Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Pivo a politika

.jaroslav Daniška .časopis .téma

„Bŕŕŕ! To je ale hořké,“ povedal prezident T. G. Masaryk na pivovarskej výstave v roku 1929 o ponúkanom pive krátko po tom, ako doň namočil prst, olízal ho a odpľul si.

Pivovarníkov to, zrejme, dvakrát nepotešilo, ale pivo a politika patria odvtedy jednoducho k sebe. V „pivnom“ Česku viac ako na Slovensku, ale ani Česi v tom nie sú rekordéri. „Najdôležitejšia vec v našej kampani je vypiť dostatok piva,“ povedal kedysi istému slovenskému politikovi Günther Beckstein, ešte nedávno bavorský predseda vlády. Bavorsko je bez piva a Oktoberfestu jednoducho nepredstaviteľné. Traduje sa, že počas jednej z početných návštev delegácie bavorského parlamentu na Slovensku vypili bavorskí politici večer v bratislavskej krčme všetko čapované pivo. Keď im to krčmár zahanbene oznámil, začali sa hrdinsky búchať do pŕs a zo zahraničnej návštevy si odniesli cennú trofej. 
Nezaostávajú ani Česi. Havel, Klaus a Zeman nemajú toho spoločného veľa, ale časté verejné pitie piva ich spája. Ak niekto predsa len zaostáva, je to Klaus. Samozrejme, pivo má aj svoju odvrátenú stránku. „Čo by ste čakali od človeka, ktorý denne vypije tridsať pív?!“ glosoval krátko po páde Topolánkovej vlády hlasovanie jedného z prebehlíkov ODS podpredseda vlády Alexander Vondra. Alebo nezabudnuteľná poznámka Miloša Zemana, tentoraz o našom pive. „Popradské pivo je dobré len na rozpúšťanie zubných protéz a Zlatý Bažant znesie porovnanie s českým priemerom,“ povedal pred pár rokmi na návšteve Slovenska. Výnimočne sa pivo pije aj pri štátnych návštevách, najmä keď treba navodiť neformálnu atmosféru. Mikuláš Dzurinda si vyšiel na pivo s bývalým nemeckým premiérom Gerhardom Schröderom do dnes už neexistujúcej bratislavskej krčmy Ante Portas. Zrejme sa trochu uvoľnil a sľúbil mu, že napomenie poľského premiéra, aby neblokoval zmluvu z Nice. Poliakov to vtedy trochu urazilo. Na pivo do Bieleho domu pozval nedávno urazeného harvardského profesora Henryho Gatesa aj Barack Obama. Urovnával spor so seržantom Jamesom Crowleym, do ktorého sa sám nevhodne zapojil. Dojem bol však rozpačitý. S pivom sa totiž ťažko klame. Keď ho niekto nepije, je to poznať. 
Rovnako ľahko poznať aj nepriateľov piva. A opäť sú za tým politici. Na Slovensku nikto tak neublížil pivu ako Mečiarovi privatizéri Karol Konárik či Pavol Čupka. Zlikvidovali tradičné podniky, ich dobré meno aj chuť. V trende tak trochu pokračovali aj nadnárodné firmy. Dali síce do poriadku ekonomiku, ale z marketingových dôvodov si vybrali jednu značku a ostatné riadeným spôsobom odstavili. Tak zanikol dobrý Martiner a národným pivom sa úplne nepochopiteľne stal Corgoň. Výsledok privatizácie je, až na výnimky, skôr rozpačitý.  Veľké pivovary sa na seba čoraz viac podobajú a skôr ako českým sa čoraz viac podobajú tým poľským. Bŕŕŕ!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite