálne a chce si zachovať svoj nezávislý postoj. Nemôžem si sťažovať, ku mne sa správa úplne spontánne a s rešpektom. 
.považujete ho za veriaceho?
Neverí síce v osobného Boha, to je jeho konštatovanie, ale povedal by som, že síce svojsky, ale veriaci je. V týchto intímnych veciach je pokorný a zdržanlivý, čoho si vážim. 
.ako zvládla pád komunizmu a slobodu katolícka cirkev?
Odmietam tézu, že sme zlyhali. Iste, boli sme na mnohé nepripravení, oslabení, nezvládli sme celkom mediálnu dobu.
.tu vládne povedomie, že katolícka cirkev dobu nezvládla?
Áno, je to pomerne rozšírené. V cirkvi aj mimo nej.
.čo sa tým myslí?
To, že sme nedokázali prezentovať naše úspechy na poli vzdelávania, charity a verejnosť si myslí, že sme tí, čo chcú od štátu majetok a peniaze. Rovnako ako disidenti nemali skúsenosti s politikou, neboli na novú dobu pripravení ani noví biskupi. Na druhej strane je pravda, že v cirkvi chýba úplne slobodná diskusia. 
.čo to znamená? Chýbajú vám pochybovači alebo skôr obhajcovia tradície?
Chýba diskusia medzi kňazmi, biskupmi a kňazmi, vyjasňovanie si pastoračných priorít, diskusia o prezentovaní cirkvi. 
.ale chýbajú vám Halíkovia alebo ich kritici?
Jedni aj druhí. Nechcem o tom hovoriť nejako osobne, ale chýbajú aj tí, čo dokážu na tých Halíkov nejako reagovať, navzájom sa počúvať, a nie sa len nesúhlasne vymedzovať.
.na Slovensku cirkev nedokáže reagovať na aktuálne problémy doby, u vás je to podobne?
Myslím, že by sme mali hľadať témy, ktoré sa týkajú celej spoločnosti, sociálne otázky, nielen zužovať prezentáciu cirkvi na otázky bioetiky. 
.nie je to skôr naopak, že kňazi dnes nevedia hovoriť práve o tých bioetických otázkach?
Ide práve o to, podať i bioetiku nielen v zákazoch, nesmieš, pretože je to zlé, ale hovoriť o tom širšie. Nehovorím, že by sa o tom nemalo hovoriť, ale treba nájsť vhodný jazyk. 
.aký problém vidíte v tom, keď sa populárny kňaz, ktorý má veľký mediálny priestor, nevyjadruje napríklad k bioetickým témam, je to zlyhanie?
Myslím si, že je to chyba. Keď je rešpektovaný a má priestor, mal by sa k takým   témam vyjadrovať, vysvetľovať ich. Nie som zástanca demonštrácií proti potratom, ale treba trpezlivo vysvetľovať, že dieťa nie je vlastníctvom matky, je to nový človek a dar. Treba hovoriť aj o klonovaní, eutanázii a podobne.
.tých 20 rokov ukázalo niečo o českej spoločnosti. Čo to je?
Nechcel by som zovšeobecňovať, ale v prvom rade asi to, že ešte nie sme na demokraciu dostatočne zrelí. Sloboda nie je svojvôľa, je aj bremeno, je to zodpovednosť a mnohí z nás s ňou nedokážu dobre zaobchádzať. 
.pred 20 rokmi ste čistili záchody a dnes sedíme v arcibiskupskom paláci a vy ste biskup. To je neuveriteľný príbeh, nemyslíte?
Pred Bohom sme všetci nahí. Ale je to istý paradox života a tiež dôkaz, že človek musí zostať pri zemi a ja ako biskup stále túžim po tom, aby som zostal dobrým kresťanom. 
.existuje predstava, že biskup je bližšie k Bohu. Pred 20 rokmi ste boli dole, dnes ste hore. Neboli ste k Bohu bližšie predtým?
Určite, keď človek príjme pokorenie, približuje ho to k Bohu. Ale aj biskup môže zostať pokorným a Bohu blízko. Myslím si, že tie šance sú rovnaké. 
.nie ste zahltený administratívnymi povinnosťami?
Je toho veľa, ale snažím sa udržovať si kontakt aj s veriacimi a neveriacimi, aj kontakt s kultúrou mimo prostredia cirkvi.
.má biskup čas na Pána Boha?
To už je trochu intímne, ale môžem povedať, že to si strážim. Denne čítam Bibliu, nad rámec kázania, osobne meditujem a rozjímam, aby som bol sám a udržoval si živý vzťah k Bohu.
.pred 20 rokmi ste mali sen žiť v slobode, dnes je to realita. Aký sen máte dnes?
Aby bolo viac tolerancie v spoločnosti a slobodnejší priestor v cirkvi. 
.slobodnejší priestor v cirkvi?
Áno. Treba rešpektovať cirkevné učenie, ale vždy to bola aj tak trochu otvorená záležitosť, o dogmách sa diskutovalo a poznanie tajomstva prehlbovalo. Mne sa zdá, že dnes z viery robíme skôr istotu, viera nie je len istá suma právd, ale v prvom rade vzťah k živému Kristovi. Občas mám pocit, že sa hodnotíme len podľa toho, či sme lojálni, či sa vojdeme do nejakej mustry a pravdu viac nehľadáme. Nehovorím, že treba ísť proti cirkevnému poriadku, ale vážim si ľudí, ktorí vedia urobiť krok dopredu. 
.v Maďarsku má dnes väčšina spoločnosti pocit, že situácia je horšia ako za komunizmu. Vy ste ručili životom pred revolúciou a  v  novembri boli pritom. Podarilo sa to?
Zásadne je to pozitívny vývoj, a ak sú problémy, týkajú sa celej Európy. Problémom je odkresťančenie, Európa akoby strácala zmysel pre korene, na ktorých stojí, a to sa prejavuje aj vo vzťahu k islamskému svetu. V sociálnej oblasti je veľa nespravodlivostí, ale životná úroveň sa objektívne zvýšila. Mám kontakt  s chudobnými vrstvami a viem o čom hovorím. 
.podarilo sa?
Nepovedal by som to takto, pretože očakávania boli často naivné. Je to zlepšenie, ale musíme vedieť, že nikdy nebude úplná sociálna spravodlivosť, nikdy nebude úplná sloboda, ale zásadne je to lepšie. 
.keď sa povie 17. november, čo vám prvé napadne?
Zlom. Došlo k zlomu a otvorila sa cesta k slobode, a teraz záleží na tom, ako slobodne vieme žiť. A to zatiaľ nevieme, ani v spoločnosti, ani v cirkvi.
Václav Malý (59) pomocný pražský biskup. Kňaz od  roku 1976, signatár Charty 77, v rokoch 1981 – 82 jej hovorca a zakladajúci člen Výboru na obranu nespravodlivo stíhaných, po zákaze činnosti pôsobil ako tajný kňaz a disident.  
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite