Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Rozprávanie a fakty

.zuzana Mojžišová .časopis .film

Paul Johnson v Dejinách 20. století píše: „V hlubším smyslu byl politický terorizmus sedmdesátých let produktem mravního relativismu. Zejména nevýslovné krutosti, kterých se dopouštěl, umožňoval marxistický návyk myslet v kategorii tříd a nikoli v pojmech jednotlivců.

Mladí radikální ideologové nepovažovali ty, jež mučili a vraždili, za lidské bytosti, nýbrž za součást politického aparátu.“ Mladíci a slečny z írskej IRA, z talianskych Červených brigád, z baskických separatistických skupín aj z gangu RAF (Frakcia Červenej armády), ktorý vyčíňal v Nemecku a nedávno sa jeho dejiny stali príbehom filmu Baader Meinhof komplex režiséra Uli Edela (My deti zo stanice ZOO, Posledný útek do Brooklynu, Kráľovstvo prsteňa).
Dej filmu Baader Meinhof Komplex sa začína odvíjať v lete roku 1967, keď do Nemeckej spolkovej republiky prichádza na oficiálnu návštevu iránsky šach Rezá Páhlaví s manželkou. Polícia brutálne zasiahne proti demonštrujúcim študentom a jedného z nich zastrelí. Kdesi tam sa vyostrila nespokojnosť povojnovej generácie nemeckej mládeže, vyznávajúcej takúto hrubo chybnú (tlačia sa mi do pera oveľa korenistejšie adjektíva, priam vulgarizmy) premisu: „Ak je správna idea čínskych komunistov, podľa ktorej sa víťazstvo nad americkým imperializmom dá dosiahnuť tým, že sa proti nemu bude bojovať vo všetkých kútoch sveta, nie je dôvod vylučovať z toho ktorúkoľvek krajinu, aj keď sú v nej sily revolúcie zatiaľ slabé a sily reakcie veľmi silné.“ Onedlho sa sformuje, pod vedením Andreasa Baadera a jeho milenky Gudrun Ensslinovej, teroristická skupina. Zhorí obchodný dom, sú vykradnuté banky, zosnované vraždy, organizované únosy... V Nemecku zomierajú ľudia... K jadru frakcie sa pridávajú ďalší členovia, medzi nimi aj významná ľavicová intelektuálka a žurnalistka Ulrike Meinhofová, žena s ťažko pochopiteľným osudom.
Snímka Baader Meinhof Komplex, mapujúca zrod, trvanie i zánik prvej generácie RAF a boj polície s ňou, vznikla podľa rovnomennej faktografickej knihy novinára Stefana Austa, bývalého redaktora časopisu Konkret, kde svojho času pôsobila aj Ulrike Meinhofová. Písaniu knihy predchádzalo štúdium pramenných materiálov a autor v nej zachytáva veci tak, ako sa naozaj stali, bez dodávania akýchkoľvek komentárov. Túto dikciu sa snažil dodržať aj film. Na niektorých miestach však mal s  nestrannosťou trochu problémy a teroristi sa stávali priveľkými sympaťákmi. Súviselo to však jednoznačne s potrebou udržiavať dramatické napätie filmu, nešlo o vyjadrenie ideového názoru režiséra. Uli Edel: „Ako veľa mladých ľudí v tej dobe, aj ja som bol nevyliečiteľný romantik – revolucionár. Začiatky RAF som sledoval s veľkým záujmom. V roku 1972, keď odpálili prvé bomby a zomreli prví ľudia, dostavil sa šok a vytriezvenie z ilúzií.“
Baader Meinhof Komplex je pokusom o čo najvernejšiu rekonštrukciu, kde aj počet z filmových zbraní vystrelených nábojov zodpovedá počtu striel uvedených v policajných záznamoch.  Filmársky perfektne urobený, faktami nabitý „dokument“, nakrúcaný zväčša ručnou kamerou a vždy, keď to bolo možné, na pôvodných reálnych miestach, bez efektov, so skvelou hudbou, s dialógmi, ktoré sú replikami zo súdnych zápisníc... Je to film o nie príliš dávnej minulosti, ktorá sa nás, či chceme, či nie, týka – je to totiž o terorizme. Aj o tom dnešnom. Preto je to dôležitá snímka.

Baader Meinhof komplex, Nemecko, Francúzsko, Česko 2008. Námet: Stefan Aust, réžia: Uli Edel, hrajú: Martina Gedeck, Moritz Bleibtreu, Johanna Wokalek, Bruno Ganz, Simon Licht a ďalší.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite