Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Arctic Monkeys spravili Humbug

.matej Lauko .časopis .hudba

Tri a pol roka od fenomenálneho debutu prichádzajú Arctic Monkeys s treťou platňou. Vyzretejší a s ťažším zvukom.

Decká zo Sheffieldu na čele s frontmanom Alexom Turnerom vyrástli, vďaka dlhým vlasom sú v porovnaní s predošlými časmi takmer na nespoznanie. Na promo fotke, zachytávajúcej kapelu prechádzajúcu sa po ulici, má gitarista Jamie Cook na sebe tričko Black Sabbath. Až taká hudobná zmena?

Zvukovo sa naozaj posunuli – niežeby teraz hrali metal, no už po prvom vypočutí novej platne je jasné, že zvuk je hutnejší, zložitejší, kompozície prepracovanejšie.. Čo však Arktikom zostalo, je Turnerova unikátna schopnosť skladania textov a tiež nie vždy jednoduché dešifrovanie jeho veršov.

Produkciu platne Humbug (Domino Records) si rozdelili Josh Homme, líder Queens Of The Stone Age, ktorý si v niektorých skladbách aj zaspieval a doplnil ich svojou hrou na gitare, a James Ford zo Simian Mobile Disco. Ford produkoval aj predošlý album Favourite Worst Nightmare či debut side-projektu Alexa Turnera a Milesa Kanea The Last Shadow Puppets. Všetky nahrávky vznikli v Amerike, popri Los Angeles a New Yorku aj v štúdiách Rancho De La Luna na púšti Mojave v juhovýchodnej Kalifornii. S nápadom nahrať časť pesničiek práve tam prišiel Homme, ktorého domáca kapela sa niekoľkokrát ocitla na pódiu spoločne s Arctic Monkeys a inšpiráciu jej zvukom možno vystopovať aj na tejto platni.

Hutnosť nového soundu sa na poslucháča vyvalí hneď v úvodnej skladbe My Propeller. Ide z nej pocit, ktorý potvrdia ďalšie pesničky – Arctic Monkeys už nehrajú priamočiary punk ani jednoduché pesničky, vystriedala ich väčšia rocková temnota, obkolesená mohutnými bicími a komplikovanejšími vyhrávkami. To sa dalo tušiť už z prvého albumového singla Crying Lightning. Keď sme pri tých singlovkách: zaujímavejšia a originálnejšia je tá druhá – Pretty Visitors. Nielen vďaka tomu, že v nej Alex Turner okrem spevu hrá aj na organe. V pesničke sa strieda rýchle hranie a Turnerove rýmovanie s pomalými, vďaka spomínanému organu tichými, pokojnými, miestami až meditatívnymi polohami. Tie však nedostanú veľký priestor, prehluší ich opäť ostrá dávka bicích a chvejúcich sa gitarových riffov.

Na platni je aj jedna ľúbostná skladba (Cornerstone), jediná, ktorá sa zo zvuku ostatných pesničiek značne vymyká. Časopis Rolling Stone o nej píše ako o jedinečnej pesničke s textom o stretávaní dievčat, ktoré Turnerovi  pripomínajú niekoho, na koho by najradšej zabudol. Dosť diskutabilné je však tvrdenie magazínu, že Turnerov spev má blízko k Morrisseyho prejavu. Nie je tu utrápenosť typická pre britského barda, je to skôr vydarená ukážka toho, že Turner a jeho spoluhráči vedia urobiť i kvalitne znejúcu popovú vec.

Desať albumových trackov ozvláštnili tri bonusy – jeden z nich vyšiel na iTunes a dva na trhu určenom japonským poslucháčom. Tu zaujme predovšetkým cover Nicka Cava And The Bad Seeds Red Right Hand, posunutý do úplne inej polohy. Čo však spája pôvodné skladby na novej platni, je vyzretejšie hranie a schopnosť ponoriť sa do komplikovanejších zvukových zákutí, ktoré v sebe ukrývajú množstvo starostlivo cizelovaných detailov. Arctic Monkeys sa posunuli k náročnejšiemu hraniu a svojich poslucháčov nútia do pozornejšieho počúvania. Suverénnosť, s akou hrali od začiatku, zostala. A to je lákavé aj na treťom albume.

Autor je hudobný publicista.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite