Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Bodka Milana Lasicu

.milan Lasica .časopis .osobnosti

Vždy sa žiada nejaký hrdina. Muž odvážny, prekračujúci zákon, ale milovaný, alebo aspoň vzbudzujúci sympatie. Vždy je to muž. Žene sa zákon prekračovať nepatrí. Ani žiť na úteku alebo sedieť vo väzení. Lebo kto prekračuje zákon, nakoniec sedí, aj keď je na strane spravodlivosti.

Na prvý pohľad to nemá logiku. Byť na strane spravodlivosti, ale proti zákonu. Ako je to možné? Zákon a spravodlivosť ba mali byť na jednej palube. Lenže realita je taká, že zákon platí pre všetkých a na spravodlivosť sú pohľady rozličné. Tak sa rodia legendy a mýty. Jánošík. Zákon sa na neho pozeral ako na lupiča, ale legenda, ktorú vytvoril ľud, sa na neho díva ako na predstaviteľa spravodlivosti. Keď ho chytili a odsúdili za lúpenie, považoval to ľud, pravdaže dodatočne, za krivdu. Dodatočne preto, lebo legenda vzniká až po čase. V čase Jánošíkovho pôsobenia jeho povesť možno nebola ani taká rozšírená, ako to poznáme z filmov. Nebola televízia, neboli médiá, nebol internet, legenda vznikala pomalšie, desaťročia, možno stáročie. Keď Jánošík ozbíjal nejakého grófa, ten nemohol poslať esemesku palatínovi alebo županovi, chvíľu trvalo, kým sa zvesť k županovi dostala. A potom chvíľu trvalo, kým sa župan rozhodol, že Jánošíka treba zlapať. Za ten čas Jánošík ozbíjal ďalšieho grófa, lebo ešte stále po ňom nešli. Tak sa stalo, že mohol zbíjať dva alebo tri roky, kým ho nezlapali. Okrem toho, v zime mal vraj pauzu, lebo zima zboju nepraje. Nakoniec ho chytili a odsúdili. Kruto, ale taký bol vtedy zvyk. A tak sa zrodila legenda. Keby ho neobesili, ale uväznili, asi by to legende neprospelo. Keby ho, nedajbože, oslobodili, bolo by po legende. Nuž, boli časy, keď dochytiť zbojníka trvalo dlho, aj dva roky. Dnes to má zbojník ťažšie. Napríklad Dillinger. Americký gangster z polovice tridsiatych rokov. Vykrádač bánk. V očiach ľudu hrdina. Pretože hnev ľudu je vždy nasmerovaný proti bankám. Pravdaže nie vtedy, kým požičiavajú. Až potom, keď chcú, aby ste splácali. To je fakt poriadne svinstvo, nečudujme sa, že Američania Dillingerovi fandili, najmä ak sa stalo, že pri prepade banky nechal zamestnancom a prítomným zákazníkom ich súkromné peniaze a bral len bankové. Ako keby aj tie neboli súkromné. Boli to peniaze vkladateľov. Ale vkladatelia ochotne uveria, že niekto koná v ich prospech, najmä keď urobí sympatické gesto a je proti kapitálu. Dillinger, podobne ako Jánošík, mal dievča, ktoré nadovšetko miloval. Neznášal policajtov, ale svoje dievča zbožňoval. Aj to vzbudzuje sympatie. Naznačuje to, že dotyčný má dobré srdce (láska k dievčaťu) a zdravý rozum (nenávisť k polícii). Zaujímavé je, že aj Dillingera chytali dosť dlho, napriek tomu, že už fungovali telefóny, telegraf a iné vymoženosti. Chytali ho skoro tak dlho ako Jánošíka. Lenže – Dillinger mal auto. Keby bol mal Jánošík k dispozícii auto a tí, čo ho naháňali, len kone, to by bola spravodlivosť!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite