Nedávno známy sexuológ v spravodajstve televízie Markíza tvrdil, že 60 percent Slovákov je svojim ženám neverných. „A čo zvyšných 40 percent?“ opýtal sa. „Klamú!“ odpovedal. Človek aby sa dnes hanbil verejne priznať k vernosti.
Načo nám je vlastne vernosť?
Sme telom z tela jedného muža a jednej ženy. Nesieme v sebe ich genetický kód. Nikto nie je dieťaťom matky, otca a jeho milenky. Rodičia sa v nás stali jedným telom. Zodpovednosť za ten zázrak nás volá k vernosti. Láska rodičov je domom, do ktorého prichádzajú noví ľudia. Tu sa učia veriť v dobro, dôverovať ľudským vzťahom, tu sa učia prijímať a dávať lásku, tu sa učia žiť. Nevera je dierou v duchovnej stene nášho domova. Človek každým svojím činom prispieva k podobe skutočnosti, ktorú tu po sebe zanechá. Chlad cynizmu a odcudzenia, ktorý vanie ulicami našich miest, sa rodil z tisícok nevier, v ktorých muži a ženy zrádzali svoj podiel na zázraku života. Vernosť je naozaj potrebná. Podstatná časť problémov, ktoré má spoločnosť sama so sebou (kriminalita, drogy, alkoholizmus, korupcia), sa začína tam, kde sa Janko vyspí s Aničkou a za svoj čin neprevezme zodpovednosť.
Ako hodnotiť odhalenú neveru u politika? Politik je v prvom rade profesionál. Stará sa o rozvoj mesta, štátu. Ak chceme jeho výkon hodnotiť spravodlivo, nemôžeme do toho miešať jeho súkromie. Picasso predsa nebol horší maliar ako Chagal len preto, lebo mal milenky.
Politik je však viac než profesionál. Je voleným zástupcom ľudu. To ho radí do jedného radu so spoločenskými ikonami, herečkami, moderátormi, pophviezdami či kňazmi. Herečky a moderátori však za svoj vplyv nenesú spoločenskú zodpovednosť. Postavenie politika sa preto viac podobá postaveniu kňaza. Obaja nesú priamu spoločenskú zodpovednosť za svoje pôsobenie. No zatiaľ čo kňazova milenka je úplným popretím všetkého, čo predstavuje, u politika to nie je také jasné. O voliča sa predsa môže uchádzať aj ako kandidát nezávislej erotickej iniciatívy.
V demokratických podmienkach je politik skôr účastníkom súťaže než živým príkladom spoločenských cností. Podobne ako majiteľ komerčnej televízie, i on si robí prieskum, aby vedel, čo chcú ľudia vidieť. Atraktívna milenka môže dokonca prispieť k jeho popularite. Havlovi možno práve jeho slabosť na ženy získala viac sympatií než disidentská minulosť. A bodré plavovlásky boli pre Vladimíra Mečiara insígniami supersamca.
A volič? Každý by mal pamätať, že svojou voľbou prispieva k podobe skutočnosti, ktorú tu po sebe zanechá. Ak sníva o spoločnosti, ktorej deti budú znova dôverovať láske, mal by na to pri svojej voľbe prihliadať.
.daniel Pastirčák
Autor je kazateľ.
Načo nám je vlastne vernosť?
Sme telom z tela jedného muža a jednej ženy. Nesieme v sebe ich genetický kód. Nikto nie je dieťaťom matky, otca a jeho milenky. Rodičia sa v nás stali jedným telom. Zodpovednosť za ten zázrak nás volá k vernosti. Láska rodičov je domom, do ktorého prichádzajú noví ľudia. Tu sa učia veriť v dobro, dôverovať ľudským vzťahom, tu sa učia prijímať a dávať lásku, tu sa učia žiť. Nevera je dierou v duchovnej stene nášho domova. Človek každým svojím činom prispieva k podobe skutočnosti, ktorú tu po sebe zanechá. Chlad cynizmu a odcudzenia, ktorý vanie ulicami našich miest, sa rodil z tisícok nevier, v ktorých muži a ženy zrádzali svoj podiel na zázraku života. Vernosť je naozaj potrebná. Podstatná časť problémov, ktoré má spoločnosť sama so sebou (kriminalita, drogy, alkoholizmus, korupcia), sa začína tam, kde sa Janko vyspí s Aničkou a za svoj čin neprevezme zodpovednosť.
Ako hodnotiť odhalenú neveru u politika? Politik je v prvom rade profesionál. Stará sa o rozvoj mesta, štátu. Ak chceme jeho výkon hodnotiť spravodlivo, nemôžeme do toho miešať jeho súkromie. Picasso predsa nebol horší maliar ako Chagal len preto, lebo mal milenky.
Politik je však viac než profesionál. Je voleným zástupcom ľudu. To ho radí do jedného radu so spoločenskými ikonami, herečkami, moderátormi, pophviezdami či kňazmi. Herečky a moderátori však za svoj vplyv nenesú spoločenskú zodpovednosť. Postavenie politika sa preto viac podobá postaveniu kňaza. Obaja nesú priamu spoločenskú zodpovednosť za svoje pôsobenie. No zatiaľ čo kňazova milenka je úplným popretím všetkého, čo predstavuje, u politika to nie je také jasné. O voliča sa predsa môže uchádzať aj ako kandidát nezávislej erotickej iniciatívy.
V demokratických podmienkach je politik skôr účastníkom súťaže než živým príkladom spoločenských cností. Podobne ako majiteľ komerčnej televízie, i on si robí prieskum, aby vedel, čo chcú ľudia vidieť. Atraktívna milenka môže dokonca prispieť k jeho popularite. Havlovi možno práve jeho slabosť na ženy získala viac sympatií než disidentská minulosť. A bodré plavovlásky boli pre Vladimíra Mečiara insígniami supersamca.
A volič? Každý by mal pamätať, že svojou voľbou prispieva k podobe skutočnosti, ktorú tu po sebe zanechá. Ak sníva o spoločnosti, ktorej deti budú znova dôverovať láske, mal by na to pri svojej voľbe prihliadať.
.daniel Pastirčák
Autor je kazateľ.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.