Slová na kusy, nie na kilometre; humor originalitou, nie vtipkovaním; myšlienky hĺbkou, nie kvetnatosťou. Takáto je aj najnovšia zbierka smutných anekdot a kratučkých zamyslení „Neber to osobne!“ Taká tenká knižka, že by mala vstupovať do ringu v mušej váhe, vás doslova knokautuje silou a krásou jednoduchosti. A verte mi, po tom sa vaše vnímanie aforizmov navždy zmení. Pretože Tomáš Janovic, ako každý génius, posúva hranice svojho žánru a za sebou zanecháva všetkých tých, čo tancujú módne dobové tance. Jeho metafory nezaprú básnika, ktorý sa však na osvedčené básnické šablóny vykašlal. Svoje videnie stavia skôr na ich popretí, doplnení, inom použití. Vety, ktoré chtiac-nechtiac všetci používame, sa mu stávajú materiálom na stavbu nových významov. Dovolím si pripojiť ukážky, pri ktorých mi aj po dvadsiatom čítaní naskakujú zimomriavky: Komunizmus? Niektorí naň doplatili smrťou a niektorí životom. Taká obyčajná, jednoduchá veta! No skúste vymyslieť sedem slov, aby rovnako precízne vystihli tých sedemdesiat rokov červenej prasacej chrípky.
Alebo: Lenin a spol. Sadista zavraždí niekoľkých. Bojovník za lepší svet milióny.
Alebo: Národ sa pýta vodcu, tak ako sa pýtal otec mojej mamy: „Mám toto jedlo rád?“ Alebo: Neomylní idú z Prečova do Pretova a my z Prečova do Pretova a späť a zase z Prečova do Pretova a zase späť. Prečo? Preto!
Neuveriteľne presné sú aj tie aforizmy, ktoré nemôžem citovať, pretože isté slová z nich buď v médiách nesmú odznieť vôbec, alebo len po 22. hodine. Z tejto sorty je aj tá smutná anekdota, ktorá dala názov celej knihe. Veď si prečítate.
Ďalšou výnimočnosťou a ďalším búraním stereotypov je grafická úprava tejto knižky. Ilustrácie Dušana Polakoviča a bravúrna typografická úprava Fera Jablonovského nám prinášajú zážitok, ktorý nespočíva v počte ilustrácií či vo výbere písma, ale v skutočnom dialógu medzi čítaným a videným. Ak si niektorá kniha zaslúži prívlastok krásna, je to určite táto.
Možno som v hodnotení knihy „Neber to osobne!“ príliš zaujatá, možno nemám odstup. Je to preto, že som ju po prvýkrát čítala v nemocnici. Ale kto to zažil, vie, aké je v takej chvíli cenné všetko, čo pomáha. Pomohlo. Smiala som sa napriek bolestiam a znovu a znovu som si v nej listovala aj pri nočnom nemocničnom svetle. Ak by som smela poradiť: pokiaľ chcete tým, ktorých niečo bolí – a nemyslím tým len telo – priniesť ostrov zmysluplnosti, dajte im túto knižku.
Pri udeľovaní Nobelových cien sa tradične považuje za podstatné, aby autor hĺbku svojich myšlienok podporil už spomínanými kilometrami viet a len potom sa kvalifikuje za vhodného kandidáta. Som presvedčená, že Tomáš Janovic sa dostal na úroveň, keď sila, krása, humor a originalita jeho aforizmov ho na túto cenu oprávňujú, nie napriek, ale práve vďaka úspornosti slov. Ibaže, to by sa museli páni zo Švédskej akadémie začať zbavovať príznakov svojich skostnatených zabehaných stereotypov. A na to je už niekoľko týždňov na svete jeden vynikajúci podporný prostriedok. Volá sa „Neber to osobne!“ a je od Tomáša Janovica.
Tomáš Janovic „Neber to osobne!“ Vydavateľstvo Marenčin PT, 2009. Ilustrácie Dušan Polakovič, grafická úprava Fero Jablonovský, doslov Kornel Földvári.
Autorka je spisovateľka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.