Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

New York Márie Modrovichovej

.mária Modrovichová .tomáš Prištiak .časopis .osobnosti

Vírusy sa pohybujú po vlastných osiach. V posledných dňoch zúrila prasacia chrípka, o ktorej by mi ani nenapadlo rozmýšľať, nebyť poplašných smsiek a emailov zo Slovenska („Si v poriadku??“ „Hlavne sa nestretávaj s pilotmi ČSA!“).

 Postupne sa k nim pridali články populárnych týždenníkov, ktoré zrejme považovali za potrebné zmieniť sa o epidémii, no zároveň sa zubami-nechtami držali hesla: Nebudeme dramatizovať. New York Magazine má neodolateľnú obálku s Woodym Allenom a Larrym Davidom (zostarnutými, ale bez teploty). Titulná story sa krúti okolo Allenovho najnovšieho filmu Whatever Works. Scenár pochádza ešte zo „zlatých“ čias zžieravej sebairónie a neurotizmu, z čias Annie Hall a Manhattanu. Éra Woodyho 70. rokov sa tak s oneskorením uzavrie a, ako hovorí časopis, s ňou nostalgicky a definitívne skončí aj židovský humor schlemielovského typu.
V úvode venoval časopis jednu nenápadnú stránku mestským epidémiám. Tabuľka sa začína údajmi z roku 1790 ? žltou horúčkou a končí sa citátom profesora univerzity Columbia, ktorý predikuje, že prasacia hrôza ustúpi a umožní novému šéfovi úradu zdravia NY Tomovi Farleymu znova sa venovať problémom ako sú srdcové choroby a cukrovka.
New Yorker použil ešte väčšiu okľuku v článku o papagájej horúčke z 20. rokov. Autorka sa zaoberá aj rolou médií, ktoré vtedy značne ovplyvnili verejnú mienku. Od hororových scenárov cez paniku až po popretie – americký ľud to už vtedy zažil všetko.
Medzitým sa predrala na povrch nemoc, o ktorej sme si už mysleli, že vydochla. Epidémiu, ktorá zachvátila časť literárno-intelektuálneho sveta minulý rok by sme mohli nazvať „Vytvor si svojho spisovateľa,“ alebo presnejšie ? „svojho Kunderu.“ Udal – neudal, zakrýva ? nezkarýva, sú v diele zjavné narážky – nie sú, atď. Jana Prikryl vo svojom rozľahlom článku pre The Nation rozpitvala mŕtve papagáje, nakazených zástupcov médií aj odborných inštitúcií. Dalo by sa povedať, že ide hlbšie a možno aj, že má väčší odstup ako jej kolegovia doma. Ten sa snaží udržať si zosmiešnením postupov, ktoré v podstate len prezentovali názory autorov článkov. Výsledky jej zistení sú však tie isté, ako sme mali k dispozícii doteraz. Môžeme sa len dohadovať, čo sa stalo. Práve teraz, keď vonku zúri epidémia, je vlastne vhodné ostať v obývačke a v rúškach plamenne debatovať. Udal ? neudal, posudzovať v svetle doby ? neposudzovať v svetle doby, je bravčové riskantné – nie je…
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite