Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pripraviť sa! Pozor!

.botond Csepregi .časopis .týždeň vo svete

O desať mesiacov očakáva Maďarsko voľby. Už teraz sa dá s určitosťou povedať, že ďalším premiérom bude Viktor Orbán. To je však všetko. Čo urobí Fidesz s mocou, ktorá mu už takmer určite padne do rúk?

Podľa najčerstvejších prieskumov verejnej mienky je voličská podpora Fideszu, najväčšej maďarskej opozičnej strany, až štvornásobne vyššia ako podpora Maďarskej socialistickej strany (MSZP), ktorá je dnes v menšinovej vláde. Viktor Orbán, ktorý bol premiérom v rokoch 1998 až 2002, sa teda znovu môže chystať na úlohu predsedu vlády. Otázne je, čo príde potom.

.načo je komu program?

„Fidesz nemá program,“ pravidelne zdôrazňujú predstavitelia MSZP. A je to aj jeden z dôvodov, prečo socialisti stále vládnu, hoci im chýba podpora spoločnosti. Svoje argumenty stavia MSZP na tom, že Orbán a Fidesz – okrem pravidelného vyhlasovania, že treba oživiť hospodárstvo, nie škrtať štátny rozpočet – iné zásadné predstavy o boji s hospodárskou krízou nepriniesli.
„Prečo by sme mali mať práve teraz nejaký program?“ reaguje Fidesz – presnejšie, tak reagoval na našu otázku jeden z predstaviteľov strany na strednej úrovni. „Samozrejme, volebný program sa pripravuje, ale už sme unavení z toho, že len čo prídeme s akýmkoľvek návrhom, všetci úradníci daného ministerstva celé dni pracujú na tom, aby ho protiargumentmi zničili. Navyše, opozičné strany musia mať program až v čase volieb,“ vysvetľuje. „Nie vtedy, keď ešte nie sú schopné realizovať svoje predstavy. Áno, dá sa povedať, že sme vedome rozhodli zatiaľ nepredložiť volebný program,“ dodáva.
„Napokon, nemôžeme si byť istí ani v tom, v akom stave máme krajinu, aký je rozpočtový deficit,“ znie jeho posledný argument s poukazom na to, že MSZP vo svojej kampani v  roku 2006 zatajila zlý ekonomický stav krajiny. Ferenc Gyurcsány neskôr priznal, že údaje vedome prikrášlili.

.súťaž ideí
Pri odhade najbližších krokov Fideszu je zaujímavé pripomenúť si jej predchádzajúce pôsobenie vo vláde. Kým v predvolebnej kampani sa opozičná strana sústredila na úsporné balíčky, po vyhratých voľbách v roku 1998 sa zamerala na hospodársky rast. Keď sa však strana dostala k moci, dávala si pozor na to, aby v tichosti, ale dôsledne pokračovala v prísnej rozpočtovej politike socialistickej vlády.
Program sa teda pripravuje v úzadí a podľa znalcov strany je tento proces špecifický v tom, že Orbán – ak to trochu preženieme – pripúšťa súťaž ideí. K jednej téme sa pripraví viacero nezávislých štúdií a materiálov a predseda strany si z nich vyberie. Je to tak vraj efektívnejšie.
Pochybnosti okolo Fideszu sú o to silnejšie, že teraz ešte väčšmi než predtým vyzerá ako strana jedného muža. Zvonka sa zdá, že okrem Viktora Orbána nemá určujúcu osobnosť. To je veľká zmena – o dianí v strane v minulosti rozhodovalo užšie vedenie na čele s Orbánom a jeho bývalými spolužiakmi z univerzity.
Takmer všetci však z každodenného celoštátneho politikárčenia odišli. Zriedkavo počuť László Kövéra, najmä od nešťastných vyjadrení vo volebnej kampani v roku 2002.  Do Bruselu nedávno odišiel János Áder, ktorý bol počas vlády Fideszu predsedom parlamentu, ale aj ďalší člen užšieho vedenia Tamás Deutsch, minister športu v rokoch 1999–2002. Bývalý minister školstva Zoltán Pokorny sa stal budapeštianskym regionálnym poslancom, tak ako aj bývalý šéf kampane z roku 2006 Antal Rogán. V poslednom čase sa k celoštátnym témam menej vyjadruje aj Lajos Kósa, starosta druhého najväčšieho maďarského mesta Debrecen,.
Odchod popredných predstaviteľov sa dá pripísať osobným konfliktom, novým úlohám, ale aj chybným rozhodnutiam a vyjadreniam. Zaujímavý je prípad Kósu, ktorý bol kedysi obľúbený medzi oponentmi Fideszu, pretože v porovnaní s Orbánom používal zmierlivejší tón. Po voľbách v roku 2006 ako jediný Orbána kritizoval a vyhlásil, že si vie predstaviť, že do volieb v roku 2010  s bývalým premiérom nepôjde. „Nevylučujem, že Kósa sa vo svojej vtedajšej kritike inšpiroval práve Orbánom. Jej cieľom bolo vyhnať z „krovia“ nespokojencov, ktorí sa tak stali viditeľnými,“ myslí si nami oslovený predstaviteľ Fideszu, ktorý dodal, že medzi oboma politikmi je doteraz úzky vzťah.
V minulých rokoch sa Orbán snažil do vedenia dostať nové tváre, no skôr s menším ako väčším úspechom. Takýmto človekom bol aj voľakedajší minister zdravotníctva István Mikola, ktorý sa stal z odborného politika straníckym. Problémy si však narobil vyhláseniami v predvolebnej kampani v roku 2006. Neosvedčila sa ani bývalá podpredsedníčka Ildikó Pelcz-Gál, ktorá mala pôsobiť ako priateľská tvár. To isté sa dá povedať o úspešnom športovom diplomatovi Pálovi Schmittovi, ktorý pracoval aj na vedúcom poste v Medzinárodnom olympijskom výbore. Medzitým prišli mladí, napríklad doterajší hovorca Péter Szijjártó, ktorý vedie štáb predsedu strany. Podľa nášho zdroja zvnútra Fideszu je práve spomínaný štáb, respektíve vedenie strany, veľmi dôležité pre jej budúcnosť. Pracujú tam zatiaľ neznámi ľudia, ktorí môžu v priebehu niekoľkých rokov zohrať hlavné úlohy.

.kto bude ministrom?
Dnes je zaujímavé najmä to, kto budú ministri v druhej Orbánovej vláde. O menách sa diskutuje už dávnejšie, no podľa nášho zdroja o sebe zatiaľ nikto nemôže s istotou povedať, že ministrom bude. „Orbán už možno vie, s kým ráta, dotyční ľudia však ešte nie,“ dodal s tým, že táto neistota môže trvať ešte dlho. Zatiaľ nie je známa ani štruktúra novej vlády.
Treba poznamenať, že pri tvorbe bývalej Orbánovej vlády ostali vedúci predstavitelia strany v úzadí. Na chode ministerstiev sa zúčastňovali napríklad ako štátni tajomníci a až po dlhšom čase sa z nich stávali ministri. Je celkom možné, že v súčasnej situácii si Orbán na najdôležitejšie posty vyberie odborníkov a silné mená strany budú musieť rok či dva počkať. Ale už teraz sa dá s istotou povedať, že mnohé z osobností, ktoré mávali vo Fidesze silné postavenie, nedostanú v novej Orbánovej vláde vedúce posty.
Vzhľadom na problémy v ekonomike je mimoriadne dôležité, kto bude na kľúčových postoch ministerstiev hospodárstva a financií. Najviac sa hovorí o dvoch bývalých ministroch financií – o Zsigmondovi Járaim, ktorý stál neskôr na čele Maďarskej národnej banky, a o Mihályovi Vargovi. Spomína sa aj meno Györgya Matolcsyho, ktorý viedol rezort hospodárstva v rokoch 1999–2002.
V súvislosti s ministerstvom zdravotníctva sa vyskytuje meno Istvána Mikolu, ale aj Imre Pestiho, jedného z tvorcov zdravotníckej politiky strany. Mikola je známy ako silná, no zároveň kontroverzná politická osobnosť. Dôležitou politickou, hoci nie vládnou pozíciou, je post budapeštianskeho starostu. Naň sú zatiaľ hlavnými kandidátmi už spomínaní Pokorni a Schmitt.

.nedostatok tvárí?

Vo Fidesze je stále rozhodujúce Orbánovo slovo. Navyše sedem rokov bez moci spôsobilo nedostatok kádrov v strane a noví ľudia neprichádzajú. Tí, ktorí za vládnej éry určovali smerovanie strany, dnes pôsobia v súkromnom sektore. Orbán s viacerými už nadviazal kontakt, sotva však zamenia už vybudovanú existenciu za neistý osud v politike.
Náš zdroj zo strednej úrovne strany však tvrdí, že Fidesz netrpí nedostatkom tvárí. Podľa neho sa strana profesionalizuje: každý má svoju úlohu a pracuje len na nej. O úlohe predsedu strany nám povedal, že Orbán nezasahuje do nižších úrovní, nezaujímajú ho detaily, dôležité je preňho iba, aby neboli škandály. Orbán stále drží stranu v rukách tak pevne, že obvodných predsedov, ktorých je 176, môžu menovať len s jeho súhlasom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite