Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Banky v turbulenciách

.jozef Ryník .časopis .týždeň v ekonomike

Minulý týždeň sa bankový sektor spomínal v médiách mimoriadne často. Banky zverejnili svoje hospodárenie za deväť mesiacov tohto roka, ktoré nevyzerá vôbec ružovo.

Niektoré z nich ohlásili nové balíky služieb, a tie klientov nepotešili, iné avizujú prepúšťanie. Banky sa nevyhli ani kritike ministerstva financií za výšku svojich úrokových marží. Čo sa deje v bankovníctve, až teraz tam  dorazila kríza? 
To, že tento rok nebude pre banky zlatou baňou ako roky pred krízou, finančné inštitúcie na Slovensku už tušili na konci minulého roka. Vedeli, že Slovensko prijme novú menu euro a s ňou im odíde časť prímov z devízových operácií. Očakávali dopady krízy aj na hospodárstvo Slovenska. Napriek tomu boli intenzitou dopadov aj ich rýchlosťou  prekvapené. 
.pripravení na straty?
Na konci októbra zverejnili banky na Slovensku svoje hospodárenie za tri štvrťroky tohto roka a ich zisky sa v porovnaní s rovnakým obdobím v minulom roku výrazne prepadli. Príčiny sú jasné. Kríza a euro. 
Kríza sa na ziskovosti sektora prejavila na jednej strane poklesom novoposkytnutých úverov a prepadom rastu úrokových príjmov a na strane druhej rastom tvorby rezerv na nesplácané úvery,“ vysvetľuje Marcel Laznia, analytik Slovenskej bankovej asociácie (SBA). Euro znamenalo stratu príjmov z devízových operácií, ako aj výpadok z poplatkov z medzinárodných peňažných prevodov. 
Zavedenie eura prinieslo uvoľnenie menovej politiky Európskej centrálnej banky, v dôsledku čoho sa aj slovenské medzibankové sadzby veľmi znížili a znížili aj príjmy bánk. „S recesiou súvisí zhoršenie disciplíny dlžníkov, čo sa takisto podpísalo pod výrazný pokles ziskovosti slovenského bankového sektora,“ dodáva Vladimír Vaňo, analytik Volksbank Slovensko. Banky navyše zaťažili mimoriadne výdavky v minulom roku v súvislosti so zavedením eura. 
Na prepady ziskov a na nové podmienky na finančnom trhu zareagovali banky rôznou rýchlosťou a rôznymi nástrojmi. Niektoré sa stali opatrnejšími v poskytovaní úverov, iné zaviedli racionalizačné opatrenia vo forme prepúšťania personálu či zatvárania pobočiek. A tie ďalšie inovujú svoje produkty.
.bankári na dlažbe?
Hrozí bankovému sektoru väčšie prepúšťanie, aké sa deje v priemysle? Podľa bankových analytikov, ktorých .týždeň oslovil, sa nemáme čoho obávať. Laznia tvrdí, že v drvivej väčšine prípadov ide o racionalizačné opatrenia bánk. Vaňo obavy vyvracia číslami. Slovenské komerčné banky sa na zamestnanosti v hospodárstve Slovenska podieľali k prvému polroku 2009 iba 0,87 percentami. „O masovosti diania na trhu práce vo finančnom sektore preto nemožno hovoriť,“ dodáva Vaňo. Myslí si, že ide skôr o optimalizáciu zamestnanosti. Svedčí o tom aj štatistika Národnej banky Slovenska, ktorá zaznamenala ku koncu septembra pokles pracovníkov v komerčných bankách a pobočkách zahraničných bánk na Slovensku o 1 605 ľudí,  teda iba o 7,8 percenta v porovnaní s koncom minulého roka. 
Jednoducho: v dobrých časoch banky ľudí prijímali veľkoryso a v zlých prepúšťajú, lebo kríza ukázala na tých zamestnancov, ktorí sú v banke nadbytoční. 
.zmeny balíkov
Ako ďalší z nástrojov boja proti prepadu ziskov sa môže javiť snaha niektorých bánk zaviesť nové balíky služieb. Tie však pre niektorých klientov znamenajú až dvojnásobný nárast ich ceny. Logická otázka preto je, či sú tieto zmeny v balíkoch služieb novým trendom v slovenskom bankovníctve, ktorý má „potlačiť“ konzervatívnych klientov k častejšiemu využívaniu bezhotovostných platieb, alebo šikovným riešením výpadkov z očakávaných príjmov v tomto roku. Predstavitelia bánk, samozrejme, obhajujú prvú odpoveď: nové balíky služieb obhajujú tým, že síce sú drahšie, ale ponúkajú viac. To je pravda, ale rozhnevaní klienti sa na internete pýtali bánk, načo je im viac služieb, ktoré nepotrebujú a nechcú. 
O trende zjednodušovania spoplatnenia základných bankových služieb zatiaľ na Slovensku bankári hovoria iba opatrne. Poukazujú na to, že tento trend môžeme pozorovať aj v niektorých iných štátoch strednej Európy. „Napríklad v Rakúsku zaplatíte za základné bankové služby (bežný účet) jeden paušálny poplatok a ostatné služby (výbery z bankomatov či  platobné karty) sú zahrnuté v tejto cene. Na druhej strane v Maďarsku je paušálny poplatok pomerne nízky, ale ostatné služby už nie sú zahrnuté v tejto cene a uhrádzate ich zvlášť. Slovensko sa čoraz viac približujú k  rakúskemu modelu spoplatňovania,“ myslí si Laznia. 
Rozdiely v poplatkoch za balíky služieb medzi rozvíjajúcimi sa ekonomikami, ako je Slovensko, a rozvinutými západoeurópskymi štátmi vidí aj Vaňo. U tých prvých majú banky vyššie výnosy z úrokov a nižšie z poplatkov, u tých druhých je to opačne. Dnes však nastáva posun v pomere príjmov z úrokov k poplatkom, ktorý je podľa Vaňa z pohľadu klientov transparentnejší a férovejší. „Klienti platia za služby a transakcie, ktoré využívajú a zmenšuje sa priestor na ‚krížové dotácie´ z minulosti, keď výnosy z úrokov pomáhali kryť náklady na poskytovanie služieb, ktoré využívala len užšia skupina klientov, a tí sa tak mohli tešiť z nižších poplatkov,“ dodáva analytik. 
.máme drahé úvery?
Poslednou oblasťou, ktorou by sa banky mali sanovať na úkor svojich klientov, sú podľa ich kritikov príliš vysoké úrokové marže. Je táto kritika bánk niektorých členov Cenovej rady vlády a zástupcov ministerstva financií oprávnená? 
„Dokument, ktorý vypracovala pre Cenovú radu Národná banka Slovenska (NBS) uvádza, že úrokové marže sú na Slovensku porovnateľné s ostatnými krajinami. Týka sa to tak úverov pre podniky, ako aj spotrebiteľských úverov. Iba pri úveroch na bývanie NBS uvádza, že marže sú na Slovensku vyššie ako v sledovaných krajinách,“ hovorí  Laznia, a preto považuje kritiku Cenovej rady za neodôvodnenú. Podľa neho sú po zohľadnení likvidnej prémie a rizika krajiny marže porovnateľné s ostatnými krajinami v tomto segmente úverov. „Rizikové prirážky (riziko klienta) sú dané ekonomickými podmienkami v konkrétnej krajine. Ak má Slovensko jednu z najvyšších nezamestnanosti v Európe, je logické, že aj rizikové prirážky sú vyššie ako v iných krajinách Únie,“ vysvetľuje a dodáva, že aj riziko krajiny, ktoré zohráva nezanedbateľnú úlohu pri stanovovaní úrokových sadzieb dlhodobých úverov, je tu jedno z najvyšších v eurozóne. 
Úrokové marže bánk teda súvisia aj s deficitným hospodárením štátu. Keď štát nezodpovedne riadi verejné financie, môže sa to prejaviť na úverovom trhu – buď nárastom úrokových sadzieb, alebo pri pesimistickom scenári aj obmedzením poskytovania úverov firmám a domácnostiam. „Ak si štát požičiava za horších podmienok, negatívne sa to prejaví aj pri sadzbách dlhodobých úverov. Pri narastajúcom objeme zadlženia financovanie verejného dlhu môže ‚vytesniť´ firmy a domácnosti z úverového trhu,“ tvrdí Lanzia. 
.nech sa snaží vláda
K tomuto vysvetleniu vysokých úrokových marží sa prikláňa aj Vaňo. Tvrdí, že vo všeobecnosti platí, že obdobia zhoršenej hospodárskej situácie sprevádza tak sprísnenie podmienok na poskytovanie úverov, ako aj nárast ceny podstupovaného úverového rizika.
Pri porovnávaní slovenských marží s tými európskymi však treba byť opatrní. Podľa Vaňa porovnávanie v rámci EÚ, najmä pri dlhodobých hypotékach, komplikuje rozdielna situácia v bonite financovaných domácností v jednotlivých krajinách, rozdiely na trhu práce a tiež výrazné rozdiely medzi mierou vlastníctva obývaných nehnuteľností. „Rozdiely  sú aj v bezrizikových výnosoch požadovaných za štátne dlhopisy domácich vlád,“ dodáva Vaňo. 
A sme znova pri spojení rizikových marží bánk s rizikom krajiny. Lanzia hovorí, že dnes ťažko môžeme očakávať, že štátne dlhopisy Slovenska sa budú predávať za rovnakú cenu ako dlhopisy Nemecka len preto, že platíme rovnakou menou. Vláda by sa preto mala snažiť, aby sa rozdiel medzi cenami dlhopisov (riziko krajiny) znižoval. Na to je však potrebná zodpovedná politika vlády v oblasti verejných financií, ktorá sa zatiaľ pri pohľade na budúcoročný rozpočet nečrtá. 
Podobnú situáciu sme už na Slovensku zažili na konci Mečiarovej vlády. Vláda si vtedy na trhu požičiavala za viac ako 20-percentné úroky, a to ovplyvnilo aj výšku úrokov pre súkromný sektor. Škoda, že máme takú krátku pamäť.
Banky teda nie sú v kríze, správali sa zodpovednejšie pred krízou a pokračujú v tom aj dnes. Sú opatrnejšie a možno sa čiastočne sanujú aj na úkor klientov, ale stále sú na tom v hospodárení lepšie ako štát. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite