Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Poľský posun doprava

.jaroslav Daniška .časopis .týždeň vo svete

Trikrát z Poľska: o radikalizácii krajiny, o kandidatúre Jerzyho Buzka a o nezvyčajnom profile Viktora Orbána.

Poliaci sa obracajú doprava, obáva sa denník Gazeta Wyborcza. „Naše názory sa od roku 2007 zmenili. Viac ľudí chce zákaz potratov, súhlasí s lustráciami či vyšetrovaním zločinu aj na úkor obmedzenia občianskych slobôd. Právo a Spravodlivosť sa teší,“ varuje ľavicová Wyborcza. Denník vedený Adamom Michnikom zmenu spoločenských postojov považuje za radikalizáciu poľskej verejnosti a návrat do roku 2005, keď pravicovo-konzervatívna strana bratov Kaczynských porazila liberálnu pravicu Donalda Tuska.

.zvíťazí nabudúce PiS?

V čom radikalizácia spočíva? So zločinom treba bojovať tvrdo, bez ohľadu na občianske práva, tvrdí vo výskume 54 percent Poliakov. Je to o 13 percent viac ako pred dvoma rokmi. S názorom, že verejne pôsobiace osoby by mali povinne prejsť lustráciou, súhlasí 65 percent Poliakov, čo je o 7 percent viac; potraty by mali byť zakázané bez obmedzenia podľa 44 percent, opak a úplnú liberalizáciu bez obmedzení si želá 25 percent Poliakov. Poľsko je 20 rokov po páde berlínskeho múra najkonzervatívnejšou krajinou Európy, ale možno to považovať za radikalizáciu? Za zákazom potratov je ochrana ľudského práva, lustrácie sú synonymom dostatku informácii a keď ide o vyšetrovanie zločinu, ktoré sa nemá zastaviť ani pred občianskymi právami, možno to chápať minimálne dvojako. Napríklad aj tak, aby sa zločinci nestáli nad zákonom, neskrývali za domnelé práva a nevyhýbali spravodlivosti, čo je v postkomunizme pomerne rozšírené. Aká radikalizácia? Je skôr čudné, že Michnikov denník podobné odpovede odsudzuje ako radikálne.
Výskum však ukázal viac: v spoločenských témach majú najliberálnejší profil voliči postkomunistickej SLD, najkonzervatívnejší sú v PiSe. Moc štátu by na úkor trhu najviac obmedzovali voliči Platformy, zato silnejší štát neprekáža ľuďom, čo volia SLD a PiS. Najväčší eurofili volia PO, euroskeptici zase PiS. Nuž a najstredovejšiu pozíciu si v každej otázke strážia voliči „ľudovej“ PSL.
Podľa Adama Bielana z Kaczynského strany prieskum dokazuje, že väčšina Poliakov bude mať v budúcoročných prezidentských voľbách bližšie k Lechovi Kaczynskému ako k Donaldovi Tuskovi. Sociológ Andrzej Rychard považuje reči o víťazstve PiSu za predčasné, zaujalo ho nové preskupenie síl: „Pred pár rokmi si boli voliči Platformy a SLD veľmi podobní, no dnes stoja na opačných pozíciách; ľavica a pravica sa jasne líši v spoločenských aj hospodárskych témach.“

.trampoty pána Tuska
Mimochodom, prezidentské voľby. Kritici Donalda Tuska tvrdia, že od prvého dňa v úrade premiéra mu ide len o presun z paláca premiérskeho do toho prezidentského. Všetko bolo na dobrej ceste, Platforma v eurovoľbách s prehľadom porazila PiS, Tusk začal pripravovať scenár budúceho roka, až prišiel škandál. Tým je, ako sme už v .týždni  písali, korupcia pri ovplyvňovaní zákona o hazardných hrách. Zistenia protikorupčnej agentúry CBA zverejnil  v posledných rokoch najdôležitejší poľský denník Rzeczpospolita, traja ministri padli a nad kandidatúrou Tuska visí otáznik. A začal sa boj o moc. „Ak nepôjde Tusk, tak potom Buzek, ale radšej nech ide Tusk,“ približuje atmosféru v hlavnej vládnej strane Renata Grochal v Gazete Wyborczej. Jerzy Buzek je bývalý poľský premiér a momentálne predseda Európskeho parlamentu a zdá sa, že na rozdiel od maršálka Sejmu Bronislawa Komorowskeho má v strane mocnejších zástancov ako poslanec Platformy Janusz Palikot, ktorý v blogu vyzval Tuska, aby na prezidenta nekandidoval a podporil Komorowského. Po svojom reaguje aj Tusk. Na miesta odvolaných ministrov nechce politické, ale odborné nominácie a do popredia občianske témy, poriadok vo verejných financiách a prezentovanie čerpania eurofondov. A ako by dopadli voľby, keby nekandidoval Tusk, ale Buzek? Podľa agentúry CBOS Buzekovi dôveruje 64 a Tuskovi 50 percent voličov. Na Lecha Kaczynského je to stále dosť.

.veriaci lišiak Viktor
Ak by však mal niekto dojem, že Poľsko sa zaoberá iba sebou, mýlil by sa. Konzervatívny štvrťročník Fronda sa okrem povinných poľských tém (Rusko, Vatikán, katolícka literatúra) venuje aj Maďarsku. A história učí, že keď sa Poliaci a Maďari rozprávajú, Slováci sa musia mať na pozore. Fronda prináša obsiahly profil Viktora Orbána – 25-stranový rozhovor, k tomu 12-stranový Orbánov text nazvaný Všetko je politika, ale politika nie je všetko. Orbán vie, ako ísť na poľského čitateľa. Nezvyčajne veľa hovorí o svojej viere, o historickom význame kresťanstva, o dedičstve a zásluhách Jána Pavla II. či kresťanskej Európe a kríze konzervatívnych strán, ktoré nereagujú na témy kultúrnej vojny. Orbán je skúsený lišiak a hovorí presne to, čo chce čitateľ Frondy počuť. Čo na tom, že jeho politické pôsobenie vyzerá úplne inak?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite