Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Smerom od divákov

.mário Gešvantner .časopis .šport

„Smoking?“ spýta sa nás taxikár na medzinárodnom letisku v Istanbule hneď po tom, ako nasadneme do jeho obitého žltého autíčka. Nemyslí tým oblek, pýta sa, či si môže zapáliť.

Zákaz fajčenia prijme s nevôľou, a keďže po cigarete pravdepodobne túži naozaj strašne, tak sa valí stodvadsiatkou aj tam, kde je povolená len päťdesiatka.
Keď sa dostaneme do zápchy, nešťastne opakuje: „Smoke? Smoke!“ Naznačuje modlidbu, chytá sa za hlavu, pretiera si oči a nervózne sa búcha po stehnách, žmoliac medzi prstami vytiahnutú cigaretu. Keď vidíme jeho zúfalstvo, dovolíme mu zapáliť si. Z bezpečnostných dôvodov. Slastne si potiahne a za odmenu sa drzo prediera pomedzi stojace autá ako žltý mravec pomedzi popadané lístie.
Jeho jazda bola vzrušujúcim začiatkom nášho víkendu na Grand Prix Turecka Formuly 1. Pravdupovediac, možno vzrušujúcejším, ako samotné preteky. Nadvláda jediného nie je nikdy dobrá. Ani v F1.

.v paddocku
Kým mesto Istanbul je pulzujúcou farebnou masou, úchvatným divadlom života a ľudskej rôznorodosti, okruh Istanbul Park zíval po celý víkend prázdnotou. V kalendári majstrovstiev sveta je turecká veľká cena od roku 2005, a hoci patrí k tým najmodernejším, je jednou z tých, ktoré akoby postavili „na ceste od divákov“. Leží až deväťdesiat kilometrov od centra Istanbulu a cesta tam trvá normálne okolo minút. No šialené zápchy môžu cestu na okruh alebo z okruhu natiahnuť až na päťhodinové martýrium.
Rovnako víkendová vstupenka je pre domácich príliš luxusným tovarom. A v čase krízy už aj bohaté firmy prestali kupovať množstvo lístkov pre svojich zamestnancov či partnerov. Nečudo, že ešte v sobotu večer mali organizátori predaných len osemtisíc vstupeniek a radšej pozakrývali viaceré tribúny, inak vyfarbené do žlto-oranžovo- modrej kombinácie, zelenými plachtami. Aby to v televíznom prenose až tak zle nevyzeralo.
Prázdno bolo v Turecku nielen na tribúnach, ale aj v paddocku. Časť okruhu, ktorá je všade, okrem stiesneného Monte Carla, umiestnená rovno za garážami, je miestom, kde majú svoje zázemie všetky tímy. Dá sa tam dostať len s čipovou kartou, tam sa môžu pohybovať len piloti, mechanici, ostatní členovia stajní, novinári a hostia. Je to miesto, ku ktorému by chcel pričuchnúť každý fanúšik „efjednotky“, boháči platia za možnosť vstúpiť sem tisíce eur, tímy sa predháňajú, akú známu celebritu si dovedú, aby nalákali fotografov. Ak na trati ukazuje F1 svoju silu, rýchlosť či technickú vyspelosť, v paddocku sa pýši inováciou, ultramodernosťou a bohatstvom.
Život sa tam rozbieha už na začiatku týždňa. Tímy si tu stavajú svoje motorhomy, v ktorých inžinieri kujú plány na kvalifikáciu i preteky, a najlepší kuchári tu ponúkajú viac či menej prominentným hosťom modernú kuchyňu. A niekde vzadu majú svoje pokojné miestečko na relax aj samotní piloti.
Motorhomy sa za ostatné roky zmenili na obrovské paláce z kovu a skla, pričom ešte nedávno to boli len obytné autobusy. Stavať prenosné, kozmicky pôsobiace diela začal pred niekoľkými rokmi McLaren, dnes však majú najväčšie zázemie tímy Red Bull Racing a Scuderia Toro Rosso, ktoré svoje dva motorhomy spojili do jedného. V Monaku doň neváhajú zakomponovať bazén, bežné sú príjemné terasy, priam chilloutové sedenie pred obrovskými obrazovkami, často nechýba ani dídžejský pult, ktorý po večeroch búrlivo zabáva návštevy.
.v boxoch

Tím Red Bull Racing vymyslel pre svojich hostí aj inú skvelú atrakciu. Priamo do garáže nainštalovali presklenú stenu, spoza ktorej môžu sledovať počas tréningov či kvalifikácie prácu mechanikov. Dostávame sa tam počas druhého piatkového tréningu, práve v okamihu, keď mechanici horúčkovito obskakujú monopost Sebastiana Vettela. Kapotáž jeho auta je zhodená, útroby monopostu vyzerajú ako vnútornosti vesmírneho monštra. Vettel však pokojne postáva v kúte a na obrazovke sleduje časy súperov, ktorí majú to šťastie, a všetko im funguje.
Aj keď navonok panuje v garáži chaos, všetko funguje tak, ako má. Dokonca aj ochranka – keď zbadá, že si chce niekto odfotografovať auto bez krytov, v momente zasiahne. Keď je kapotáž o niekoľko minút nahodená, fotiť sa môže ostošesť. Vettel pokojne nastupuje do auta a na trati vydrží len tri kolá. Monopost Red Bull zostane nehybne stáť a Sebastian pomáha tureckým organizátorom odtlačiť auto z trate. Na druhý deň vyhral mladý Nemec suverénne kvalifikáciu a získal pole position.
Sebastien Vettel má program nabitý. V Energy station, ako nazývajú monštrózny motorhome, naňho čaká skupinka hostí, z ktorých každý verí, že s ním prehodí aspoň zopár slov. Seb príde, podpíše špeciálne autogramkarty, zapózuje s neznámymi ľuďmi pred objektívom, usmeje sa, odpovie na dve otázky a uteká. Nikto však nie je sklamaný, fanúšikovia sú, naopak, nadšení. Strávili okamih s nastupujúcou hviezdou Formuly 1.
Je poldruha hodiny do štartu a v paddocku zavládne mierny rozruch. Krížom kráča húf pekne zoradených krásavíc vo farbách hlavného sponzora. Mieria na štartový rošt, kde budú robiť kulisu jazdcom, ktorí majú na programe tradičnú zdravicu pre divákov. Piloti pomaly prechádzajú z motorhomov a naháňajú ich nielen novinári, ale aj množstvo hostí, ktorí sa menia na bláznivých lovcov fotografií a podpisov. Niektorí piloti s nimi krátko podebatujú, iní sa nechajú odfotiť, ďalší len bez mihnutia oka prejdú okolo.
Potom ich čaká kolečko, každá Grand Prix má svoj vlastný koncept, niekde ich vozia na veteránoch, inde na elegantných limuzínach a v Turecku na korbe nákladniaka. Je to jedna z povinností, na ktoré jazdci nesmú zabudnúť a ktoré ich majú priblížiť divákom. Ak na to predsa len zabudnú, čakajú ich desaťtisícové pokuty. Od tejto sezóny sa musia zúčastňovať aj autogramiády a všetci, nielen prví traja, musia po kvalifikácii i pretekoch predstúpiť pred médiá do vyhradenej mixzóny. To tu v minulosti nebolo.

.na trati
Už v prvom kole pretekov urobil Vettel chybu a pustil pred seba Buttona, ktorý si úplne v pohodičke došiel po svoje šieste víťazstvo z tohtosezónnych siedmich Grand Prix. Už hádam nikto v paddocku nepochybuje, že tento rok bude práve 29-ročný Angličan korunovaný za majstra sveta. Po víťazstve v Turecku sám priznal, že by to už musel strašne pokaziť, aby sa tak nestalo.
Button je dnes v kurze – má špičkové auto, konečne má možnosť ukázať svoj talent a zdá sa, že v ňom F1 po rokoch našla aj búrliváka a playboya, akých bolo v paddocku v zlatých osemdesiatych rokoch neúrekom a akí boli vždy imidžom F1. V nedeľu po pretekoch sa do rána zabával na párty, ktorú zorganizoval sponzor jeho najväčšieho rivala Sebastiana Vettela.
Grand Prix Turecka bola tento rok možno nudná, nudné budú pri forme Buttona a jeho monopostu Brawn možno aj ďalšie preteky. No F1 bude stále fascinujúcim svetom techniky, progresu, ale aj biznisu, reklamy a celebrít. No predovšetkým svetom jazdeckej odvahy, charakteru a charizmy.




Zákruta číslo 8

Istanbul Park má jednu z najspektakulárnejších zákrut v celom kalendári šampionátu. Zákruta číslo 8 je povestná, pre jazdcov je to výzva a obava v jednom. Pri jej prejazde zažívajú najsilnejšie preťaženie v roku a okrem toho jazdia v opačnom smere, ako sú zvyknutí (v Istanbule sa totiž, ako na jednej z mála tratí, jazdí proti smeru hodinových ručičiek).
Samotná ľavotočivá osmička má niekoľko sto metrov, je štyrikrát zalomená a jazdci ňou prechádzajú rýchlosťou až 250 kilometrov za hodinu. V tlačových materiáloch pred pretekmi sa o nej zmienil hádam každý pilot. „Pred touto grand prix som musel viac posilňovať krk, ako inokedy. Osmička je výzva, ale už sa jej nemôžem dočkať,“ povedal Japonec Kazuki Nakajima. Podobný rešpekt mali aj tí najlepší vrátane suveréna sezóny Jensona Buttona zo stajne Brawn GP. „Je to asi najdlhšia zákruta, akú som kedy jazdil. Ide tam o veľkú odstredivú silu, až o 5 G, ktorá tlačí na telo sedem sekúnd, a to je poriadny stres, najmä pre krk. Ale ak prejdeš zákrutou správne, na jej konci sa musíš strašne smiať.“ S obrovským preťažením sa niektorí jazdci vyrovnávajú veľmi prakticky a na kraj kokpitu si nalepia kúsok molitanu. Pri prejazde zákrutou si oň hlavu jednoducho oprú.
.Autor je športový novinár.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite