Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Anketa: Je UK dobrá?

.časopis .téma

Oslovili sme univerzitných pedagógov a analytičku, ktorí majú zasvätený pohľad na Univerzitu Komenského s nasledovnými otázkami: Je UK dobrá univerzita? Pôsobia v nej kvalitní pedagógovia a vedci vďaka alebo napriek tejto inštitúcii?

Miroslav Kusý, politológ a prvý ponovembrový rektor UK
V rámci toho, čo máme na Slovensku, je UK dobrá univerzita, možno dokonca najlepšia. Pravda, medzi jej jednotlivými fakultami sú veľké rozdiely, ale tak je to všade. Iné je to v porovnaní so svetom, tam aj UK výrazne zaostáva. Výhovorka na roky totality stráca časom čoraz viac na platnosti. Navyše, mnohé sa aj tu zopsulo až po osamostatnení Slovenska 1993. SNR vyprodukovala nové slovenské univerzity z vody – ako Flašík kokakolu. Žiaľ, ani UK sa nemôže povzniesť bez toho, aby sa radikálne nemodernizovala celá slovenská školská sústava, aby sa aj subvencie do nej nedostali aspoň na priemernú úroveň EÚ. Bez toho je každý pokus o reformu odsúdený na neúspech.Aj na UK máme mnoho kvalitných pedagógov a vedcov, poväčšine však môžu svoje kvality plne uplatniť iba v zahraničí.

Pavel Brunovský, profesor matematiky, pôsobí na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK

Americký matematik  P. R. Halmos v svojej autobiografii píše: „Logaritmické pravidlo A. Weila (prvotriedni ľudia volia prvotriednych ľudí, ale druhotriedni volia treťotriednych) platí rovnako, či ide o dopĺňanie pracoviska novými pracovníkmi, alebo o voľbu kolegu do vedenia“. Dodávam, že aj pre samosprávu vysokých škôl od fakultných senátov po Radu vysokých škôl. Kedy prišli s novou ideou pre  výučbu alebo  vedu?  
Má univerzita šancu byť lepšia, než je, v spoločnosti, kde stále platí „ignorance is strength“ z Orwellovho 1984?
Ak sa niekde urobí krok dopredu, tak len vďaka hŕstke nadšencov. Narastajúca nedôvera zo strany vrchnosti však takúto iniciatívu zadúša.  Typicky slovenským riešením  jednotlivého problému niekde na druhom konci Slovenska je plošné opatrenie obmedzujúce slobodu všetkým.  Aby sme našli cestu von z nezmyselných a často aj rozporných regulí, musíme ich neraz všelijako ohýbať. Ako máme študentom vysvetliť, že  akademické štandardy neohýbame?
Aj tak mám svoju Univerzitu rád.. Predovšetkým pre  tých úžasných mladých ľudí – jej študentov. A kolegov, s ktorými sa snažíme, aby  ju mali radi aj oni.
    
Renáta Králiková, analytička Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť
Otázka je, podľa mňa, veľmi ťažká, lebo univerzita (a najmä UK) nie je jednoliaty celok. Viem povedať, ze Prírodovedecká fakulta alebo Fakulta matematiky, fyziky a informatiky sú vo všeobecnosti celkom dobré a Fakulta sociálnych a ekonomických vied je na rýchlom vzostupe. Potom sú tam fakulty a pracoviská, ktoré sú veľmi slabé. V porovnaní so svetom UK nie je medzi najlepšími, o tom hovoria aj všetky medzinárodné rebríčky. Určite by som však nesúhlasila s výrokom, že za 20 rokov sa na univerzite nič nezmenilo. Mnohonásobne narástol jej rozpočet, počet študentov, pedagógov a UK je aj viac otvorená do zahraničia...
Čo sa týka učiteľov a vedcov, nájdu sa tam kvalitní ľudia (najmä na vyššie menovaných fakultách, ale aj na iných pracoviskách). Na jednej strane treba povedať, že UK a najmä jej fakulty majú rezervy v personálnom manažmente a že by mala lepšie lákať ľudí späť aj sa usilovať o ich udržanie, ale zároveň aj dnes tam sú ľudia kvalitní – a to kvôli niečomu, čo ich s UK spája (atmosféra, vzťahy a pod). Hlavné rezervy v motivácii ľudí, aby pracovali na UK (respektíve venovali práci na UK dostatok pozornosti) vidím v tom, že aktívni ľudia nemajú dostatočný priestor na sebapresadenie a systém, v ktorom majú veľkú moc priemerní a podpriemerní ľudia ich niekedy stláča. Personálna politika je však oveľa viac v rukách dekanov ako rektorátu, a tak by zmena musela byť na úrovni fakúlt.

Peter Osuský, prorektor UK pre zahraničné vzťahy:
UK je univerzitou s najširším portfóliom poskytovaného vzdelania. Nezriedka poskytuje vzdelanie v unikátnych oblastiach, ktoré nepokrýva na Slovensku žiadne iná škola. Jej podiel na vedeckých výsledkoch meraných publikáciami v svetovej odbornej spisbe je dvojnásobkom jej „matematického“ podielu na slovenskom univerzitnom vzdelávaní. Ak si teda niektorá slovenská univerzita zaslúži prívlastok „dobrá“, tak je to na prvom mieste UK. A domnievam sa, že ide o „understatement“, že je lepšia ako dobrá. Tým nemienim tvrdiť, že pri obrovskej šírke ponúkaného vzdelávania nemá „slabiny“. Vždy existuje „prvá“ päťka, ale i tretia a štvrtá. Kvalita univerzity je aj v tom, koľko je „prvých“ a aké sú tie ďalšie „päťky“.
Na rozdiel od špičkových amerických, britských, ďalekovýchodných či najlepších kontinentálnych univerzít financovanie vedy a vzdelávania na Slovensku – od „počiatku vekov“ najbiednejšie zo všetkých krajín OECD –  neumožňuje „nákup“ mozgov, naopak, vedie skôr k ich odlivu. Uchádzačmi o štúdium počínajúc (do ČR), doktorandmi pokračujúc a „hotovými“ vedcami (a pedagógmi) končiac. Ak máme na UK študijné programy, kde počet ponúk na doktorandské štúdium na univerzitách v USA prevyšuje počte absolventov príslušného magisterského štúdia, je v tom radosť i smútok.
Sú na nej prevažne dobrí, nezriedka vynikajúci pedagógovia a vedci i vďaka tomu, že ide práve o UK, i keď títo vedia, že vedecké ani pedagogické tituly tu, na rozdiel od niektorých iných slovenských vysokých škôl, nedostanú ľahko. Tu sa latka nepodlieza. Ani vtedy, keď má UK široko medializovaný problém s piatimi študijnými programami (a pritom vzdeláva vo vyše päťsto...). I to sa musí riešiť – nie však titulom za „prechod okolo vrátnice...“. A práve vďaka tomu a tým „nepodliezajúcim“ sa dá tvrdiť, že „dobrá“ je understatement. UK je na Slovensku vynikajúca, ide o to, aby bola dobrá „vo svete“. Byť v rebríčku webometrics 508. z vyše 15 000 (univerzít sveta) znamená byť piaty zo stopäťdesiatich.
Znamená to štvrté miesto medzi univerzitami bývalého Československa. Kto vie aspoň niečo o finančných tokoch na vedu a vzdelávanie v ČR a SR od r. 1993, vie, že Univerzita Karlova, Masarykova univerzita v Brne a České vysoké učení technické žilo a žije v inom svete.
To je UK dnes. Ale je čo zlepšiť. Apropo, v čom je Slovensko, okrem vodného slalomu, lepšie ako piate zo stopäťdesiatich? Michal Považan, riaditeľ Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry ARRA:
Univerzita Komenského (UK) sa počas svojej histórie stala centrom, v ktorom pôsobili tí najlepší akademici a odkiaľ vychádzali mnohé aktivity a idey, ktoré pozitívne ovplyvnili Slovensko i širší región.
Dnes UK chýba medzi najlepšími 500 univerzitami sveta. Predbehli ju aj viaceré univerzity z krajín V4.
To neznamená, že na UK nepôsobia skvelí pedagógovia a vedci. Práve vďaka nim má univerzita veľký potenciál rásť a dobiehať školy, ktoré ju v uplynulých rokoch predstihovali.
Iba potenciál na „dobiehanie“ nestačí. Je nutné vytvoriť podmienky na prácu tých najlepších a ich tímov, aby na univerzite zostali a naplno prispievali k jej rozvoju.
V súčasnosti, napr. pri čítaní rozpočtu UK, človek nadobudne dojem, že podpora „excelentnosti“ na univerzite nie je dostatočná a pričasto sa investuje iba do udržovania existujúceho stavu. Tento stav je však stavom zaostávania. Takto zapríčinený nedostatok finančných prostriedkov vytvára bariéry pre schopných ľudí na UK, aby naplno prejavili svoje schopnosti, a tak prispeli k budovaniu UK ako jednému z pilierov vzdelávacej a vedeckej práce na Slovensku i v stredoeurópskom regióne.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite