Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Posledný telefón

.peter Breiner .časopis .fenomén

Úryvok z telefonátu:
– Zajtra pôjdeme na kávu...
– Ale musí to byť nefajčiarska kaviareň!
– Peťko, prosím ťa, prestaň! A čo mám robiť s tou telkou, ja do tej relácie naozaj nechcem ísť!?
– Teraz už nič, veď to je pozajtre, to už nestihnú zohnať náhradu.
– Ja si vymyslím nejakú veľmi dobrú výhovorku.

Ešte sme prebrali protiamerické postoje niektorých kolegov a povedali si, že si „zajtra“ zavoláme, aby sme sa dohodli na tú kávu. Nedohodli sme sa, lebo Jaro o pár hodín zomrel. Keď mi to Mário Homolka oznamoval, neveril som. Bol som presvedčený, že je to tá Jarova skvelá výhovorka.
Som zvedavý, či tam majú fajčiarske oddelenie. V každom prípade si tú kávu nenechám ujsť, lebo som zvedavý, či ešte stihol prečítať môj posledný e-mail.
Jaro robil všetko naplno. Miestami až príliš naplno a ak sa veľa vecí naraz robí naplno, tak to nie je naozaj naplno. Jaro bol citlivý človek. Vedel sa nadchnúť, vzplanúť a rozčúliť za vec, za kamaráta, bol pripravený nezištne pomôcť takmer kedykoľvek a komukoľvek. Napriek tomu, že sám nechcel prestať fajčiť, mnohým ľuďom pomáhal  tohto návyku sa zbaviť. Bol neúnavný, lojálny, presný. S krvavými očami sme sa do skorého rána hrávali sinclairovské (to si už hádam nikto ani nepamätá) hry a ráno ešte prišiel a doniesol čerstvý, doma napečený chlieb. Mal skvelý humor. Mal som ho rád.
Dnes už Jaro vie o sebe všetko. Iste si už odpustil, že toho toľko nestihol a že mnohým sa nedostalo toľko Jara Filipa, koľko by potrebovali. A je rád, že si ho jeho publikum pamätá bez toho, aby sa  mu stavali inštitucionálne pomníky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite