Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Prečo vidíme Brusel ružovo?

.martin Hanus .časopis

Je faktom, že Václav Klaus si za terajší spôsob blokovania Lisabonskej zmluvy zaslúži aj kritiku. Nie však kriminalizáciu. Český prominentný komentátor Jan Macháček napísal, že sa za Česko prvýkrát po roku 1989 „hlboko hanbí” a vyčíta politikom, že s výnimkou Zelených nikto nenavrhol odvolať Klausa z úradu.

Prominentný komentátor SME Marián Leško obvinil Klausa, že kladie  odpor demokratickému procesu, a ďalej z puču proti Lisabonskej zmluve a ústavnému zriadeniu vlastnej republiky. Tieto postoje medzi novinármi nie sú výnimočné. Naopak, v novinách sa málo písalo o puči proti demokracii, keď si museli vystrašení Íri po roku zopakovať referendum o Lisabone, ktorý už tri roky predtým odmietli v referendách Francúzi a Holanďania (vtedy ešte ako európsku ústavu). Pučom proti demokracii je podľa mnohých novinárov až to, keď sa jeden prezident urputne snaží oddialiť svoj podpis o niekoľko mesiacov.
Ale to nie je jediný vnútorný paradox. Klaus síce pre získanie verejnosti vytiahol lacnú kartu   sudetských Nemcov, v skutočnosti však žiada výnimku, aby pre Čechov neplatila celá Charta základných práv. Táto Charta je pritom dokumentom, aký by za normálnych okolností liberálni novinári roztrhali v zuboch: dáva neúmerné práva odborárom a sociálne nároky formuluje tak naširoko, že lepšie by to nedokázali ani v centrálach ČSSD či Smeru. Skrátka, budovanie socializmu z bruselského vŕšku. Napriek tomu bola väčšine novinárov ukradnutá. Politici v Prahe či v Bratislave sa tak v čase rokovaní o euroústave a Lisabone vôbec nemuseli trápiť s vysvetľovaním, prečo nežiadajú výnimku rovnako ako Briti či Poliaci.
Ale prečo je to vlastne tak? Prečo vidíme my novinári veci, ktoré sú doma čierne, v Európe ako bledé či dokonca ružové?
Možné sú tri odpovede. Po prvé, novinári sú zväčša mestskí, kozmopolitní ľudia, ktorým sú hranice národných štátov pritesné. Nevidia ako problém, že z EÚ sa stáva štát, naopak tí, čo tomu kladú odpor, upadajú do podozrenia z nacionalizmu.
Po druhé, novinári sú zasvätení ľudia, ktorí vidia do správy vecí verejných a o vlastnej krajine strácajú či stratili akékoľvek ilúzie. Stretávajú sa so sudcami, ktorých šikanuje paranoidný Harabin, zďaleka nemôžu písať o všetkých zlodejstvách, ktoré vedia na politikov či úradníkov, a zmocňuje sa ich bezmocnosť z prieskumov verejnej mienky. Majú radi vlastnú krajinu, no neveria, že je schopná vyhrabať sa z bahna vlastnými silami. A Európska únia? Veď tá nám môže iba pomôcť. Síce je známy príbeh Hansa-Martina Tillacka, jedného z mála investigatívnych novinárov, ktorý kedy písal  články o podvodoch v bruselských inštitúciách, a preto ho na požiadanie EÚ zatkla belgická polícia, ale od samoúnosu (Kováč ml.), samovýbuchu (Remiáš) a samozbitia (Malinová) to má predsa len ďaleko.
A po tretie, v novinárskych, prozápadne naladených kruhoch je silný strach z Ruska. Buď Brusel, alebo Moskva, ako pred časom glosoval svoj obrat v názore na Lisabonskú zmluvu Mirek Topolánek a po ňom to takmer jednohlasne opakovali novinári. (I keď prokremeľská tlač si Lisabon pochvaľuje, keďže dáva v rámci Únie väčšiu moc Francúzsku a Nemecku na úkor malých protiruských štátov...)  
A tak hoci medzičasom vyrastá EÚ na mocný superštát, ktorý čoraz viac potrebuje kritických novinárov, médiá v nej stále vidia akúsi užitočnú mimovládku. Preto desiatkam novinárov nerobí problém uchádzať sa každoročne o Cenu Európskeho parlamentu za žurnalistiku, v rámci ktorej sa sumou 5-tisíc eur odmeňujú najlepšie príspevky, ktoré „prispeli k lepšiemu chápaniu európskych inštitúcií a politík v očiach verejnosti" -  raz sa síce na tejto budovateľskej súťaži zúčastnil aj .týždeň, ale z čistej recesie...
Skúste si napokon predstaviť úškľabky všetkých novinárov, keby ich chcel v mene slovenského parlamentu odmeňovať Pavol Paška za pekné článočky. Kým však my novinári nebudeme vidieť v takýchto „súťažiach" problém, vo vzťahu k EÚ sa nebudeme správať ako novinári, ale ako pionieri. 
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite