Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bodka Milana Lasicu

.milan Lasica .časopis .osobnosti

V poslednom (alebo ostatnom?) čase sa stále a nepretržite hovorí o našom jazyku, ako keby práve náš jazyk, ktorým hovoríme, prostredníctvom ktorého si rozumieme (ale aj nerozumieme) bol tým najpálčivejším problémom dneška. Sme na náš jazyk hákliví.

Je to jasné, ostalo nám to z minulosti, keď nám ním bránili hovoriť. Pamätám sa, že môj starý otec, ročník 1888, veľký rodoľub a luterán, keď mal niečo vyrátať, rátal po maďarsky, pretože tak ho to naučili v škole. Áno. Boli časy, keď bol náš jazyk predmetom, ale aj prostriedkom politického boja. Zbraňou, ktorá mala vybojovať našu identitu. Tak nejako to vnímali štúrovci, ktorí tento jazyk kodifikovali v tisíc osemsto štyridsiatom treťom, a potom ešte zopár rokov komunikovali aj medzi sebou po česky, lebo jazyk bol mladý, bolo si treba navyknúť. Dnes náš jazyk, našťastie, nikto neohrozuje a ak áno, tak sme to my sami. Ohrozujeme ho nielen tým, že ho často neovládame, ale aj tým, že ho občas chceme regulovať a najmä tým, že ho zneužívame na politické ciele. Slovenčina je reč, v ktorej žijeme a ktorá nás živí. Skúsme sa pomocou nej dorozumieť. Aby sme nemali pocit cudzincov, ktorí hovoria tým istým jazykom a nerozumejú si. Spomenul som si na jeden svoj text o slovenčine spred dvadsiatich piatich rokov. Tuším aj dnes ešte niečo hovorí.
O slovenskej reči 
Hovorí sa, že je nevyspelá
Mnohé o tom svedčí
Príkladov je ozaj veľmi veľa
Napríklad:
Už zabudli sme onikať
Už vieme iba unikať
Radostne unikáme
Aj z toho mála, ktoré máme
Treba si na to privykať
A vôbec – môžeme si potykať
Napríklad:
Ignorujeme piaty pád
Asi ho niekto nemá rád
Oslovili ho piatym pádom
Kde zobral prachy na dom
A teraz, slovenčino mladá
Si bez piateho páda
Napríklad:
Zobrali sme to dôsledné
A zrušili sme chvíle posledné
Ostali nám len chvíle ostatné
Chceme tu predsa ešte ostať, nie?
A kto tu nechce ostať
Neľúbi rodnú postať
Čo bude s ním, to určia
Tí, ktorí pijú burčiak
A keď ich zmôže alkohol
Až potom začnú naraz
Pod stolom v krčme tárať
Ako im zobák narástol
A preto práve
Preto sa mi prieči
Hovoriť v triezvom stave
O slovenskej reči.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite