Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Netreba hĺbať. Bol veľký.

.marian Jaslovský .časopis .fenomén

O Jarovi sa toho popísalo a povedalo veľa a aj ja som k tomu prispel knižkou. Márne dumám, čo nové z jeho života by som ešte vytiahol a prichádzam na to, že nič. Už aj tá Dorotka sa k otcovi priznala, priamo na krste. V knihe to nie je, lebo to bolo akože tajné.
Ani žiadne nové úžasné pesničky sa v  šuplíku medzitým nenašli, lebo Jaro necítil pudenie tvoriť stoj čo stoj, pudili ho dedlajny a všetko čo naklavíroval a naspieval, hneď išlo von, do telky, divadla, k Lasicovi, Satinskému, Müllerovi, všelikde. Až napokon zistil, že na vlastný debutový album nemá materiál a musel zasa všetko skladať na poslednú chvíľu. Vždy robil všetko na poslednú chvíľu. Na hĺbanie a nejaké aranžovanie nebol veľmi čas. Veru, niekedy som na neho aj teraz nahnevaný, prečo nie je viac takých piesní ako Vyletel vták, Milovanie v daždi alebo Cez okno, prečo strácal časť podenkovými somarinami, ale to je neproduktívne splietanie. Jaro hĺbavý nebol a chcieť od neho sústredenú, pedantnú a zodpovednú destiláciu toho, čo z neho tryskalo, by bolo ako presviedčať cholerika na tantrický sex. Pri tej svojej povrchnosti bol však taký brutálne talentovaný, že mu človek skrátka musel všetko odpustiť. Keby bol len klávesistom u Ursinyho, vstúpil by do dejín. Keby urobil len album Bolo nás jedenásť, aj tak by bol veľký. Keby urobil len album Bolo nás jedenásť, bol by veľký. Keby bol len skladateľom Richarda Müllera, bol by dôležitý. Tak netreba hĺbať. Stačí si  zobrať jeden jediný Filipov produkt a všetko ostatné môžeme brať ako bonus.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite