Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Porscheovci vs. Piëchovci

.jozef Ryník .časopis .týždeň v ekonomike

Leto je horúce, ale horúco je aj v dvoch nemeckých automobilkách Porsche a Volkswagen. Tie sa prostredníctvom svojich zástupcov navzájom obviňujú z nepriateľských pokusov o prevzatie.

Zaujímavé je, že obe automobilky ovládajú členovia príbuzensky spriaznených rodín Porscheovcov a Piëchovcov.  Vzťahy medzi členmi týchto rodín tak pre biznis ochladli na bod mrazu. Čo sa medzi nimi stalo? Samozrejme ide o peniaze a vplyv. Ale je za tým aj sen o veľkej a silnej automobilke.
Na jednej strane stojí Ferdinand Piëch, vnuk zakladateľa firmy Porsche, ktorý je dnes predsedom dozornej rady Volkswagenu a zároveň je aj dôležitým akcionárom (12,8 percenta) v stuttgartskej automobilke  Porsche, kde tiež sedí v dozornej rade.  Piëch by chcel získať väčšinu akcií v Porsche, a tým ju zaradiť pod krídla Volkswagenu ako jednu z mnohých jeho značiek, ako sú Škoda, Seat, Bugatti či Audi.
Na druhej strane je jeho bratranec Wolfgang Porsche, ktorý je predseda predstavenstva v Porsche. Ten nechce o zhltnutí svojho podniku Volkswagenom ani počuť. Porsche odmietlo na konci júna ponuku Volkswagenu na kúpu 49-percentného balíka svojich akcií. Wolfgang by dokonca rád vyšachoval odvážneho bratranca aj z dozornej rady rodinného podniku. Pravdepodobne Wolfganga Porscheho škrie aj to, že minulý rok sa neúspešne pokúsil sám prevziať kontrolu nad väčším bratom Volkswagenom.
Firme Porsche klesol predaj luxusných športových áut, nahromadili sa jej straty a nutne potrebuje nový kapitál. Ten by mohol prísť od katarských šejkov, ktorí majú radi luxusné autá tejto značky. Radi by zrejme aj preto do podniku investovali – a to cez  katarskú vládnu investičnú agentúru. Nemecké médiá informovali, že by Katarčania radi kúpili od Porsche opciu na 20 percent akcií Volkswagenu za 4 miliardy eur. Stali by sa tak tretím najväčším akcionárom v nemeckej automobilke. Arabi si však dali podmienku: znepriatelené rodiny musia vyriešiť svoje spory. Dozorná rada Porsche má prijať riešenie na mimoriadnom stretnutí, ktoré bude na konci júla.

.dávid a Goliáš

Plán získať väčšinu akcií v automobilke Volkswagen sa zrodil v hlave Wolfganga Porscheho a riaditeľa Porsche Wendelina Wiedekinga ešte v roku 2005. Vtedy získala malá automobilka skoro 19 percent akcií väčšieho brata. Minulý rok sa jej podarilo získať 35 percent akcií a začiatkom tohto roka už vlastnila 51 percent, a navyše aj opciu, teda právo na budúcu kúpu ďalších 24 percent akcií. Malá automobilka chcela akvizíciou pomôcť hlavne sebe, keďže vývoj jej športových áut je drahý a firma by v spojení s Volkswagenom mala väčšiu hotovosť na sponzorovanie vývoja. Tento odvážny krok však firmu finančne vyčerpal. Jej dlh sa v tomto roku vyšplhal na vyše deväť miliárd eur. V súčasnosti sa usiluje získať úver vo výške 11,75 miliardy eur. Od rôznych zdrojov dostala prísľub približne na 10 miliárd eur a zvyšok by dodala štátna rozvojová banka Kreditanstalt für Wiederaufbau.
Keby neprišla hospodárska kríza, možno by sa malej automobilke jej husársky kúsok aj podaril. Ale musela by prekonať ešte jednu legislatívnu prekážku. V Nemecku totiž už polstoročie platí zákon o Volkswagene, ktorý obmedzuje hlasovacie právo väčšinového vlastníka. Zákon určoval, že strategické rozhodnutia v automobilke musia byť schválené viac ako 80-percentnou väčšinou. A dvadsať percent Volkswagenu vlastní nemecký spolkový štát Dolné Sasko. Podľa zákona má štát na valných zhromaždeniach právo veta, a tak môže blokovať strategické rozhodnutia firmy.
Šéf firmy Porsche Wiedeking si myslel, že Európska komisia donúti Nemecko zmeniť tento zákon, ktorý odporuje zásadám voľnej súťaže. Pred dvoma rokmi to vyzeralo nádejne, keď Európsky súdny dvor rozhodol, že nemecký zákon porušuje pravidlá Európskej únie. Zákon Nemci upravili, ale sporné práva menšinového vlastníka tam ostali.  Proti fúzii však dlhodobo vystupujú aj odborári z Porsche, ale aj z Volkswagenu. Chcú zachovať firmy samostatné, boja sa totiž prepúšťania.

.Porsche a chrobák
Ak by sa Porsche podarilo zhlnúť Volkwagen alebo naopak, automobilky by sa vrátili k svojim spoločným začiatkom. Bez Porsche by totiž nebolo Volkswagenu. Malú automobilku, ktorá sa neskôr stala symbolom rýchlych a luxusných áut, založil v roku 1931 nemecký konštruktér Ferdinand Porsche. Tento inžinier najprv poskytoval konzultácie konštruktérom motorov. Mal však sen vyrábať kvalitné, rýchle a drahé autá.
V 30. rokoch však aj v Nemecku zúrila hospodárska kríza. Navyše tam vládol Adolf Hitler. Ten mal rád masy, popularitu a rád tvrdil, že cíti sociálne (a myslí národne). Preto si u rodinnej firmy Porsche objednal dizajn lacného auta pre masy. Malo stáť iba 990 mariek. To bolo nereálne, ale Ferdinand so synom Ferrym splnili vodcovu požiadavku aspoň čiastočne. V roku 1937 vznikol nový závod, kde sa mala začať produkcia Volkswagenu, teda ľudového vozidla, známeho aj pod názvom chrobák. Prvý kus opustil továreň v roku 1938. Známa je scéna, ako otec a syn Porscheovci vezú Hitlera na prvom chrobákovi zo závodu. Menej známe  už je, že vodca po pár metroch prestúpil z ľudového vozidla do svojho obľúbeného Mercedesu.
Čoskoro však vypukla druhá svetová vojna a rodinná firma okrem áut začala vyrábať aj ťažkú vojenskú techniku. Ferdinand si za to po vojne odsedel niekoľko mesiacov za pomáhanie nacistom. Odsúdený však nebol.

.iné autá
Porscheovci sa rýchlo otriasli z povojnových problémov a pustili sa do výroby nových rýchlych áut. Ferry navrhol a vyrobil v roku 1948 známy model Porsche 356, s ktorým firma dosiahla úspech. V 60. rokoch nasledoval model 911, ktorý navrhol Ferryho syn dizajnér Ferdinand Alexander. Porsche 911 žal úspechy nielen medzi bežnými zákazníkmi, ale aj na automobilových pretekoch. Za 35 rokov sa ho predalo 600-tisíc kusov. V roku 1972 Ferry Porsche a jeho sestra Lujza zmenili rodinný podnik na akciovú spoločnosť a zaviedli pravidlo, že žiadny člen rodiny nebude vo výkonnom vedení podniku.
V podstate si však rodina vždy držala kontrolu nad podnikom. Jednak akciovú, ale aj riadiacu. Ferry si nechal miesto v dozornej rade podniku až do roku 1998. Jeho syn Ferdinand Alexander sa vo firme  tiež  angažoval, ale vytvoril si aj vlastnú dizajnérsku firmu, ktorá sa zamerala na luxusné slnečné okuliare, hodinky a nábytok. Ambiciózny Ferdinand Piëch, syn Lujzy, prešiel do automobilky Audi a neskôr do Volkswagenu, kde to dotiahol až na predsedu predstavenstva. Úspechy žal aj v nakupovaní nových značiek. Pre Audi získal Lamborghini a pre Volkswagen Bugatti a Bentley. Zaslúžil sa aj o obnovený nový model chrobáka v roku 1998, s ktorým dobyl aj americký trh.
Od polovice 70. rokov sa firma zamerala viac na výskum a vývoj automobilov. Založila centrum, kde zlepšovala vlastnosti motora, kovov, plastov a testovali sa aj vplyvy áut na životné prostredie a ich bezpečnosť. Porsche tak získal reputáciu nielen v dizajne, ale aj v rýchlosti a bezpečnosti. V roku 1986 predala automobilka skoro 50-tisíc áut, z toho 60 percent Američanom.
Začiatkom 90. rokov však prišla kríza. Odbyt klesal a Porsche chceli odkúpiť automobilky. V roku 1993 rodina do čela firmy povolala Wendelina Wiedekinga. A bola to dobrá voľba. Wiedeking zefektívnil riadenie firmy, skresal výrobné aj personálne náklady a urobil z nej opäť prosperujúcu spoločnosť, ktorá do áut montovala najmodernejšie technológie. Na trh sa uviedol aj nový úspešný model Boxster.
O ďalšom osude Porsche sa teda rozhodne koncom júla. Zachránia firmu napokon bohatí arabskí šejkovia, ktorým ani kríza neuberá na láske k drahým autám?


Porsche a Ledwinka
Málokto vie, že na dizajne známeho chrobáka sa podieľal aj český automobilový dizajnér Hans Ledwinka. Ten sa podieľal na dizajne československého automobilu Tatra 97 z roku 1936. Ledwinka sa  osobne poznal s Ferdinandom Porsche a ten neskôr pripustil, že jeho konzultácie s Ledwinkom ovplyvnili konečnú podobu chrobáka. Automobilka Tatra dokonca zažalovala Volkswagen za kradnutie dizajnu, ale keďže Hitler v roku 1938 Československo obsadil a rozbil, zo súdu zišlo. Vodca stopol aj výrobu Tatry 97. Po vojne Československo obnovilo proces a v roku 1961 dostalo od Volkswagenu odškodné vo výške 3 milióny mariek.  Napriek tomu svet pozná nemeckého chrobáka viac ako československú Tatru 97.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite