Každodenne vidíme nekonečné množstvo obrazov. Ranný pohľad do zrkadla, akási búračka cestou za zárobkom, kolieska salámy na pizze, zasnený úsmev milej, akčný hrdina zachraňujúci svet či galaxiu, sny.
A medzi nimi veľkogaléria ďalších a ďalších vizuálnych úlomkov a príbehov. Vidíme viac ako počujeme, počujeme viac ako čítame, čítame viac ako píšeme. Načo sú nám ďalšie obrázky? Načo sú nám obrázkové časopisy? Nestačí nám napísané? Uveríme, až keď uvidíme? Ale čo znamená to slovo “napísané”? Len nezabudnime na hlinené tabuľky Sumerov. Slávni obrazoví praeditori. Písmo a obraz jedno sú. Či v mezopotámskych piktogramoch, či v ich latinkových abstraktných potomkoch. Potom vlastne iné ako obrázkové časopisy ani neexistujú.
Či s obrázkami, alebo bez. Na počiatku bolo slovo, potom obraz, potom písmo. A písmo a obraz jedno sú. Príbytkom slova sú. A čo sú potom fotožurnalisti a obrazoví editori? Novinári píšuci predbabylonským univerzálnym jazykom? Žurnalisti bez hraníc? Ani Szathmári Pap Károly nedohováral svetu svojím rodným jazykom. Prehovoril fotoreportážou z Krymskej vojny. Tak vznikla pred poldruhastoročím fotožurnalistika. Na bojiskách. Vlastne, ona má doteraz celkom rada vojnu a utrpenie. Len aby hlásala nastávajúcu apokalypsu. Life a druhá svetová, Time a studená vojna. Z tej fotožurnalistiky však poriadne cítiť básnika a výtvarníka Williama Blaka. Jeho zasnúbenie neba s pek - lom, mystické spojenie textu s obrázkami.
A načo o tom písať? Aby sme nezabudli na Sumerov, Krymskú vojnu a Life. A potom na Time a MaryAnne Golon, National Geographic a Kena Geigera, Sports Illustrated a Jima Coltona. Na obrazových editorov roka predchádzajúcich ročníkov The Best of Photojournalism. Slávni obrazoví editori...
Obrazový editor roka The Best of Photojournalism 2009
A medzi nimi veľkogaléria ďalších a ďalších vizuálnych úlomkov a príbehov. Vidíme viac ako počujeme, počujeme viac ako čítame, čítame viac ako píšeme. Načo sú nám ďalšie obrázky? Načo sú nám obrázkové časopisy? Nestačí nám napísané? Uveríme, až keď uvidíme? Ale čo znamená to slovo “napísané”? Len nezabudnime na hlinené tabuľky Sumerov. Slávni obrazoví praeditori. Písmo a obraz jedno sú. Či v mezopotámskych piktogramoch, či v ich latinkových abstraktných potomkoch. Potom vlastne iné ako obrázkové časopisy ani neexistujú.
Či s obrázkami, alebo bez. Na počiatku bolo slovo, potom obraz, potom písmo. A písmo a obraz jedno sú. Príbytkom slova sú. A čo sú potom fotožurnalisti a obrazoví editori? Novinári píšuci predbabylonským univerzálnym jazykom? Žurnalisti bez hraníc? Ani Szathmári Pap Károly nedohováral svetu svojím rodným jazykom. Prehovoril fotoreportážou z Krymskej vojny. Tak vznikla pred poldruhastoročím fotožurnalistika. Na bojiskách. Vlastne, ona má doteraz celkom rada vojnu a utrpenie. Len aby hlásala nastávajúcu apokalypsu. Life a druhá svetová, Time a studená vojna. Z tej fotožurnalistiky však poriadne cítiť básnika a výtvarníka Williama Blaka. Jeho zasnúbenie neba s pek - lom, mystické spojenie textu s obrázkami.
A načo o tom písať? Aby sme nezabudli na Sumerov, Krymskú vojnu a Life. A potom na Time a MaryAnne Golon, National Geographic a Kena Geigera, Sports Illustrated a Jima Coltona. Na obrazových editorov roka predchádzajúcich ročníkov The Best of Photojournalism. Slávni obrazoví editori...
Obrazový editor roka The Best of Photojournalism 2009
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.