Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Osamelosť futbalového trénera

.časopis .šport

Dážď pri Agincourte, hmla pri Slavkove, mráz pri Stalingrade. Počasie vie niekedy rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť bitku, ktorá zmení históriu. História si potom pamätá víťaza ako toho, kto dokázal počasie lepšie využiť.

Sneh v Chorzówe. Práve on dal v skutočnosti náš jediný gól. Vlado Weiss využil počasie lepšie a zmenil tak históriu slovenského futbalu. Preto ho dnes všetci velebíme.
A čo by sme robili, keby jeden gól strelil sneh aj za Poliakov? Všetci by sme mudrovali o tom, ako nás Weiss a celá jeho partia sklamali. Tak ako to väčšina z nás hovorila po zápase so Slovinskom.
„Slovinci boli jasne lepší“ – ozývalo sa vtedy zo všetkých kútov Slovenska a neznelo to len ako suché konštatovanie, znelo to ako výčitka. „Poliaci boli jasne lepší“ – to sa síce tiež hovorí, ale intonácia je odlišná. Víťaz berie všetko.
Obrovské emócie spojené s posledným zápasom urobili z Vlada Weissa národného hrdinu. Jedna jediná sekunda však mohla obrátiť tieto emócie proti nemu. Celú jeho prácu, celý jeho tím, všetkých jeho chlapcov by sme šmahom ruky zatratili. Pretože výsledok si ceníme viac ako robotu, ktorá k nemu vedie.
Futbalový tréner musí urobiť všetko pre výsledok. Celkom sám musí prijať zásadné rozhodnutia a vytrvať v nich. A ak to robí dobre, potom na výsledku vlastne nezáleží. Ak dá do veci všetko, potom už viac dať nemôže. To by sme si mali vážiť, nie len postup.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite