Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Médiá

.časopis .médiá

TELEVÍZIA CME a dno
Americká mediálna skupina CME, ktorá je aj majiteľom televízie Markíza, zverejnila svoje hospodárske výsledky. Tie výsledky sú zaujímavým odrazom toho, v akom stave je aj ekonomika krajín, kde televízie CME pôsobia. Príjmy z reklamy sa prepadli oproti roku 2008 o 30 percent, ale v treťom štvrťroku to bola až o 33 percent v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Medziročný prepad výnosov zaznamenala aj Markíza – Slovakia, a to vo výške 22,1 percenta. V rámci skupiny CME tak Markíza nepatrí k tým najhorším televíziám. Oveľa väčší pád zažívajú firmy CME na Ukrajine či v Bulharsku. Ťahúňom je česká NOVA, ktorá je akýmsi rodinným striebrom skupiny. Markíza svoj prepad vysvetľuje nielen svetovou hospodárskou krízou, ale aj spustením novej programovej služby DOMA.
Podľa generálneho riaditeľa CME Adriana Sarbu dosiahol reklamný trh v treťom štvrťroku svoje dno a už sa od neho odráža. Jeho súkromný názor je, že trh začne rásť a že inzerenti sa situácii prispôsobia a majú pripravené finančné rezervy, ktoré nasmerujú do reklamy. Ale Sarbu zároveň priznáva, že správanie inzerentov sa zmenilo, neodhaľujú dopredu svoje zámery, a tak sa ani veľmi nedá odhadovať ďalší vývoj. Viacerí analytici vyjadrili totiž k Sarbuovým optimistickým tvrdeniam skeptickejší názor. Je isté, že reklamy bude teraz v médiách viac ako v lete, pretože ide silná vianočná sezóna. Ale otázne je, či budú z inzercie a reklamy aj vyššie zisky a či sa medziročný prepad zastaví. Nie je to celkom isté.
.eva Čobejová

TELEVÍZIA Vyprávěj

Keď sme pred týždňom písali v rubrike .fenomén o slovenských seriáloch, nezmestila sa nám do vyhradeného priestoru zmienka o jednom seriáli z českej produkcie. Vysiela ho Česká televízia a jeho názov je Vyprávěj. Ide o retroseriál, ktorý na pozadí príbehu rodiny Dvořákových (tak trochu na spôsob majora Zemana) rozpráva o nedávnych dejinách Československa. Scenáristi celú sériu naplánovali do štyroch cyklov, z ktorých prvý začína v roku 1964 a posledný sa končí v roku 2005. Do osudov hlavných hrdinov spravidla zasahujú konkrétne historické udalosti, napríklad august 1968, či už v hranej podobe, alebo prostredníctvom záberov z vtedajších filmových žurnálov. Doterajších deväť dielov, ktoré došli do roku 1969, bolo trochu predvídateľných. Stará mama nadáva na komunistov, jeden syn emigroval, druhý sa snaží vyjsť s režimom bez toho, aby mu prinášal veľké obete, vnuk zápasí na vysokej škole s odborným asistentom o dievča a o zápočty. Túto „pelíškovitosť“, ako aj uvoľnenú atmosféru šesťdesiatych rokov, odkazy na zlatú éru divadla Semafor, novú škodovku v domácnosti, oslavy Prvého mája a príchod vojsk Varšavskej zmluvy sme už v televízii i vo filme videli spracované viackrát a lepšie. O to zaujímavejšie môžu vyznieť nadchádzajúce časti, venované začínajúcej sa normalizácii, do ktorej sa zatiaľ veľa televíznych tvorcov nepustilo. Ak sa to podarí, bude to stáť za viac hviezdičiek. Zatiaľ tak tri z piatich.
.tomáš Gális

MÉDIÁ Dotácie pre amerických novinárov?

Správa s názvom Obnova americkej žurnalistiky isto vyvolá pozornosť a  očakávania. Takú správu dala Columbia University vypracovať dvom ľuďom: Leonardovi Downiemu jr., bývalému výkonnému redaktorovi Washington Postu, a Michaelovi Schudsonovi, jednému zo svojich profesorov. V správe, zverejnenej koncom októbra, sa hovorí, že úpadok pôvodnej žurnalistiky by mohla finančnou pomocou riešiť vláda. Autori vychádzajú zo známej skutočnosti: že reklamu v printoch už nemôžu považovať za zásadný zdroj príjmu. Reakcie boli búrlivé. Amerika len tak ľahko neprehltne predstavu, že nezávislosť, podmienka dobrej žurnalistiky, je tovar, aký môže kúpiť vláda, a potom ho za zníženú cenu predávať ďalej občanom. Napríklad  Steve Buttry z Iowy, autor nových ekonomických modelov pre žurnalistiku a jeden z najhlasnejších obhajcov potreby inovácie, rozniesol argumenty Downieho a Schudsona na cimpr-campr. Stačilo, že si všimol, ako autori správy ignorujú silu, ktorá mení pôsobenie žurnalistiky: sociálne médiá. „Ktovie, či Downie alebo Schudson vôbec  využívajú sociálne médiá. Ani jeden nemá na svoje meno účet na Twitteri. Schudsona som na Facebooku nenašiel. Downieho áno a má tam aj zopár priateľov, ale jeho stránka je bez profilovej fotky, takže predpokladám, že ju zriedka používa,“ píše Buttry. A keď riešenia navrhujú ľudia, ktorí sa neveľmi zoznámili s jednou významnou oblasťou mediálnej reality, ich odporúčania vyznievajú deravo. Ešte šťastie, že dotácie sa v USA všeobecne pokladajú za kontroverzné riešenie.
.marína Gálisová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite