Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Ako Ikaros

.jozef Ryník .tomáš Gális .časopis .týždeň v ekonomike

SkyEurope takmer po ôsmich rokoch dolietal. Skončil sa projekt, ktorý spočiatku vyzeral veľmi nádejne, projekt, ktorý oživil spiace bratislavské letisko a ktorý umožnil lietať mnohým, pre ktorých dovtedy bolo lietadlo nedostupným dopravným prostriedkom.

Stalo sa tak priam symbolicky 31. augusta. Na konci prázdnin nechala nízkonákladová letecká spoločnosť v zahraničí tisíce klientov a tisíce ďalších, ktorí si zakúpili lacné letenky (predávali sa ešte v deň krachu), ani len nevycestovalo. Mierne povedané, neboli nadšení, avšak o problémoch SkyEurope sa vedelo už mesiace, ak nie celé roky.

.zlé znamenie?

Pohľad do starších letových poriadkov spoločnosti dnes vyvoláva zmiešané pocity. V lete roku 2003, dva roky po tom, ako spoločnosť SkyEurope nastúpila na náš trh, lietala z Bratislavy do troch nemeckých a troch chorvátskych miest, ako aj do Košíc, Milána a Zurichu. O rok neskôr to už bolo pätnásť destinácií vrátane Paríža a Londýna. V roku 2005, keď už SkyEurope lietala okrem Bratislavy aj z Varšavy, Krakova či Budapešti, sa s leteckou spoločnosťou dalo dostať do osemnástich destinácií. O rok neskôr už do dvadsaťjeden...
Kto verí na symboly a zlé znamenia, môže dnes vyhlasovať, že krach bol predurčený už dátumom vzniku aerolínií: SkyEurope vznikla totiž len niekoľko dní pred útokom na newyorské dvojičky. Jeho zakladatelia Alain Skowronek a Christian Mandl odvtedy veľakrát opisovali ťažké začiatky. Bolo treba zohnať investorov, ktorých presviedčali nižšími nákladmi i tým, že časom sa do Bratislavy začnú sťahovať letuchtiví zákazníci z Viedne.
Prišiel prvý investor – španielsky Swift Air a vo februári 2002 začala fungovať prvá linka z Bratislavy do Košíc, na ktorej mladá spoločnosť vytlačila „národného leteckého prepravcu“ Slovenské aerolínie.

.stály rast
Dobrý rozbeh mal ešte lepšie pokračovanie. Pribúdali nové linky, prišli noví akcionári (Európska banka pre obnovu a rozvoj, ABN Amro a Európsky investičný fond) a po lietadlách Embraer Boeingy.
Napríklad v roku 2004 spoločnosť dosiahla tržby vo výške 63 mil. eur, čo bol výrazný nárast oproti roku 2003 (13 miliónov eur). Dobré výsledky spoločnosť pripísala silnému nárastu počtu cestujúcich a rozšíreniu aktivít v strednej Európe, hlavne Poľsku: počet pasažierov cestujúcich so SkyEurope sa zvýšil zo 171-tisíc ľudí v roku 2003 na takmer milión v roku 2004. V tom istom čase spoločnosť dosiahla tamer polovičný (47,5-percentný) podiel na celkovom prepravenom počte ľudí na bratislavskom letisku.
V máji nasledujúceho roka spoločnosť, operujúca zo základní v Bratislave, Budapešti, Krakove a Varšave, objednala 32 nových lietadiel Boeing 737-700 v hodnote 1,76 miliardy amerických dolárov.
Razantný nástup SkyEurope pocítili nielen klienti tejto spoločnosti, ale aj jeho konkurenti, ktorí museli ísť s cenami dole. Množstvo akcií (napríklad k spomínaným Boeingom 737 sa predávalo 73 700 leteniek za 7,37 koruny) tlačilo aj na zavedených prepravcov, operujúcich z bratislavského či ostatných letísk. Zároveň však aj SkyEurope pribudla konkurencia: v roku 2005 začali z Bratislavy lietať aerolinky easyJet a Ryanair.
Trochu škodoradostne by sa dalo povedať, že vrcholným, či skôr najviditeľnejším číslom tejto expanzie bola slávnostná inaugurácia prvého zo spomínaných Boeingov v septembri 2006 za účasti Adriany Sklenaříkovej.
SkyEurope v tom čase zmenil naše vnímanie leteckej dopravy: lietanie bolo zrazu lacnejšie, a teda sa aj zdemokratizovalo a vďaka spoločnosti ožilo bratislavské letisko. Vďaka konkurentom spoločnosti si cestujúci mohli tiež vychutnať, ako vyzerá cenová vojna. Spoločnosť skúšala nové linky: tie obsadenejšie posilňovala, nevyťažené rušila.

.prvé problémy

Lietadlá síce občas meškali, neboli úplne najobsadzovanejšie (80 – 90 percent), ceny leteckého benzínu stúpali, ale ceny leteniek? boli stále nízke a cestujúcich čoraz viac (ešte v auguste minulého roka prepravila spoločnosť dokonca 415-tisíc cestujúcich!). Spoločnosť sa v roku 2005 začala obchodovať na viedenskej a varšavskej burze a zmeny nastali aj v jej vedení. Na prelome rokov 2007 a 2008 opustil predstavenstvo SkyEurope Holding spoluzakladateľ spoločnosti Christian Mandl. Zisk však neprichádzal.
SkyEurope to riešila niekoľkokrát. Napríklad pred rokom získala od spoločnosti York Global Finance II pôžičku vo výške 10 miliónov eur a minulá zima mala ukázať, podľa hovorcu spoločnosti Tomáša Kiku, kto je skutočne nízkonákladovým prepravcom. Spoločnosť meškala so splátkami a hľadala ďalšie preklenovacie úvery.
Začiatkom tohto roku sa objavila správa, že lízingová spoločnosť GE Commercial Aviation services prerušila spoluprácu s aerolíniami, ktoré od nej lízovali lietadlá. Sky Europe vtedy prevádzkovala len päť vlastných lietadiel, ale využívala aj stroje iných spoločností. Nasledovala séria prepadov v počte prepravených cestujúcich i v prevádzkových príjmoch a koncom prvého polroka aj vyhrážky zo strany veriteľov. Dňa 22. júna súd napokon priznal spoločnosti ochranu pred veriteľmi. Prišli zadržané lietadlá, stop vo Viedni a avizovaná bola aj reštrukturalizácia. Prišiel však koniec.

.príčiny krachu
Analytici zhodujú na tom, že SkyEurope skrachovala pre nedostatok hotovosti. Prečo firma nemala peniaze? Hotovosti nemala firma dosť od začiatku. Navyše príliš rýchlo expandovali do nových teritórií, kupovali lietadlá na dlh, v zisku neboli nikdy a počet pasažierov sa im v poslednom čase vôbec nedvíhal tak ako si predstavovali. „Na prežitie potrebujeme istú kritickú masu cestujúcich,“ povedal Christian Mandl v roku 2005 pre ekonomický týždenník Trend. Aká veľká mala byť tá kritická masa, neprezradil, ale po čase možno povedať, že ju v konkurenčnom boji SkyEurope nezískali. Hoci v prvých rokoch rástli neuveriteľne (v roku 2004 až viac ako 450 percent).
Za krachom SkyEurope môžu byť aj príliš nízke ceny leteniek. Podstata nízkonákladových spoločností vychádza z prepravy veľkého počtu cestujúcich za relatívne nízke ceny. Podľa Arpáda Agócsa, obchodného riaditeľa spoločnosti Danube Wings, tento model nefunguje pri úplne nízkych cenách. „V  ponuke Danube Wings nie sú a nebudú letenky za jedno alebo deväť eur,“ hovorí. Tržby z lacných miest v lietadle  za jedno euro musia vykryť cestujúci, ktorí si kúpia drahšie letenky. Tých však SkyEurope nemala veľa, a preto nastal problém. „V strednej Európe sú okrem pár destinácií jednoducho lietadlá s kapacitou 150-180 miest veľké a ich prevádzka nerentabilná,“ dodáva Agócs. Veľa liniek spoločnosti bolo aj po rokoch stratových a nenaplnených. V dobrých časoch pred krízou ešte ako-tak straty vykrývali zo ziskových liniek, ale v čase krízy ich straty položili.  
Za krachom SkyEurope však nie je iba kríza, ale aj preplnený trh nízkonákladových aerolíniek. „Na trhu je veľmi veľa lowcostových operátorov. Konsolidácia je neodvratná. Aerolínky, ktoré prežijú, budú tie, ktoré majú najviac peňazí a podarí sa im dosiahnuť kritickú veľkosť a masu,“ tvrdil prezieravo pred štyrmi rokmi pre Trend marketingový manažér easyJetu Yannis Capodistrias. Sky Europe nemala ani veľa peňazí, ani potrebnú masu klientov. Tí, ktorí radi využívajú služby lacných leteckých spoločností, nelietajú až tak často a tí solventnejší si radšej priplatia za vyšší štandard u veľkých aeroliniek. O tom, že je na stredoeurópskom trhu tesno, svedčí aj rušenie liniek firmy Ryanair a stiahnutie sa z trhu spoločnosti easyjet.

.risk nie je vždy ziskom

Na slovenských, ale aj zahraničných letiskách ostali po krachu Sky Europe visieť stovky dovolenkárov. Tí, ktorí si kupovali letenky už na začiatku roka, môžu byť právom na spoločnosť nahnevaní. Vtedy sa ešte nedalo veľmi očakávať, že firma skrachuje. Ale tí, ktorí investovali do leteniek v posledných dvoch mesiacoch napriek správam o problémoch spoločnosti, riskovali. Chceli letieť lacno a neletia vôbec.
Nepomôže im plač ani dúfanie v pomoc štátu. Ministerstvo zahraničia ústami hovorcu jasne povedalo, že nie je náhradný prepravca a ľudia si budú musieť pomôcť sami. Teda vrátiť sa domov či vycestovať inými leteckými dopravcami alebo aj inou dopravou. Možnosti sa na trhu objavili hneď. Konkurenčné nízkonákladové, ale aj niektoré klasické letecké spoločnosti začali hneď po krachu ponúkať klientom Sky Europe akciové ceny leteniek od 30 do 50 eur. Na zúfalých klientov skrachovanej firmy sa vrhli najmä konkurenčné aerolinky ako Ryanair, WizzAir, ČSA, SeagleAir či Danube Wings. Medzeru na trhu chce využiť aj autobusový prepravca Student Agency, ktorý ponúka tiež zľavnené lístky.
Tieto ponuky však budú trvať iba pár týždňov. Tí klienti, ktorí majú letenky na neskorší čas, asi o penieze prídu. Môžu si síce uplatňovať reklamácie v bankách, ak platili platobnou kartou, ale jej vybavenie je v nedohľadne. Banka prijímateľa, teda Sky Europe, totiž nemusí mať dostatok hotovosti na vrátenie peňazí za desaťtisíce kúpených leteniek.

.dravá konkurencia
Konkurenčné letecké spoločnosti sa neorientujú len na klientov, ale aj na letiská, ktoré Sky Europe uvoľní. Wizz Air oznámil krátko po krachu konkurenta, že sa chystá expandovať na pražské letisko. Spoločnosť chce zvýšiť frekvenciu letov na niektorých existujúcich linkách už v priebehu septembra a októbra. Od polovice budúceho roka chce firma podľa jej hovorkyne Natasi Kázmérovej priamo z Prahy prevádzkovať tri lietadlá.
Hovorkyňa pre .týždeň nevedela ešte potvrdiť, že či začnú lietať aj z Bratislavy. „Je to otázka veľkosti trhu a dohody s letiskom,“ hovorí.  Trh veľký nie je, ale napriek tomu láka.  Podľa Kázmérovej je však zatiaľ pre nich bratislavské letisko príliš drahé, aj keď pripúšťa, že sa to môže v priebehu vyjednávaní zmeniť. Zuzana Horňanová, hovorkyňa bratislavského letiska, si nemyslí, že sú oproti konkurencii drahí. Tvrdí, že je ťažké porovnávať ich ceny s konkurenciou vo Viedni, Budapešti či Prahe, lebo obchodné podmienky sú tajné. Napriek tomu pripúšťa, že ich ceny môžu byť rozdielne ako sú rozdiely medzi cenami živnostníka a veľkého obchodného reťazca. Rozdiely v cenách môžu byť spôsobené aj rozdielnymi nákladmi. „Náklady na odpisy a údržbu pristávacej dráhy sa vo Viedni rozpúšťajú v prepočte na 18 miliónov cestujúcich, u nás na dva milióny cestujúcich,“ dodáva Horňanová. Bratislavské letisko krachom Sky Europe stratilo skoro tretinu cestujúcich, ale výpadky sa rýchlo nahrádzajú alternatívami. Horňanová verí, že sa im finančný výpadok podarí zmierniť. Bankrot Sky Europe postihol aj linku z Bratislavy do Košíc. O jej zaplnenie sa snaží Danube Wings, ktorý už deklaroval pripravenosť navýšiť počty letov.
Aj po vyhlásení bankrotu nemusí byť značke Sky Europe koniec. Jej finančný riaditeľ Nick Manoudakis už rokuje s možnými investormi o založení nových aeroliniek, ktoré by začali bez dlhov a so starým menom. Nech už SkyEurope nahradí ktokoľvek, bude sa musieť z jej príkladu (dobrého i zlého) poučiť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite