Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Verím v slobodných ľudí

.lukáš Krivošík .časopis .týždeň v ekonomike

Tvrdí, že slovenské banky sú v dobrej kondícii, ale nemyslí si, že z Bratislavy by mohlo byť významné finančné centrum. Hospodársku politiku Baracka Obamu vidí negatívne a vyčíta jej prílišný paternalizmus. Americký ekonóm Edward C. Prescott.

.pán profesor, dnes ste prednášali na Ekonomickej univerzite. V uplynulých rokoch sa na Slovensku veľa diskutovalo o tom, ako sa dopracovať ku kvalitnému ekonomickému vzdelávaniu. Čo podľa vás treba nato, aby univerzita robila kvalitnú ekonómiu?
Ide o to, či chcete mať dobrú obchodnú školu, alebo robiť vedecký výskum na špičkovej úrovni. Na to druhé potrebujete veľa faktorov, ako zázemie, kvalitné tímy odborníkov a tvorivé prostredie na katedrách a fakultách. Ale podstatnou otázkou je: čo sa má vyučovať? Na univerzite v Minnesote som argumentoval, že na zodpovedaní tejto otázky by sa mali podieľať aj samotní študenti. Ak sa na váš seminár nikto nezapíše, tak to o niečom svedčí. Študenti majú dobrý čuch na kvalitu. Je potom aj na vás, ako na učiteľovi, aby ste sa zlepšovali.
.čiže kvalitná univerzita je nielen vecou učiteľov, ale aj študentov. 
Presne tak. Učiteľ by mal svojim študentom pomôcť najmä pri ich premene na výskumníkov. Študent potrebuje nadobudnúť dôveru vo svoj úsudok, ale zároveň sa nesmie báť kritického rozboru svojich prác kolegami. 
.čo vás priviedlo k ekonómii? 
Už na strednej ma veľmi zaujímala matematika. Boli časy, keď som rozmýšľal o fyzike či raketovom inžinierstve. Niektorí ekonómovia nie sú voči matematickým prístupom naladení priateľsky. No ja som mal šťastie na veľmi dobrých konzultantov. Robert Lucas bol génius. Spolupráca s ním mi veľa dala a moje vlastné zmýšľanie to kompletne zmenilo. 
.nobelovu cenu ste dostali spolu s Finnom Kydlandom za prínos k makroekonomickej dynamike v oblasti časovej konzistentnosti hospodárskych politík a hnacích síl v pozadí hospodárskych cyklov. Mohli by ste niekoľkými slovami vysvetliť, čo to presne znamená?
Ocenili nás za dve štúdie. Prvá sa týkala novej metodológie. Makroekonómiu dlho chápali ako systém rovníc, podobný fyzike a od zvyšku ekonómie bola oddelená. Potom sme sa od Lucasa naučili, že tieto modely potrebujú zdynamizovať. Pretože čas je ďalší rozmer. Od fyziky sa ekonómia odlišuje tým, že musí brať do úvahy ľudí. A ľudia sa v súčasnosti rozhodujú na základe svojich očakávaní do budúcnosti. S Finnom sme sa teda podieľali na transformácii makroekonómie od systému rovníc k modelom dynamickej stochastickej rovnováhy. Druhá odmenená štúdia sa volala „Pravidlá namiesto voľnej úvahy: nekonzistentnosť optimálnych plánov“ a pojednávala o časovej konzistentnosti. Finn a ja sme hľadali najlepšie pravidlo hospodárskej politiky. Dobré pravidlo makroekonomickej politiky môže odstrániť problém časovej konzistentnosti. Chceli sme, aby verejnosť premýšľala o dobrom usporiadaní pravidiel či inštitúcií, ktoré by, samozrejme, mali zostať jednoduché, transparentné, aby sa nimi ľudia riadili. 
.keď už sme spomenuli hospodárske cykly, je kríza za nami alebo nás čaká ďalšie zhoršenie?
Cyklické krízy určite budú aj v budúcnosti, ale v blízkej budúcnosti ďalšiu neočakávam. 
.keď sa kríza skončí, aký typ politík by ste odporúčali krajine, ako je Slovensko?
Myslím, že váš bankový systém je vo veľmi dobrom stave, čo je výborné. Lenže, keby ste chceli byť stredoeurópskym finančným centrom na spôsob Londýna, tam by som skôr tipoval Prahu. Koniec koncov, Bratislave chýba veľké letisko, čo ľuďom, ktorí sa sem chcú dostať, komplikuje cestu. 
.na Slovensku sa diskutuje veľa o dobudovaní infraštruktúry, najmä diaľnic do chudobnejších regiónov. To by nám pomohlo?
Veľké mestá s koncentrovaným obyvateľstvom majú svoje výhody. Arizona má približne šesť miliónov obyvateľov, teda o niečo viac ako vy. Z toho však polovica žije v širšom okolí hlavného mesta Phoenix. Minnesota má päť miliónov obyvateľov, z čoho tri milióny žijú v súmestí Minneapolis – Saint Paul. V Bratislave zatiaľ žije len desatina Slovákov. Čiže aj takáto cesta existuje.  
.pred americkými prezidentskými voľbami i po nich ste spolu s ďalšími ekonómami kritizovali ekonomické názory a ciele Baracka Obamu. Ako hodnotíte jeho hospodársku politiku dnes?
Zatiaľ veľmi negatívne. Obama si myslí, že doteraz sa robilo všetko nesprávne a ak to on bude robiť presne naopak, tak to bude dobre. To, samozrejme, nie je veľmi logické, lebo veci môže aj zhoršiť. Je veľmi paternalistický a myslí si, že centralizované ekonomické mechanizmy uspejú. Ale to nefungovalo ani v Sovietskom zväze, ani u vás. Je verím v slobodných ľudí, ktorí sú voči sebe poctiví.
.pracujete aj na výskumnom oddelení pobočky Fedu, americkej centrálnej banky v Minneapolise. Na jej šéfa Bena Bernankeho sa v poslednom čase spustilo mnoho kritiky. 
Treba si uvedomiť, že Ben Bernanke je pod veľkým tlakom z rôznych strán. A pokojne sa môže stať, že osoba, ktorá by prišla po ňom, by bola oveľa horšia.   
.napísali ste spolu so Stephenom Parentem knižku s názvom Barriers to Riches (Bariéry bohatstvu), kde riešite otázku, prečo nie je celý svet taký bohatý ako Spojené štáty americké alebo Švajčiarsko. K akej odpovedi ste dospeli?
Dlho sa myslelo, že problém rozvojových krajín spočíva v rozdielnej miere úspor. Lenže obyvateľstvo týchto krajín sporí často viac, než ľudia v bohatých krajinách. My sme zistili, že chudobné krajiny nedostatočne využívajú poznanie, potrebné na vytváranie tovarov a služieb. Inými slovami, nedostatočne využívajú technológie, aj keď sú medzinárodne dostupné. 
.prečo je to tak?
V týchto krajinách existuje veľa bariér, ktoré si vylobovali podnikateľské záujmové skupiny, ktoré chcú z rôznych dôvodov udržať doterajšie výrobné postupy. Chudobné krajiny nemusia vymýšľať nič odznova. Stačí, ak odstránia bariéry, ktoré bránia preberaniu technológií, vymyslených inde. Dôvod, prečo sa napríklad Veľká Británia v 18. storočí stala vedúcou priemyselnou krajinou sveta, spočíval v tom, že kráľ a parlament vytvorili dve konkurenčné centrá moci. V tomto období silne pokleslo množstvo monopolov a privilégií, rozdaných štátom súkromným podnikateľom. 
.ako odstraňovať tieto bariéry, keď je vplyv záujmových skupín na politiku taký veľký? 
Potrebujete konkurenciu. Nielen dovnútra, ale aj medzi suverénnymi štátmi. Ak bude Slovensko skorumpované, a v dôsledku toho bude zaostávať, ľudia môžu hlasovať nohami alebo sa pýtať politikov, prečo my stagnujeme, kým okolité národy napredujú. A potom, samozrejme, medzinárodný obchod.
.na vašom workshope v Bratislave ste spomenuli, že v roku 1900 predbehli Spojené štáty Veľkú Britániu, lebo vďaka nižším dopravným nákladom dokázali vystupovať ako integrovanejšia ekonomika, no na druhej strane si jednotlivé štáty uchovali silnú nezávislosť od federálnej vlády. 
Presne tak, vtedy sa v angličtine hovorilo, že USA „sú“, dnes sa hovorí USA „je“. Pričom slová Spojené štáty sa písali obe s malými písmenami. Federálna vláda v uplynulom storočí naozaj narástla. 
.ako sa pozeráte na politickú integráciu v EÚ, ktorá cez Lisabonskú zmluvu získava prevahu nad pôvodnou ekonomickou integráciou. 
Úprimne povedané, desí ma to a myslím, že vy si dokážete vládnuť aj sami. Ako som povedal dnes na prednáške, nepotrebujete, aby EÚ určovala ešte aj otváracie hodiny vašich múzeí. 
______________________________________________________________________
Edward C. Prescott (1940) je americký ekonóm. Nobelovu cenu dostal v roku 2004 spolu s Finnom E. Kydlandom za „prínos k makroekonomickej dynamike v oblasti časovej konzistentnosti ekonomických politík a hnacích síl v pozadí hospodárskych cyklov“. V Bratislave prednášal na pozvanie Ekonomickej univerzity, Nadácie Tatra banky a Virtual Scientific Laboratories.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite