Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Riadená či neriadená liberalizácia

.jozef Ryník .časopis .týždeň v ekonomike

Na konci minulého roka Európska komisia rozhodla, že Slovenská pošta nemá výlučné právo na doručovanie zásielok do 50 gramov. Argumentovala tým, že takéto právo by obmedzovalo konkurenciu na trhu. Liberalizácia poštových služieb je však zložitejšia téma. Hovoríme o nej s Liborom Chrástom, generálnym riaditeľom Slovenskej pošty.

.od 1. júla ide Slovenská pošta dvíhať ceny za balíky a listy. Súvisí to s odňatím monopolu na takzvanú hybridnú poštu v minulom roku?
Nesúvisí to len s tým, aj keď priznávam, že toto neuvážené otvorenie trhu nás pripravuje o výnosy. Ako každý podnik reagujeme na podmienky na trhu a aj na zvyšovanie nákladov. Ceny sme nezvyšovali už tri roky.

.na pošte už možno kúpiť škatuľu na balík aj lepiacu pásku, čo je fajn, ale k službám, aké pošta poskytuje v západnej Európe, máme ešte ďaleko. Tam sa dá na pošte aj nakúpiť či  odfotiť sa na dokumenty a vybaviť si vodičský preukaz. Bude to aj tu?
Máme ešte čo doháňať. Plánujeme napríklad smskovú notifikáciu o zásielkach či možnosť nechať si preplatiť poukážky na ľubovoľnej pošte, vďaka online prepojeniu pôšt. Tiež plánujeme urobiť z pôšt kontaktné miesto pre služby e-governmentu, teda napríklad overenie totožnosti či vybavenie identifikačných preukazov.

.prečo máte vyššie náklady na doručovanie pošty ako alternatívni doručovatelia?
Pretože robíme univerzálnu poštovú službu, a to je vysoko neefektívna činnosť. O túto službu alternatívni doručovatelia záujem nemajú. Ich zaujímajú najmä hromadné transakčné zásielky, ktoré sú ziskové. My musíme poštu vyberať zo 7 tisícov poštových schránok, päť dní v týždni, doručujeme listy aj na lazy a prevádzkujeme takmer 1 600 pôšt. Tieto povinnosti vyplývajúce zo zákona nám zvyšujú naše náklady

.prečo neznížite počet pobočiek?
Nemáme záujem ich rušiť a úprimne – ani nám to zákon nedovoľuje. O rušení pôšt nemôžeme slobodne rozhodnúť, pretože podľa poštovej licencie musí byť u nás zachovaná istá minimálna sieť pobočiek.

.začali ste aj s outsourcovaním služieb cez franczhizované pošty. Ako to funguje?
Ide o partnerstvo s obchodníkmi, napríklad majiteľmi potravín, ktorí popri svojom biznise budú poskytovať aj poštové služby. Ale bude to nejaký čas trvať, lebo ľudia sú zvyknutí, že pošta je kamenná budova.

.koľko takých partnerov už máte a kto to chce robiť?
Máme ich 42 a zvyčajne sú to obchodné prevádzky či pobočky na miestnych úradoch v menších obciach.  

.rozhodnutie Európskej komisie z októbra minulého roka vám fakticky zobralo monopol na doručovanie zásielok do 50 gramov. Ako sa budete brániť?  
V prvom rade Európska komisia zaručuje zachovanie výhrady na  malé zásielky do roku 2013. Tá má slúžiť na financovanie spomínanej stratovej univerzálnej služby. My hovoríme, že alternatívni operátori nedoručujú hybridnú poštu tak, ako by mali, a za pojem hybridná pošta skrývajú doručovanie transakčných zásielok.

.čo je to vlastne hybridná pošta?
Ide o proces, pri ktorom sa zásielka sa vytvorí elektronicky a väčšia časť prenosovej trasy sa vykonáva elektronicky. Potom sa zásielka vytlačí v mieste čo najbližšom k prijímateľovi a je mu doručená. Prakticky sa to robí tak, že si v Bratislave zadáte elektronický list, ten pošlú do Košíc, tam ho vytlačia a doručia. Je to kombinácia elektronického a fyzického prenosu zásielky.

.vráťme sa k alternatívnym doručovateľom, oni to tak nerobia?
Nie. Oni donesú dáta do tlačiarne, tam si zásielky vytlačia, a potom jednoducho doručia tak, ako pošta doručuje malé zásielky. Toto nie je hybridná pošta a proti týmto postupom sme protestovali dávno pred rozhodnutím Bruselu.

.ste proti liberalizácii tohto trhu?
Nie sme. Len chceme, aby prišla postupne a s jasnými pravidlami pre všetkých. Väčšina služieb na poštovom trhu je už plne liberalizovaná. Výnimkou sú už iba spomínané zásielky do 50 gramov, ale naši konkurenti začali doručovať aj tie. My sme ich napadli na poštovom regulačnom úrade. Oni zase podali sťažnosť na Európsku komisiu, ktorá im vyhovela. Pošta s týmto rozhodnutím nesúhlasí a chce doriešiť, ako bude financovaná stratová univerzálna poštová služba. Doteraz sme ju kryli aj z našich príjmov z takzvanej  hybridnej pošty alebo presnejšie z transakčnej pošty. Takzvanej preto, lebo na trhu, kam sa alternatívni operátori chceli dostať a dostali, o hybridnú poštu nejde. Ide o spomínané transakčné zásielky, napríklad doručovanie výpisov z bánk. Je to posledná lukratívna časť poštového trhu.

.ako sa zabezpečuje financovanie univerzálnej poštovej služby v Európe?
Nie je to doriešené všade, aj preto sa liberalizácia posúva na rok 2013. Napríklad v Holandsku šéf pošty vyhlásil, že ju budú financovať z výnosov z doručovania pošty v zahraničí. V krajinách kde je plná liberalizácia (Fínsko, Nemecko či Holandsko) majú pre alternatívnych doručovateľov jasné pravidlá. Musia označovať zásielky, zamestnávať doručovateľov na plný úväzok a vo Fínsku dokonca musia všetci doručovatelia prispievať do kompenzačného fondu. Na Slovensku žiadne také pravidlá nie sú.

.takže treba zmeniť poštový zákon. Váš názor na pripravovanú novelu?
Podstatné bude, že sa presnejšie definuje hybridná pošta a doplní sa povinnosť označovať poštové zásielky.

.aký spôsob financovania univerzálnej služby považujete za najlepší?
Najreálnejší je asi kompenzačný fond.

.koľko peňazí by doň mohlo prúdiť?
Podľa môjho názoru by sa doň nemalo platiť zo zisku či z výnosov, ale z každej doručenej zásielky do  50 gramov by sa mohlo platiť x centov.

.prečo by ste mali dostávať kompenzácie?
Lebo univerzálna poštová služba je stratová vec a my ju, na rozdiel od ostatných hráčov,  musíme robiť. Aj autobusové spoločnosti dostávajú od samosprávneho kraja príspevky na nerentabilné linky, ktoré prevádzkujú kvôli verejnému záujmu.

.koľko vás stojí ročne táto univerzálna služba?
Je to zhruba 60 miliónov eur.

.nedostávate  na ňu  od štátudotácie?
Nedostávame nič. Naopak, my odvádzame štátu dividendy


Libor Chrást (43)
Je absolventom STÚ v Bratislave, Graduate School of Banking v Oklahome a Canadian Securities Institute v Toronte. Bol analytikom v kanadskej Nesbitt Burns Inc., pôsobil v ING Baring Securities Slovakia a v Poštovej banke. Od októbra 2006 je generálnym riaditeľom a predsedom Predstavenstva Slovenskej pošty.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite