Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Príbeh (ne)jedného amerického kríža

.mária Škvarlová .časopis .náboženstvo

Takmer dva a pol metra vysoký kríž na počesť padlých vojakov prvej svetovej vojny sa vypína ku kalifornskému nebu v chránenej oblasti Mohavskej púšte už 75 rokov. Lepšie povedané, vypínal sa.

Už niekoľko rokov je tento pamiatkový kríž počas trvania súdneho prípadu Salazar vs. Buono zahalený. Skončí sa tento prípad precedensom, ktorý zakáže používanie náboženských symbolov na americkej štátnej pôde?
Príbeh pamätného kríža sa začal ešte po prvej svetovej vojne, keď sa do Mohavskej púšte v Kalifornii prišli fyzicky a psychicky zotaviť vyčerpaní vojaci. V roku 1934 tu na skalnom kopčeku postavili kríž ako pamätník svojim padlým spolubojovníkom. Vtedy ešte netušili, že o tri štvrťstoročia bude o osude kríža rozhodovať Najvyšší súd Spojených štátov a že tento precedens ohrozí výskyt náboženských symbolov na štátnej pôde.
Súdnu žalobu, ktorá sa tiahne už dobrých osem rokov, podal bývalý zamestnanec národného parku Frank Buono. Hoci je podľa vlastných slov praktizujúci katolík, kríž na štátnej pôde podľa neho porušuje sporný prvý dodatok k ústave USA. Americká vláda sa podľa neho navyše dopustila náboženskej diskriminácie, keď vedenie národného parku zakázalo postavenie buddhistickej svätyne v blízkosti kríža.

.snahy o riešenie
Americký kongres konal od začiatku v Buonov neprospech. Najprv sa pokúšal vyhlásiť žalobu za neplatnú, keďže žalobcovi osobne neboli popreté žiadne práva. Kríž ako taký mu podľa jeho slov ani neprekáža. Prekáža mu však to, že stojí na štátnej pôde, zatiaľ čo vláda nedovolí jednotlivcom hlásiacim sa k inému vierovyznaniu slobodne zobraziť svoj náboženský symbol.
Kongres zakázal zamestnancom národného parku vynaložiť peniaze na odstránenie kríža a vyhlásil ho za národnú pamiatku. V roku 2003 sa administratíva rozhodla urobiť kompromis. Schválila legislatívu, podľa ktorej sa kúsok pôdy mal previesť do súkromného vlastníctva veteránov. Federálny súd však túto kľučku nedovolil s odôvodnením, že sa tým nevyrieši porušenie ústavy. Kríž je v posledných rokoch podľa nariadenia sudcu kalifornského federálneho súdu zahalený. Spočiatku ho zakrývalo plastové vrece, ktoré však odporcovia strhli, a tak je v súčasnosti obitý preglejkovými doskami. Slobody sa mu dostane, až keď Najvyšší súd určí jeho legitimitu, a tým aj jeho osud.

.nestrhávajte ma!
Skupina veteránov z Kalifornie, ktorých sa otázka pamätníka v Mohavskej púšti bytostne týka, založili na podporu svojej „križiackej“ kampane internetovú stránku Donttearmedown.com („Nestrhávajte ma!“). Tu možno podpísať petíciu za zachovanie vojnového pamätníka, sledovať najnovšie udalosti vo vývine prípadu, zakúpiť si propagačné tričká či odznaky a pripojiť sa k fanúšikom kampane v rôznych sociálnych sieťach. V päťminútovom emotívnom videu na spomínanej stránke veteráni neskrývajú svoje znechutenie nad predmetom prípadu. Jerry Crytchlow vyjadril, že strhnutie pamätníka sa v jeho ponímaní dá prirovnať k smrti človeka: „Nechcem, aby ten kríž strhli. Pre mňa by to bolo podobné, akoby niekoho zabili. Toľko pre mňa ten pamätník znamená,“ zarmútene hovorí veterán. „Veľmi nerada to hovorím, ale otriaslo by to vierou v našu vládu,“ vyznáva manželka jedného z výslužilých amerických vojakov, ktorá sa so svojím mužom o udržiavanie pamätníka dlhodobo starala.

.spojené štáty demokratické
Prvý dodatok k americkej ústave spôsobil v súdnych sieňach Spojených štátov už nejednu potýčku. Kľúč k výkladu jeho úvodných slov („Kongres neschváli žiadny zákon ohľadom zavádzania náboženstva alebo zakazujúci jeho slobodný výkon“) totiž každý vidí inde. Kým známa liberálna právnická organizácia American Civil Liberties Union (ACLU), ktorá v spore o kalifornský kríž zastupuje Buona, dodatok chápe tak, že žiadny vládny objekt nesmie propagovať určité náboženstvo na úkor iného, jej konzervatívny kresťanský náprotivok Alliance Defence Fund (ADF) v slovách dokumentu vidí len prevenciu pred vytvorením cirkvi dotovanej štátom.
Spory tak vznikajú aj pre náboženské vyobrazenia na vianočnej výzdobe či o konaní sudcov, ktorí si do siene zavesia desatoro. Sudca Jim Lamz v malom mestečku v štáte Louisiana sa do sporu so zákonom dostal len preto, že vo vestibule jeho súdu visí maľba Ježiša Krista, pod ktorou je nadpis: „Keď chceš poznať pokoj, poslúchaj tieto príkazy.“ Žalobu podal nespokojný občan, podľa ktorého sa obraz nedal prehliadnuť a je hrubým porušením zákona. Lamz nazval ACLU, ktorá zastrešovala aj tento prípad, „americkým Talibanom“.
 
.čierno-biela
Aj keď sa niektorí židovskí a moslimskí veteráni vyjadrovali, že pamätník vo forme symbolu kresťanstva v kalifornskom národnom parku ich nereprezentoval, precedensu zakazujúcemu náboženské symboly na štátnej pôde by sa určite nepotešili. Je nereálne odstraňovať vyobrazenia z vojenských cintorínov a pamätníkov, nech už išlo o ľudí akéhokoľvek vierovyznania.
V bašte demokracie sa takým tempom o pár rokov už možno politici nebudú môcť oháňať povestným God Bless USA, nadpisy na dolárových bankovkách In God We Trust sa budú tlačiť v alternatívnom vyhotovení pre jednotlivé vierovyznania a mäso v mcdonaldovských hamburgeroch nahradí sója, aby sa výber toho-ktorého „zvieraťa“ nedotkol príslušníka niektorého z náboženstiev.
Prehnaná snaha predísť strašiakovi s menom diskriminácia z nás tak v multikultúrnom farebnom svete paradoxne vyformuje čierno-biele uniformné bytosti, ktorých myšlienky a názory nebudú môcť prečnievať cez meter smerníc vytvorených v tej-ktorej organizácii či parlamente.

Autorka je študentka žurnalistiky
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite