Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Samospráva na kolenách

.ján Marušinec .viktor Nižňanský .časopis .týždeň v ekonomike

Hospodárska kríza dolieha aj na mestá a obce. Jej vplyv sa prejavuje najmä v prepade rozpočtových príjmov, ktorý je v samospráve rovnako vážny ako v štátnom rozpočte.

Pokiaľ by ministerstvo financií do svojich predpokladov nezakomponovalo aj razantné zvýšenie (až 20 percent) miestnych daní, zaznamenali by mestá a obce podľa jeho aktuálnej prognózy v tomto a nasledujúcich rokoch približne 15- až 20-percentný pokles daňových príjmov. Pokles spôsobuje predovšetkým výpadok dane z príjmu fyzických osôb, ktorá tvorí hlavný zdroj daňových príjmov samospráv. Pokles príjmov z tejto dane by v obciach a mestách  nedorovnalo ani zdvojnásobenie dane z nehnuteľností. Miestne dane  samospráv totiž tvoria len desatinu ich celkových príjmov.

.zlý odhad
Až 40 percent výpadku dane z príjmu fyzických osôb spôsobila zmena daňovej legislatívy, ako boli zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane, zavedenie zamestnaneckej prémie či zmena odpisovania majetku, ktorú prijal parlament v súvislosti s bojom proti kríze. So zmenami súhlasilo aj Združenie miest a obcí Slovenska, ktorého zástupcovia podpísali s vládou memorandum o spolupráci pri riešení dopadov finančnej a hospodárskej krízy. Zrejme však zle odhadli situáciu, a teraz chcú rokovať s ministerstvom financií o riešení nepriaznivej hospodárskej situácie.
Ministerstvo nateraz akúkoľvek pomoc zo strany štátu odmieta a samosprávam odkazuje, že majú šetriť. Je zrejmé, že mestá a obce mali myslieť na zadné vrátka a žiadať, rovnako ako pri zavádzaní nového systému financovania, garancie v prípade nadmerného poklesu výnosu dane. Ak centrálna vláda zmenou legislatívy ukrojí z príjmov samospráv, mala by ich finančne kompenzovať. Podobne to platí v prípade pridávania zákonných úloh. Stalo sa pravidlom, že vláda prenesie na samosprávu nové povinnosti bez toho, aby boli finančne kryté (napríklad povinný posledný ročník materských škôl, zákon o sociálnych službách).
Zástupcovia samosprávy by mali dôraznejšie trvať na náhrade ujmy spôsobenej vládnymi opatreniami a požadovať garanciu finančnej stability priamo v zákone. Aspoň tak ako za minulej vlády. Dnes si politické body za zníženie daní pripisuje centrálna vláda, no účet zaplatí 2 891 obcí a miest a osem samosprávnych krajov.


.4 miliardy

Po piatich rokoch od zavedenia nového systému financovania obcí, miest a samosprávnych krajov sa ukazuje, aké potrebné je ďalej posilňovať ich finančnú autonómiu napriek tomu, že doposiaľ nevyužívajú ani možnosti, ktoré im poskytuje platná legislatíva. Napríklad zákon o miestnych daniach umožňuje zdaňovať pozemky podľa ich trhovej hodnoty. Mestá a obce sa však aj naďalej držia zákonom odporúčaných úradných cien. Iné je to v prípade stavieb, domov a bytov, ktoré zákon umožňuje zdaňovať iba na základe rozlohy (podlahovej plochy). Je najvyšší čas pripraviť a do praxe uviesť ďalšie mechanizmy, ktoré posilnia vlastné kompetencie a vlastné príjmy samospráv, zmiernia ich závislosť od centrálnej vlády, a tým jej znemožnia robiť politiku, ktorú zaplatia obce, mestá a kraje. Potom by vláda nemala toľko možností mrhať verejnými zdrojmi, ako sa to deje v súčasnosti a musela by naozaj pristúpiť k razantnému programu úspor.
Nahradenie nadmerného výpadku dane z príjmu fyzických osôb samosprávam, za ktorý môžu zmeny v legislatíve, si v roku 2009 vyžaduje približne 4 miliardy korún, čo je menej ako dvadsatina z nezmyselných výdavkov centrálnej vlády v poslednom období. Občania by sa za tieto peniaze nemuseli obávať toho, ako bude v ich obci, meste či regióne fungovať doprava, školstvo, sociálne veci či komunálne služby.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite