Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dostali sme veľký kopanec

.martin Hanus .časopis .týždeň v ekonomike

Rozhovor s Ľubošom Pástorom, profesorom finančnej ekonómie z Univerzity of Chicago, o zlyhaniach trhu a štátu pred krízou či o tom, prečo ekonómovia krízu nepredvídali.

Pred dvoma rokmi ste nám v rozhovore povedali, že vtedy začínajúca finančná kríza v USA sa nedá porovnať s hospodárskou krízou 30. rokov, lebo oproti nej  je to len krízočka. Myslíte si to aj dnes? 
Naďalej si stojím za tým, že oproti 30. rokom je to iba krízočka. V 30. rokoch sa nezamestnanosť v USA vyšplhala na 25 percent, kým teraz je pod desať percent a mala by klesať. Výkon ekonomiky sa vtedy prepadol o tretinu, dnes hovoríme o prepade na úrovni jednociferných čísel. Pritom vôbec nespochybňujem, že zažívame hlbokú krízu, ale porovnávať ju s tou spred 80 rokov sa nedá. 
.ale to, čo sa udialo v uplynulých dvoch rokoch, teda priebeh a hĺbka krízy, vás asi dosť prekvapilo, nie? 
Samozrejme, všetci sme boli prekvapení tým, ako rýchlo sa finančný sektor dostal do kolapsu.
.prečo ani najlepší ekonómovia neboli vôbec schopní to predvídať?
Keby spadol budúci týždeň na Zem meteorit, nebudete obviňovať astronómov, že to nevedeli včas predvídať. Ekonomika je komplexný jav, je ťažké predpovedať, čo sa stane. Ani meteorológovia nevedia predpovedať, aké bude počasie o pár týždňov. 
.to je fakt, ale meteorológovia nehovoria, aké počasie bude o rok či o dva, kým ekonómovia predkladajú verejnosti prognózy, ako sa má vyvíjať ekonomika najbližšie roky, pričom ľudia z týchto prognóz vychádzajú. Nedostala sa teraz do krízy vlastne aj ekonómia ako veda? 
Ako sa to vezme. Ekonómovia, ktorí robia ekonomickú vedu, sa opierajú o slávnu tézu, že ekonomické prognózy sa nedajú robiť, lebo sa nedá predvídať vývoj cien na trhoch, a teda nedajú sa predvídať ani krízy. Potom sú tu ekonómovia, ktorí sú viac orientovaní na prax a ich prácou je robiť prognózy. Áno, máloktorý z nich predpovedal krízu. Spomedzi akademických ekonómov sa asi 99 percent vôbec nezaoberá otázkou, ako predpovedať krízu. Nie je to vôbec našou náplňou. Tou je napríklad snaha pochopiť vzťahy medzi krízou a inými veličinami.   
.vy sa venujete najmä problému finančných trhov. Zmenila kríza niečo na doterajšom chápaní týchto trhov?
Táto kríza veľmi zviditeľnila dôležitosť likvidity na finančných trhoch. Uvedomujem si, že likvidita hrá väčšiu rolu, než sme si mysleli doteraz, pričom už vo výskumnej práci v roku 2003 som dôvodil, že likvidite treba dať v našich modeloch väčšiu vážnosť.
.ekonomické modely sa budú zásadne prepisovať?
Ekonómia ako veda dostala veľký kopanec do zadku, ale v dobrom zmysle: iste, je bolestivý, ale už oveľa lepšie vieme, aké je prepojenie medzi finančnou a reálnou stránkou ekonómie. Nemyslím si však, že treba dramaticky prepisovať naše modely. Môžeme si zobrať celkom štandardné učebnice ekonómie a stačí len zdôrazniť faktor likvidity a zrazu vieme vysvetliť viac než predtým.
.v 30. rokoch splodila kríza keynesianizmus. Je možné, že táto kríza splodí opäť nejaký nový dominujúci pohľad na ekonómiu?
Možné to je.
.už sa to deje?
Zatiaľ to nevidím. Prebieha súboj medzi keynesiáncami a liberálmi. Kým donedávna jasne prevládali liberáli, teraz vykúka čoraz viac keynesiáncov. Osobne si však myslím, že je to len dočasné a mnohé z tých vládnych stimulačných opatrení, ktorých sa keynesiánci dnes  zastávajú, začneme onedlho ľutovať. 
.lenže práve keynesiánski zástancovia masívnych stimulačných balíčkov tvrdia, že len vďaka nim kríza nedosiahne rozmery 30. rokov. Napokon, je pravda, že dosahy krízy sa začínajú pomaly stlmovať...
Kríza sa síce začína stlmovať, ale treba zdôrazniť, že sa tak deje ešte predtým, než sa fiškálny balíček minul. V USA sa ešte zďaleka neminula ani polovica balíčka, teda vôbec nie je jasné, že by tie balíčky signifikantne stimulovali ekonomiku. Takisto mi prekáža, že nikto sa nezamýšľa nad kvalitou tých balíčkov. 
.no nespočíva hlavná výhoda tých balíčkov v tom, že zlepšili náladu ľudí a psychologické očakávania?
U niektorých ľudí zlepšili psychológiu, lebo sú radi, že vláda ich chce zachrániť, u iných ju však zhoršili, lebo vidia vládu, ako masívne utráca a pýtajú sa, kto to bude v budúcnosti splácať. A preto teraz veľmi šetria. Inými slovami, vôbec nie je jasné, či to celkovo zlepšilo psychológiu ľudí.
.ak hovoríte, že dnes ťažko zmerať efekt tých balíčkov, bude sa to dať trebárs o päť rokov?
Vždy je veľmi ťažké rozoznať efekt vládnych výdavkov. Vláda totiž dramaticky zvyšuje výdavky v čase, keď je kríza už dosť hlboká. Na druhej strane nám skúsenosť hovorí, že situácia v ekonomike sa začína zlepšovať práve vtedy, keď je kríza dostatočne hlboká. Do istej miery to práve sledujeme. Minimálne v USA začala ekonomika stúpať už teraz, keď sa istá časť stimulov minula. Ale do akej miery boli tie stimuly vôbec potrebné, aby ekonomika začala stúpať, to nedokážem povedať. 
.súhlasíte s tézou Václava Klausa, že táto kríza je chrípkou, ktorú treba len nechať odznieť?
Pojem chrípka sa mi zdá trochu jemný, skôr si predstavte vykĺbené plece. Akým spôsobom ho napravíme? Tak, že ho prudkým pohybom vrátime na pôvodné miesto. Síce to poriadne bolí, ale pomerne rýchlo je zas všetko v poriadku. Vlády po celom svete však teraz to plece pomaličky vracajú na pôvodné miesto. Krízu síce možno utlmia, ľudia nezomierajú na ulici, ale obávam sa, že ju môžu predĺžiť. 
.vy si myslíte, že vlády mali to vykĺbené plece prudko vrátiť. Čo by to znamenalo v praxi?
Pozor, tu treba byť opatrný, pretože všetko je to vec našej perspektívy. Ak by nám išlo o maximalizovanie rastu v spoločnosti a nedotknuteľnosť trhových mechanizmov by bola zakotvená v ústave, tak by som bol jednoznačne za to, aby sa kríza naplno vyzúrila a do roku by bolo všetko v poriadku. Žijeme však v demokracii, kde majú trhy relatívne labilnú politickú podporu. Ak však necháte stúpnuť nezamestnanosť na 25 percent, trhová ekonomika môže rýchlo stratiť podporu ľudí, a to je niečo, s čím sa neoplatí hazardovať. A to je aj dôvod, prečo sympatizujem s vládami, ktoré sa snažia zmierniť dosahy krízy. 
.hoci mnohé opatrenia pokladáte za ekonomicky iracionálne?
Spresním to: sympatizujem s opatreniami, ktoré krízu zmierňujú, len si myslím, že sa to s ich masívnosťou jednoducho prehnalo. 
.skúste byť konkrétnejší
 Vláda má určite podporovať v kríze infraštruktúru, nie je lepší čas na postavenie diaľnice z Bratislavy do Košíc než teraz. Pre súkromný sektor z toho plynú pozitívne externality, investícia má teda vysoký výnos. Ak však dáte jednému človeku jamu vykopávať, inému zakopávať, znížite síce nezamestnanosť, zmiernite síce krízu, ale výnos pre spoločnosť ako celok je pochybný a zaťažuje budúce generácie. 
.vráťme sa ešte k samotným príčinám krízy. Ľavica hovorí, že ju spôsobil príliš voľný a dravý trh, ekonomická pravica namieta, že ju vyvolal štát deformujúcimi zásahmi do ekonomiky. Máte odpoveď na otázku, kto má pravdu?
Do istej miery majú pravdu obe strany. Je pravda, že bublina v rámci finančného sektora sa veľmi nafukovala. Finančníci si totiž hovorili: ak budeme mať šťastie, zarobíme, ak budeme mať smolu a bublina praskne, vláda nás vykúpi. Vláda by preto mala v budúcnosti regulovať tento segment tak, aby sa podobným javom zabránilo. Lenže to nie je nijaký dôvod na zavrhnutie trhu. Ak napríklad havaruje lietadlo, treba zakázať leteckú dopravu? Samozrejme, že nie. Musíme si uvedomiť, že to bol trh, ktorý v poslednom storočí vytiahol stámilióny ľudí z biedy.
.v čom bol teda hlavný problém pred vypuknutím krízy: mali sme priveľa trhu alebo priveľa štátu?
Ako som uviedol, vo finančnom sektore potrebujeme novú, kvalitnú reguláciu, ktorá chýbala. Na druhej strane krízu privodili aj prílišné regulácie. Jeden príklad: štát uvalil prísne regulácie na ratingové agentúry, ktorým prideľoval licencie. Na trhu týchto agentúr teda vznikli hráči s monopolným postavením, ktorí toto postavenie zneužívali a trhu vysielali nepravdivé informácie o stave jednotlivých subjektov. Ľudia sa na správy tých agentúr veľmi spoliehali, čo sa im potom vypomstilo. Z tohto vyplýva, že vo všeobecnosti nepotrebujeme viac regulácií, ale kvalitnejšiu reguláciu, ktorá zabezpečí väčšiu transparentnosť.    
Ľuboš Pástor sa narodil v roku 1974 v Košiciach. Absolvoval Fakultu manažmentu Univerzity Komenského a PhD. program na Wharton School, University of Pennsylvania. Neskôr si ho vďaka odborným prácam vyhliadla Chicagská univerzita, kde učí od roku 1999. V roku 2005 tu získal titul profesora. Minulý týždeň zorganizovala Tatrabanka jeho prednášku na pôde Ekonomickej univerzity v Bratislave. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite