Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Slovensko pozastavuje prvé dávky AstraZenecy. Ministerstvo zdravotníctva zvažuje viaceré alternatívy

Nie sme „montážna hala“

.robert Žitňanský .časopis .týždeň v ekonomike

Svojím vystupovaním príliš nezapadá do predstavy o

Svojím vystupovaním príliš nezapadá do predstavy o tradičnom manažérovi automobilky, ale ako hovorí, ani automobilka už dnes nie je to, čo si pod tým pojmom väčšina ľudí predstaví. Člen predstavenstva jednej z najdôležitejších firiem na Slovensku – bratislavského Volkswagenu – v ktorej má na starosti ľudské zdroje a financie. Bohdan Wojnar.


.o ničom sa v kríze nehovorí toľko ako o automobilovom priemysle, ktorý má na Slovensku veľmi silné miesto v štruktúre ekonomiky. Aká je teda dnešná situácia z vášho pohľadu?
Prvé dôsledky krízy sme pocítili už vlani na prelome tretieho a štvrtého štvrťroka. Okamžite sme začali konať, veľmi rýchlo sme upravili výrobu. Dosiahli sme aj veľmi rýchle dohody so zamestnancami, ktorí sú priebežne informovaní a nemajú nijaký dôvod na paniku. Dnes máme situáciu pevne pod kontrolou.

.ako sa vám to podarilo – je to výhoda rýchlych opatrení, že potom možno nemusia byť také bolestivé?
Rýchlosť je nutná, ale myslím si, že prvá podmienka pokoja v podniku je úplne otvorená komunikácia so zamestnancami. Aj vďaka tomu sa nám podarilo dohodnúť to takzvané flexikonto, boli sme v tom prví, na čo sme hrdí.

.v čom tá dohoda, to flexikonto, spočíva?
Zjednodušene povedané: zamestnanec menej pracuje, ale dostáva plný plat výmenou za záväzok, že keď sa situácia zmení a továreň to bude potrebovať, on jej ten výkon potom vráti.

.nehrozí vám ako dcérskemu závodu veľkej medzinárodnej firmy, že nech to akokoľvek dobre zvládnete, môžete doplatiť na prípadné problémy „matky“?
Nie, pretože aj keď všetci výrobcovia automobilov teraz klesajú, relatívny podiel nášho koncernu na trhu stúpa, čo je dané určite aj veľkým podielom noviniek a tiež širokou ponukou, ktorá znižuje dôsledky prepadu v nejakom segmente. Poklesy majú všetci, ale nie všetci sa s tým dokážu tak dobre vyrovnať.


.špecifikom bratislavského závodu VW je, že sa tu vyrábajú najmä väčšie a drahšie autá ako Škoda Octavia, Audi Q7 alebo VW Touareg – teda segment, ktorý je znížením dopytu v kríze postihnutý viac ako segment menších a lacnejších áut. Ako čelíte tomuto problému?
Nedá sa zastierať, že segment SUV, kde sme – dá sa povedať – exkluzívnym výrobcom, je postihnutý viac ako segment malých áut. Ale ja to nevnímam ako nevýhodu. Boli roky, keď to bolo veľkou výhodou a aj keď je ten prepad teraz trochu hlbší, to sa zasa zmení. Okrem toho, možno práve cez tento „high-end“ si tento závod dokázal vydobyť pozíciu, vďaka ktorej sa koncern rozhodol umiestniť sem výrobu radu New Small Family. To bude znamenať, že sa takpovediac rozkročíme a budeme vedieť ešte lepšie reagovať na výkyvy dopytu. A aj pre zamestnancov je to celkom jasné svetlo, ktoré máme pred sebou – budeme sa síce ešte nejaký čas musieť potýkať s krízou a jej dôsledkami, ale máme jasnú a dobrú perspektívu.

.kto sú najväčší odberatelia veľkých SUV? Ktoré sa tu vyrábajú?
To sú vozidlá, ktoré vyrábame pre potreby celého sveta – od Nemecka či USA cez krajiny Ázie, Rusko a Čínu.

.odkiaľ teda očakávate s najväčšou nádejou správy o oživení?
Ťažko povedať. Myslím si, že sa nachádzame blízko toho povestného dna a dlho sa dá špekulovať, aký bude ďalší vývoj a čo bude zlomom. Dnes vidíme oživenie najmä na trhoch, ktoré zaviedli „šrotovné“, najmä v Nemecku.
Bohdan Wojnar / člen predstavenstva spoločnosti Volkswagen Slovakia pre finančnú a personálnu oblasť. Vyštudoval Vysokú školu chemicko-technologickú v Prahe, odbor ekonomiky a riadenia. V roku 1993 absolvoval medzinárodné štúdium European Business School v Prahe. V rokoch 1985 až 2006 pracoval v spoločnosti Škoda Auto v rôznych ekonomických a riadiacich pozíciách.

.práve vám, ktorí vyrábate veľké a drahé autá, však to toľko diskutované „šrotovné“ príliš nepomáha, však?
S tým by som celkom nesúhlasil. Možno nám to priamo nepomáha, ak sa pozrieme na výrobu vozidiel. Ale my máme aj výrobu prevodoviek a iných komponentov. Ak sa pozrieme do nášho martinského závodu, ten teraz ide na plné otáčky, takže tam je pozitívny efekt jasne viditeľný. Okrem toho sú tu ďalšie efekty, napríklad šrotovné v Nemecku generuje dopyt v Škode, ktorá si pomôže našimi zamestnancami, ktorí tu teraz nemajú toľko práce... toto je výhoda globálneho koncernu, že si dokážeme naprieč segmentmi pomáhať.

.čím si podľa vás práve automobilky zaslúžili takú priazeň politikov, všetky tie investičné stimuly, daňové prázdniny, „šrotovné“...?
Poďme si položiť otázku, ako by vyzeralo Slovensko bez automobilového priemyslu? Som presvedčený, že automobilový priemysel – a Volkswagen tu bol vôbec prvý – sem priniesol množstvo dodávateľov, investícií, a celé toto odvetvie bolo a je obrovským nositeľom inovácií, vyvoláva zmeny v štruktúre priemyslu. Navyše, čoraz väčší a rýchlo rastúci význam v tomto biznise majú sofistikované technológie, elektronika a podobne.

.často sa hovorí, že slovenská ekonomika až príliš pripomína montážnu halu a pre svoj ďalší rast by potrebovala čosi sofistikovanejšie a s vyššou pridanou hodnotou. To teda podľa vás neplatí?
Priznám sa, že nemám príliš rád slová „montážna hala“. Možno sme ich mohli použiť pre obdobie začiatku 90. rokov, ale ak sa do automobilky pozriete dnes, vidíte všetko, len nie takú tú klasickú „montážnu halu“. Výroba áut je dnes veľmi komplikovaný proces, kde zamestnanci musia byť na úrovni, kvalifikovaní a náležite vzdelaní. Aj preto spolupracujeme čoraz viac so školami. Riadenie výroby, logistika, informačné technológie a systémy, to všetko musí fungovať ako dobre zohraný orchester. Nehovoriac o tom, že dnes už je automobil viac technologická „hračka“ než stroj. A to ani nespomínam vývoj alternatívnych pohonov... Prosto, hovoriť dnes o „montážnych halách“ vôbec nie je namieste.

.spomínali ste rozšírenie výroby na Slovensku. V čom je táto krajina pre investora, akým je Volkswagen, ešte stále atraktívna?
Čo sa týka atraktivity Slovenska v rámci koncernu, je to uzavretý kruh: továreň musí tvrdo a dlhodobo kvalitne pracovať, byť popredu vo všetkých procesoch, novinkách, inováciách, musí mať dobrú nákladovú štruktúru, ustavične pracovať na tom, aby mala štíhlu administratívu...

.to sa týka rozhodovania v rámci koncernu, do ktorého závodu umiestniť novú výrobu. Ale do akej miery rozhoduje podnikateľské prostredie krajiny, ktoré sa tu podľa prieskumov v posledných rokoch vytrvalo zhoršuje, reformy zastali, nerieši sa problém s odvodmi...?
Odvodové zaťaženie je teraz obľúbená téma. Samozrejme, každý podnikateľ by privítal ich zníženie, ale na druhej strane – pre nás je dôležité najmä to, aby sme mali stabilné prostredie. Zavedenie eura bolo z tohto hľadiska veľmi dôležité a myslím si, že pre krajinu je veľmi dobré, že sa to podarilo práve teraz, v týchto časoch.

.naozaj? Pre vás to predsa malo za následok relatívne zdraženie pracovnej sily pre stanovenie silného konverzného kurzu a pokles okolitých mien.
Silný konverzný kurz je uzavretá téma, my s ním dokážeme celkom dobre existovať. Zavedenie eura pre nás znamenalo najmä vytvorenie stabilného prostredia, v ktorom dokážeme dlhodobo plánovať. Pre podniky, ktoré sú exportne orientované, nie je nič horšie ako tá obrovská volatilita, tie výkyvy, ktoré máme možnosť sledovať v okolitých krajinách. Môžeme to sledovať napríklad v Českej republike, ktorej koruna síce oslabila, ale očakávané pozitívne efekty pre exportérov v tých podnikoch príliš nevidno – práve pre náklady, ktoré so sebou nesie tá neistota.

.aké opatrenia by podľa vás najviac pomohli rastu ekonomiky a podnikaniu na Slovensku?
Vo všeobecnosti platí, že je dobré v dobrých časoch vytvárať akúsi rezervu na horšie časy. Okrem infraštruktúry je určite veľmi podstatná pružnosť pracovného trhu. Aj mobilita ľudí, aby boli ochotnejší sťahovať sa trvalo za prácou. A dôležité je aj to, aby tu bola dobrá vzdelanostná štruktúra, čo sa netýka len vysokých škôl. Vzdelanostná ekonomika je nielen pekné heslo, ale je to niečo, čomu veríme a na čo ani v týchto časoch nezabúdame, ale naopak, zvyšujeme úsilie pomôcť v tom. No a napokon, určite by pomohlo, keby tu bol nejaký premyslenejší program starostlivosti o investorov – nielen aby sem prišli, ale aby tu aj zostali a ďalej investovali, aby tu niekto počúval, čo ich trápi, v čom sú zbytočné bariéry pre rozvoj podnikania, kde si môžeme pomôcť navzájom.

.čo vám dáva nádej, že ťažké časy sa skončia – súdiac podľa úsmevu, ktorý vás neopúšťa, zjavne nejakú máte.
(Smiech.) Ťažká otázka. Niektorí ľudia sú nositelia dobrých správ, niektorí hovoria, že na konci tunela je svetlo protiidúceho vlaku... Isté je, že lamentovanie nám nepomôže. Musíme si svoju šancu vybojovať, a potom sa môžete s úsmevom na tvári zahryznúť do práce.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite