Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Očami Doroty Nvotovej

.dorota Nvotová .časopis .osobnosti

Dnes som zasa jednu stretla. Sedela v električke na prednom sedadle vyhradenom pre invalidov. Mala husté šedivé vlasy zopnuté do copu. Na rozdiel od jej predchodkýň nemala stareckú palicu.

 Ale za to mala v rukách tašky plné nákupu, podobne ako tie dve predchádzajúce. Vykrikovala stareckým fistuľovým hlasom: „Komunisti oslavovali prvý máj!!! A vy takto!!! A ty (pohľadom zaostrila na chodca, čo kráčal po ulici), hento máš odkiaľ! Kde si to nahrabal!!!” Vykrikujúca babka. Fenomén, o ktorom som si myslela, že už vymrel. Pamätám si jednu z raných deväťdesiatych rokov. Motala sa vždy niekde okolo centra a tam osočovala všetko ostatné obyvateľstvo. Myslím, že práve ňou musel by Martin Šulík inšpirovaný vo svojom filme Všetko čo mám rád, kde presne takúto babku hrá Oľga Vronská, s taškami stojí v podchode a nadáva všetkým do kuriev a osočuje ich zo smilnenia. Niekedy, asi v roku 2000 som stretla ďalšiu, bolo už jedenásť hodín v noci a ona kráčala hore námestím SNP. Išla popod lešenie, opierala sa o palicu a kričala do prázdnej Bratislavy. Osočovala politikov, všetkých, aj komunistov, aj Mečiara, aj Dzurindu. Mala dlhé rozpustené šedivé vlasy a vyzerala ako bosorka. Keď som k nej pristúpila bližšie, aby som si ju preštudovala, stíchla a potom za pár sekúnd spustila znova. Jej hlas sa ozýval prázdnym nočným námestím sťa by hrozba proroka. V Indii som stretla takéhoto starca. Bolo to v krásnom kúpeľnom mestečku Manikaran na severe. V strede námestia sedel v tureckom sede, bosý, odetý len do takej handry, brada až po pás a na hlave dredy. Myslím, že to bol sádhu, “svatý muž”. Hučal na celé námestie. V ruke držal čilam s trávou. Ostatní sádhuovia nemo a zhúlene postávali v pozadí, a vyzerali, ako keby sa za neho hanbili. Väčšina okoloidúcich si tohto týpka nevšímala, ale podaktorí načúvali jeho slovu ako veriaci v kostole a s uznaním prikyvovali hlavou. Veľmi ma títo vykrikujúci ľudia zaujímajú a myslím že stoja za dokument, alebo aspoň za knihu. Ale podľa tých, ktorých som stretla, sa osobným rozhovorom vyhýbajú. Mama mi raz povedala, že s kolegami z divadla stretli človeka, čo stále vykrikoval na ulici “sóda bikarbóna!!!” a potom ho zobrali do divadla a on tam zrazu na nich spustil Shakespeara. Ktožvie kto títo ľudia vlastne sú. Všetkých srdečne pozdravujem a držím im palce.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite