Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kurz ústretovosti

.časopis .týždeň vo svete

Trikrát o tom, ako sa prejavuje ústretovosť. NATO možno oficiálne uvíta ruských agentov, EÚ si spokojne prečítala správu, ktorá nič nerieši, a Brusel zažil už veľa a ešte veľa ho čaká. Ak sa uskutoční vízia nového vedenia Severoatlantickej aliancie, tak sa dočká aj historickej novinky: oficiálneho zastúpenia Federálnej bezpečnostnej služby, ruskej FSB. Mal by to byť ďalší krok v zlepšovaní vzťahov medzi NATO a Ruskom, s oficiálnym účelom zabezpečiť spoluprácu FSB s NATO v boji proti terorizmu.

.agenti pod kontrolou?
Prvé informácie tohto druhu sa na verejnosť dostali z ruskej strany – od ruskej delegácie, ktorá pôsobí v centrále NATO v Bruseli. Vraj s takým návrhom, ktorý vzišiel od Rusov, nemá NATO problémy, len treba ešte doriešiť jeho realizáciu.
Možno to nie je zle, najmä keď zvážime, že FSB v Bruseli značne pravdepodobne sídli, len nie, pravdaže, oficiálne. Starí pamätníci napríklad tvrdia, že sa stala veľká chyba, keď bola komunistická strana u nás kedysi odsunutá do ilegality. Vraj prestala byť pod kontrolou...
Ponechajme bokom otázku, či by oficiálne zastúpenie FSB v Bruseli znamenalo, že by ruskí agenti boli pod kontrolou aj niekoho iného ako svojich pánov. To sotva, ale o to tu ani nejde. Tak o čo ide? Je to jednoducho ďalšie ústretové gesto, ktorými sa v poslednom čase Západ usiluje urobiť si v Kremli očko. A či naozaj uľahčí boj proti terorizmu? Ako voči akému. Iste, svetový terorizmus je hrozba. A čo štátny terorizmus voči vlastným občanom, obľúbená metóda putinokracie? Proti tomu sa na medzinárodnom fóre brojiť nebude. Až na zopár krikľúňov, ktorí však, ako iní okrajoví blázni, môžu kričať, čo im hrdlo ráči, a pokladať to nanajvýš za precvičenie hlasiviek.

.pohodová správa
Brusel sa spomína aj v súvislosti s ďalšou zaujímavou iniciatívou – Európska únia zadala skupine expertov otázku, ako to vlastne bolo s rusko-gruzínskou vojnou. Správa, ktorú medzinárodní vyšetrovatelia napokon po deviatich mesiacoch práce predložili, nikoho nemohla veľmi prekvapiť. Vojnu o Južné Osetsko podľa nej začalo Gruzínsko, no Rusko ju svojím konaním vyprovokovalo. Dňa 7. augusta 2008 začali gruzínske vojenské sily inváziu do Cchinvali – a to je podľa správy porušenie medzinárodného práva. Rusko však obsadilo a bombardovalo gruzínske územie, teda medzinárodné právo porušilo tiež. A okrem toho sa v Južnom Osetsku dopustilo podpory separatizmu – to platí, samozrejme, aj pre Abcházsko, ďalší región odtrhnutý od Gruzínska.
Čo správa dosiahla? Rozmiestnila vinu aj pocity úľavy na obe strany, a to nie je novinka. Rusko sa vyjadrilo, že správa hovorí v jeho prospech. „Môžeme len uvítať záver komisie, že vojnu začalo Gruzínsko,“ povedala hovorkyňa Kremľa Natália Timakovová. Ruské ministerstvo zahraničia sa promptne vyjadrilo, že Gruzínsko je podľa správy vinné za rozpútanie agresie. Gruzínsko zase poukazuje na tie závery správy, ktoré sa týkajú správania Ruska pred vojnou.
Základná otázka však znie, ako mohlo Gruzínsko začať vojnu s Ruskom, keď je územie Cchinvali vlastne stále gruzínske. Samostatnosť odtrhnutých regiónov neuznalo ani Švajčiarsko, odkiaľ pochádza autorka správy, diplomatka Heidi Taglivini. Správa je gesto – politické a ústretové voči Kremľu. Jedno z mnohých.

.v rukavičkách

Švajčiarsko sa stalo aj dejiskom udalosti, ktorú búrlivo prijala veľká časť sveta. V Zürichu zatkli režiséra Romana Polanského, ktorý sa v Európe vyše tridsať rokov skrýval pred spravodlivosťou – pred zatykačom, ktorý naňho vydali v USA za sex s maloletým dievčaťom. Ono by sa na to už aj bolo zabudlo, no americká justícia má dlhú pamäť. Asi dlhšiu než Roman Polanski a starý kontinent, aj keď poľský režisér sa pre spomínaný zatykač napríklad nemohol nikdy vyskytovať na odovzdávaní Oscarov v Hollywoode, ani vtedy, keď si mal ocenenie prebrať. Pripomínalo sa to len ako kuriozita, akoby čas z jeho činu zmyl všetku hanbu.
O to, aby sa s Polanskim zaobchádzalo v rukavičkách, žiadal šéf poľskej diplomacie Radoslaw Sikorski, ktorý chce od USA pre režiséra milosť. Kritické slová na adresu USA si neodpustili ani francúzski ministri kultúry či zahraničia. Vyznelo to absolútne trápne – veď ako možno dať pokoj človeku, ktorý sa ako 44-ročný opil a na sexuálny styk presvedčil 13-ročné dievča? Áno, má už 74 rokov. O dôvod viac, aby aspoň teraz prijal svoju vinu. Áno, je to veľký umelec. Ale takým, ako je on, sa bežne – ak to nie sú veľkí umelci – hovorí pedofili. Aj ústretovosť by mala mať hranice.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite