Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Europarlament: najlepší dôchodkový fond

.martin Hanus .peter Kotrha .časopis .téma

Vo februári otriasol nemecký týždenník Stern miestnou politikou: zverejnil mená nemeckých europoslancov, ktorí si sporia na dôchodok „v spornom luxemburskom penzijnom fonde“. Zverejnené sú už však aj mená slovenských poslancov.

O vzniku dobrovoľného fondu rozhodlo v roku 1990 prezídium Európskeho parlamentu (EP). Fond bol zriadený o štyri roky neskôr v Luxemburgu a ako upozornil Stern, európski účtovníci kritizovali, že pre tento fond nikdy neexistoval „dostatočný právny základ“. Zrejme aj z toho dôvodu v roku 2005 Rada ministrov a EP explicitne zakotvili penzijné sporenie v poslaneckom štatúte. Stern opísal fungovanie donedávna polotajného fondu nasledujúco: z dvoch tretín doň prispieva Európsky parlament (teda európski daňovníci). Ďalšou tretinou sem prispievala až do septembra 2008 administratíva EP, ktorá potrebné prostriedky sťahovala z mesačného paušálu vo výške 4 000 eur – ide o paušál, z ktorého  poslanci financujú svoju poslaneckú kanceláriu. Fond investoval vložené prostriedky  napríklad do akcií ropnej spoločnosti Shell či tabakovej firmy Philip Morris. Dnes má preto v dôsledku veľkých prepadov na finančných trhoch obrovský deficit. No keďže v schválenom poslaneckom štatúte sa uvádza, že europoslancom sú garantované ich dôchodkové nároky „v plnom rozsahu“, nemusia sa veľmi strachovať o budúcnosť. Nemecký týždenník vyrátal, že poslanec, ktorý si sporí vo fonde, získa po 20 rokoch pobytu vo fonde „lukratívny dodatočný dôchodok“ 5 575 eur mesačne.   
Nie div, že nemeckí novinári dlho nevedeli vypátrať, ktorý z europoslancov je účastníkom tohto sporenia. Oslovení politici vehementne tvrdili, že tam nie sú a administratíva EP odmietala poskytnúť akékoľvek informácie s odôvodnením, že ide o „súkromie“ poslancov.
Keď teda Stern pred tromi mesiacmi zverejnil dokumenty, z ktorých vyplynulo, že najmenej 36 z 99 nemeckých europoslancov je v tomto fonde, bolo z toho verejné pohoršenie. Ako je to teda so Slovákmi? V obraze sme opäť vďaka Sternu, ktorý pred mesiacom zverejnil na  internetovej stránke mená poslancov, ktorí sa od roku 1993 prihlasovali do fondu. V roku 2004 doň z našich europoslancov vstúpili Peter Baco, Irena Belohorská, Sergej Kozlík (HZDS), Edit Bauer, Arpád Duka-Zolómyi (SMK), Vladimír Maňka, Miloš Koterec (SMER), Miroslav Mikolášik (KDH), Zita Pleštinská (SDKÚ), o dva roky pribudli Milan Gaľa (SDKÚ) a Ján Hudacký (KDH).
Do fondu nevstúpili podľa zoznamov iba traja slovenskí politici: Anna Záborská (KDH), Peter Šťastný (SDKÚ) a Monika Beňová (Smer).
Keď sme sa pýtali Jána Hudackého, prečo tam vstúpil, slušne odpovedal, nech zavoláme o dve hodiny. O dve hodiny neskôr ani nasledujúce ráno nám však nedvíhal. Sergej Kozlík reagoval nervózne:  „Prečo by som nevstúpil? Dobrovoľne som sa rozhodol, dobrovoľne som doňho vstúpil, dobre?“ Na otázku, či sa mu takéto sporenie financované z peňazí daňovníkov nezdá amorálne, povedal: „To ste na veľkom omyle, my si tam dávame prostriedky. To je všetko, čo vám na tú tému poviem, nehovorte o amorálnosti.“ Naopak, Vladimír Maňka  pokojne vysvetľoval: „Sporíme si výraznú sumu, je to okolo 1 000 eur mesačne. To dávame z osobných peňazí. Hovoríte, že 5 575 eur po 20 rokoch? O tom veľmi pochybujem, bude to skôr štvrtina z toho.“ Nech je ako chce, v eurovoľbách naozaj nejde len o fazuľky...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite