Žena by si priala niečo iné ako dcéry a ani dcéry by možno neboli zajedno. Čo potom? Nevedel by som sa rozhodnúť a to je to najhoršie, čo by sa mi mohlo stať. Váhal by som a keby som sa konečne rozhodol, hneď po zákroku by som začal pochybovať, či som sa rozhodol správne. Čo sa mňa týka, uvažoval by som o tom, že by som si dal skrátiť uši. Viem, zatiaľ si nikto nič nevšimol, ale to nemôže trvať donekonečna. Či veríte, či nie, uši sa mi rokmi predlžujú. Teda ušné laloky. Nenápadne, pomaly, ale isto. Je to nezadržateľný proces. Vyrátal som, že keby som sa dožil, dajme tomu, sto rokov, čo pri dnešnom stave medicíny už nie je nemožné, mal by som ušné laloky až po pás. Vyzeral by som ako kokršpaniel. V prípade, že by som si nechal prirobiť chvost. Je pravdepodobné, že by som počul lepšie ako teraz a ak by som počul niečo príjemné, mohol by som od radosti vrtieť chvostom, ale neviem či by si na to zvykli moji javiskoví partneri, o životnom partnerovi ani nehovoriac. Okrem toho, počuť pridobre sa nevypláca, lebo človek väčšinou počuje to, čo by počuť nemal. V pokročilejšom veku je výhodné byť trochu nahluchlý, alebo aspoň hluchotu predstierať. Počuť iba to, čo chcete počuť. Mohol by som si dať aj odrezať z nosa. Lenže to by ma moji diváci nespoznali a tí, ktorí sú presvedčení, že som Žid, by boli dosť sklamaní. Ešte sú tu tukové vankúšiky okolo pása. Vraj sa to dá odsať. Je to možné. Ale isité je, že po odsatí by vankúšiky narástli znova. Takže zbytočná investícia. To nie je, ako keď si ženy dajú zmenšiť prsia. Tie už potom nenarastú, to je isté. Lenže ja mám prsia zatiaľ v poriadku a nevidím dôvod, aby som s nimi niečo podnikal. Keby som bol operný barytón, dal by som si na môj ohnutý chrbát ešte prirobiť primeraný hrb, aby som mohol spievať Rigoletta, ale nemám na to hlas a ten mi neprirobia. Jediný zákrok, o ktorom by som vážne uvažoval, je zväčšenie lýtok, ale nepočul som, že by sa to robilo. Raz som do nejakej hry potreboval čižmy, čižmár mi odmeral lýtko, pozrel sa na mňa a opýtal sa: „Tú druhú máte tiež takú tenkú?“. Bodaj by som mal hrubú aspoň jednu, pomyslel som si. Takže neviem. Je ťažké držať krok s dobou. Najmä na takých tenkých nohách.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.