Úplne pôvodná forma života ľudských skupiniek lovcov a zberačov bola kočovná – migrovali za potravou a možno tiež s ročnými obdobiami. Do moderných čias si nomádsku formu života zachovali napríklad bušmeni na juhu Afriky či austrálski aborigéni až do kolonizácie ich kontinentu. Kočovné boli aj viaceré indiánske národy a kmene, napríklad Komančovia a ďalší prérijní Indiáni.
O niečo modernejšou formou nomádov ako lovci a zberači sú kmene a národy, ktoré migrovali či migrujú (napríklad v Afrike dodnes Masajovia) so svojimi stádami za pastvou (na nich sa pôvodne vzťahuje aj ten grécky názov). Pastierskych či takzvaných pastorálnych nomádov poznali nielen antickí Gréci, ale prakticky celý staroveký svet. Nomádmi pasúcimi svoje stáda a migrujúcimi za potravou pre svoje zvieratá boli na počiatku svojich dejín Židia i Arabi a ako nomádi prišli v mnohých vlnách na územie dnešnej Európy aj predkovia mnohých dnešných európskych národov. Civilizácie a kultúry nomádov môžu byť prekvapujúco komplexné a kreatívne. Nomádi pasúci svoje stáda a migrujúci dokázali celé dejiny žiť v symbióze a k vzájomnému úžitku s usadenými poľnohospodárskymi komunitami. Niektorí sa však stali krutými a všetko ničiacimi nájazdníkmi (hádam ani netreba pripomínať Mongolov). V súvislosti s Džingischánovými nájazdníkmi znie názov „pastortálni nomádi“, ktorými pôvodne naozaj boli, trochu zavádzajúco.
Pre tretiu skupinu nomádov, ktorí migrujú a ponúkajú buď svoje remeslo, alebo rôzny tovar, si antropológovia vymysleli vtipný názov – peripatetickí nomádi. V Európe boli či sú peripatetickými nomádmi predovšetkým rôzne subskupiny národa Rómov, ale v Írsku existujú aj nerómski „Irish Travellers“. Myslím, že samotných Rómov by prekvapilo, že sú či ich predkovia boli „peripatetickí nomádi“. Slovíčko peripatetickí si antropológovia požičali z antiky. Grécke slovo peripatétikos znamená chodiaci, prechádzajúci sa. Peripatoi bola krytá kolonáda so stĺporadím okolo gymnázia (veľký otvorený priestor na športovanie, cvičenie, slovo pochádza z gréckeho gymnos, čo znamená nahý – chlapci športovali nahí), kde sa stretával grécky filozof Aristoteles so svojimi žiakmi. Aristoteles vraj zvykol pri svojich prednáškach a rozhovoroch chodiť, a jeho žiaci s ním. Preto sú pre antropológov vandrujúci Rómovia „peripatetickými“ nomádmi.
O niečo modernejšou formou nomádov ako lovci a zberači sú kmene a národy, ktoré migrovali či migrujú (napríklad v Afrike dodnes Masajovia) so svojimi stádami za pastvou (na nich sa pôvodne vzťahuje aj ten grécky názov). Pastierskych či takzvaných pastorálnych nomádov poznali nielen antickí Gréci, ale prakticky celý staroveký svet. Nomádmi pasúcimi svoje stáda a migrujúcimi za potravou pre svoje zvieratá boli na počiatku svojich dejín Židia i Arabi a ako nomádi prišli v mnohých vlnách na územie dnešnej Európy aj predkovia mnohých dnešných európskych národov. Civilizácie a kultúry nomádov môžu byť prekvapujúco komplexné a kreatívne. Nomádi pasúci svoje stáda a migrujúci dokázali celé dejiny žiť v symbióze a k vzájomnému úžitku s usadenými poľnohospodárskymi komunitami. Niektorí sa však stali krutými a všetko ničiacimi nájazdníkmi (hádam ani netreba pripomínať Mongolov). V súvislosti s Džingischánovými nájazdníkmi znie názov „pastortálni nomádi“, ktorými pôvodne naozaj boli, trochu zavádzajúco.
Pre tretiu skupinu nomádov, ktorí migrujú a ponúkajú buď svoje remeslo, alebo rôzny tovar, si antropológovia vymysleli vtipný názov – peripatetickí nomádi. V Európe boli či sú peripatetickými nomádmi predovšetkým rôzne subskupiny národa Rómov, ale v Írsku existujú aj nerómski „Irish Travellers“. Myslím, že samotných Rómov by prekvapilo, že sú či ich predkovia boli „peripatetickí nomádi“. Slovíčko peripatetickí si antropológovia požičali z antiky. Grécke slovo peripatétikos znamená chodiaci, prechádzajúci sa. Peripatoi bola krytá kolonáda so stĺporadím okolo gymnázia (veľký otvorený priestor na športovanie, cvičenie, slovo pochádza z gréckeho gymnos, čo znamená nahý – chlapci športovali nahí), kde sa stretával grécky filozof Aristoteles so svojimi žiakmi. Aristoteles vraj zvykol pri svojich prednáškach a rozhovoroch chodiť, a jeho žiaci s ním. Preto sú pre antropológov vandrujúci Rómovia „peripatetickými“ nomádmi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.