Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pochovajú ju Klaus a Cameron?

.martin Hanus .časopis .týždeň vo svete

Po írskom referende je už vlastne vymaľované: Lisabonskej zmluve nestojí nič v ceste, aby začala od januára 2010 platiť.

Ratifikovali ju totiž parlamenty všetkých členských štátov a na druhý pokus ju odhlasovali aj spočiatku nechápaví Íri. Neschválili ju dosiaľ iba euroskeptici z Alandských ostrovov, ktoré tvoria autonómnu oblasť na území Fínska – ale to je iba milá kuriozita. 
Uznať dnešnú realitu odmietajú v Európe už len dvaja muži: český prezident Václav Klaus, ktorý zmluvu pokladá za životné ohrozenie svojej krajiny. A spolu s ním líder konzervatívcov a pravdepodobne budúci britský premiér David Cameron. Ten Klausovi poslal v auguste trojstranový list, v ktorom ho uisťuje, že ak on, Klaus, vydrží a do májových volieb v Británii zmluvu nepodpíše, konzervatívci o nej vyhlásia referendum. Keďže je takmer isté, že Briti by zmluvu odmietli, denník Daily Mail označil tento list za „posledný Cameronov pokus pochovať Lisabonskú zmluvu.“
Lenže ako to môže Klaus ustáť? Vo februári schválila Lisabonskú zmluvu česká snemovňa, v máji tak učinil senát. Klaus napriek tomu tvrdil, že zmluvu pred októbrovým írskym referendom nepodpíše. A naznačoval  tiež, že ešte čaká na ústavnú sťažnosť niektorých senátorov – a Lisabon nepodpíše, kým sa Ústavný súd v Brne k sťažnosti nevyjadrí. Zo strany Klausa to bola, samozrejme, iba účelová obštrukcia. Ústavní sudcovia totiž už minulý rok rozhodli, že zmluva je v súlade s českým ústavným poriadkom. 
Klausovi prívrženci v senáte na čele s Jiřím Oberfalzerom (ODS) však teraz v septembri poslali na Ústavný súd ďalšie časti zmluvy. Číra zbytočnosť. Každému je predsa jasné, že brnianski sudcovia Lisabon v duchu predošlého zásadného stanoviska nepotopia. Keď teda o niekoľko týždňov sudcovia Oberfalzerovu sťažnosť zamietnu, čo si Klaus počne? Pripraví vari ďalšiu sťažnosť? 
Nie, tento boj je stratený: Lisabonská zmluva je drvivej väčšine Čechov ľahostajná, zatiaľ čo na barikádach stoja hysterickí politici aj novinári, ktorí celkom vážne navrhujú obžalobu Klausa z vlastizrady. Navyše, Klaus je dlhodobo na nože s Ústavným súdom, ktorý ho – ak to bude nutné – veľmi rád k podpisu donúti. V tejto atmosfére môže český prezident len ťažko vzdorovať. Kým sa uskutočnia voľby vo Veľkej Británii, bude Lisabon v platnosti. Víťazní konzervatívci, plní eufórie z toho, že sa po nekonečných 12 rokoch dostali k moci, budú stáť pred dilemou: buď vyhlásiť referendum, v ktorom eurozmluva asi prehrá a Británia tak vyhlási politickú vojnu EÚ, alebo sa zmieriť s realitou a riskovať veľké frflanie v straníckych euroskeptických radoch. Cameron však nie je zaťatý odporca EÚ ako Klaus, a preto sa pravdepodobne vyberie druhou cestou.    
Napriek napísanému sú však autorovi týchto riadkov Klausove obštrukcie ad absurdum sympatické. Klaus s nimi totiž nezačal, on im to len vracia. Im – euroelitám. 
Doma v Česku aj v Európe Klausa zožierajú za to, že obchádzaním parlamentu a rozhodnutia Ústavného súdu ignoruje základné demokratické princípy. Aké dojímavé. Stačí si len zapnúť pamäť. V roku 2005 odmietli v referende Francúzi a Holanďania návrh euroústavy. Ak by európski politici dodržali európske právo, mal to byť jej koniec. Oni však neúspech euroústavy odmietli rešpektovať a o dva roky predložili druhú verziu euroústavy. Len ju prekrstili na Lisabonskú zmluvu. Potajme sa dohodli, že pred verejnosťou o nej už nebudú hovoriť ako o ambicióznom projekte (akým bola slávna ústava), ale ako o normálnej, nevinnej zmluve, ktorú stačí schváliť poza bučky v parlamente. Len jediný národ, Íri, museli o euroústave II. hlasovať v referende, lebo to prikazuje ich vlastná ústava – a minulý rok ju odmietli. Európski politici, najmä nemeckí a francúzski, to zase odmietli rešpektovať. O rok neskôr podhodili Írom nejaké výnimky a pohrozili, že ak zmluvu opäť odmietnu, bude zle-nedobre. Vyšlo im to. Euroústava II., ktorá na jednej strane zvýhodňuje v hlasovacích orgánoch veľké štáty na úkor menších štátov, a na druhej strane výrazne posilňuje bruselské inštitúcie na úkor všetkých štátov, bude onedlho platiť. 
Parafrázujúc Chestertona, táto Lisabonská zmluva je po írskom yes odpornou nevyhnutnosťou. Ale je úplne v poriadku, ak im to ten drzý Klaus ešte nachvíľu osladí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite