Čistá energia

Je to najzastúpenejší chemický prvok vo vesmíre. Je to najjednoduchšia dvojatómová molekula. Je najľahší spomedzi plynov. Vodík. Používa sa na všeličo: na výrobu hnojív aj margarínu, spracúvajú sa ním kovy alebo poháňa raketoplán pri štarte. A dnes je už známy aj ako alternatívny zdroj energie v spaľovacích motoroch a perspektívne v palivových článkoch budúcnosti. Obe technické riešenia sa však líšia svojou filozofiou. Pri horení vodíka v motore dochádza k jeho zlučovaniu s kyslíkom (oxidácii), čím sa chemická energia molekúl premieňa na kinetickú energiu valcov. Na rozdiel od palivových článkov, v ktorých sa oxidáciou vodíka na platinovom katalyzátore negeneruje pohyb súčiastok, ale elektrický prúd. Skvelé je to, že vedľajšími produktmi tohto procesu sú len čistá voda a reakčné teplo. Nič na svete však nie je ideálne. Najväčším súčasným problémom a zároveň prekážkou pre masovejšie rozšírenie používania vodíka je jeho uskladňovanie a transport. Dodnes sú známe len dva prakticky využiteľné spôsoby: buď je stlačený a uchovávaný v pretlakových nádobách, alebo je skvapalnený pri extrémne nízkych teplotách (-250 °C). To, samozrejme, kladie značné nároky na príslušné technické vybavenie. Veľmi perspektívne sa však javí využitie vodíka vo forme metalických hydridov. Sú to špeciálne kovové zlúčeniny a zliatiny, ktoré sú schopné ako špongia absorbovať a následne uvoľňovať vodík pri stálom tlaku. Zároveň predstavujú zatiaľ najbezpečnejší spôsob jeho uchovávania a distribúcie. V súčasnosti sa vodík najčastejšie vyrába elektrolyticky. Je to proces, pri ktorom sa štiepia molekuly vody elektrickým prúdom na plynný vodík a plynný kyslík. Nevýhodou tejto technológie je jej značná energetická náročnosť. Ak je však zdrojom potrebného prúdu solárna, veterná alebo vodná elektráreň, ekonomika celého procesu sa razom javí v inom svetle. A nielen ona. Žiadne emisie, žiaden smog, žiadne globálne otepľovanie. Len čistá voda a čistá energia. Vitajte vo vodíkovej budúcnosti!

.peter Szolcsányi