Piatok 1. mája, krátko pred obedom, sa prvý kongres prvej paneurópskej strany Libertas začína s malým meškaním. Plán sa však podaril. V modernom komplexe s kapacitou vyše tisíc divákov sedí asi šesť stoviek dovezených účastníkov.
Zo Slovenska prišiel jeden, z Česka dva a z Poľska štyri autobusy. Fanúškovia sú nad turistami v prevahe. Detektory kovov zvyšujúce vážnosť podujatia, káva a neskôr obed sú nachystané rovnako ako tlmočenie do piatich jazykov. Dokonca sa rozdáva „predvolebná“ knižka rozhovorov s Írom Declanom Ganleym pod názvom Zápas o demokraciu, vlajočky, perá a samozrejme úsmevy. „Vy ste zo Slovenska?“ pýta sa výrazne pehavý červenovlasý organizátor a podáva skupine Slovákov dve slovenské zástavy.
.naša hviezda Declan
Kongres bez delegátov moderuje Eline van den Broek, ktorá vedie Libertas v Holandsku a akciu porovnáva s európskou pesničkovou súťažou. Teda, s malým rozdielom. „My tu nebojujeme proti sebe, ale spolu. A máme našu vlastnú hviezdu, dámy a páni, privítajte Declana Ganleyho...“. Časť usadených vstáva, iní tlieskajú a írsky politik sa ujíma slova. Hovorí o obete, ktorú prinášajú všetci, ktorí sem pricestovali, zveličuje a trochu preháňa. „Toto je skutočný hlas Európy, vy ste jeho zástupcami, Libertas, to ste vy,“ hovorí s iskrou v oku a je jasné, že podujatie nie je žiadnym kongresom, ale mítingom. Menuje krajinu po krajine, účastníci sa viac alebo menej zborovo prihlásia, prítomní Francúzi dokonca odspievajú národnú hymnu. Mimochodom, Francúzi. Lídrom Libertasu je vo Francúzsku kresťanský konzervatívec Phillipe de Villers, ktorý tu dnes ako jeden z mála prejavom aj oblečením pripomína politika. V prejave odmieta Lisabonskú zmluvu, Ankaru v Únii a prechádza na domácu politiku. „Francúzsko je krajinou pôdy“ a vymedzuje sa voči Sarkozymu. Ganley je pre neho írskym hrdinom. Nasleduje bývalý lotyšský premiér Krasts, ktorý hovorí na míting príliš dlho a komplikovane. Ján Čarnogurský, ktorého predstavili ako „poradcu“ Libertasu na Slovensku, hovorí krátko a zrozumiteľne. O komunizme, ktorý potláčal národné kultúry a pluralitu. Po klausovskej vete, že by nerád videl, ako Únia opakuje chyby komunizmu, ho preruší potlesk. Najsilnejšie tlieskajú Francúzi a Poliaci. Hovorí o schopnosti brániť sa a so slovami „God save Europe“, odchádza.
.walesova diagnóza
Bývalých premiérov nahrádzajú politici nižšieho rangu. Zmena je viditeľná. Nevidiaci Španiel Miguel Duran sa priznáva, že nechce žiť v čiernej, ale bielej Európe, a preto verí v Declana. Tvrdí o ňom, že má sex-appeal. Vraj mu to povedali dievčatá, ale dojem tým veľmi nezachránil... Prešedivený grécky liberál Emanuel Kalligiannis má v podstate iba jeden problém: s odkazom na Cyprus sa rozčuľuje, že Turecko „okupuje 40 percent členskej krajiny EÚ“. Kongres dynamizuje ďalšie vystúpenie Declana Ganleyho, ktorý sa rozhodol uviesť hlavnú hviezdu podujatia a „svojho osobného hrdinu“, bývalého poľského prezidenta Lecha Walesu. Sála vstáva, freneticky tlieska, rastie pocit, že sa tu dnes predsa len deje niečo dôležité. Walesa hovorí najmä o sebe, trochu o Ganleym, ktorého nazve novým európskym lídrom a až nakoniec aj niečo o Európe. „V diagnóze sa zhodneme, ale neviem či aj v liečení,“ hovorí takmer potichu a v sále začína hrmieť. Nie kvôli slovám, ale jeho osobe. Poľská Libertas s politikmi, ktorí odišli z Kaczynského strany, totiž Walesu neznáša. „Kde jest prawda,“ skanduje jeden, druhý pokrikuje na prezidenta jeho krycie meno z čias spolupráce s poľskou ŠtB. Walesovo vystúpenie ako nič iné ukazuje silné aj slabé stránky projektu Libertas. Ganley dokáže inšpirovať, zaujať, dokonca – ako sa špekuluje v poľskej tlači – zaplatiť Walesovi 50-tisíc eur, aby vystúpil, ale celkovo to pôsobí nesúrodo. Symboly antikomunizmu na jednej, účasť bývalých komunistov na druhej strane. Plamenné reči o trhu a slobode, ale keď treba, tak aj o pôde či dotovaných lodeniciach v Gdansku. O tom nehovorili Poliaci, ale sám Ganley, ktorý počas trojhodinového programu vystúpil štyrikrát. Kľúčové slová jeho prejavov sa nemenia: Lisabon, Brusel, nevolené elity, moc byrokracie a demokracia na všetky spôsoby. Zakladateľ Libertasu potvrdzuje, že je zdatný rečník a populista. Vystupuje energicky a v porovnaní s bruselskými politikmi pôsobí ako Barack Obama. Chýba mu len program. Na kongrese ani na internetovej stránke nič také nenájdete. Rovnako, ako sa nedopátrate, v koľkých krajinách bude vlastne paneurópska strana kandidovať a kde bude mať partnerov.
.odkaz do Bruselu
Rozpačitý dojem završuje podpis záverečnej petície. Moderátorka slávnostne oznamuje, že ju podpíšu lídri 27 krajín. Je ich však len 23 a okrem Slovákov chýbajú Rumuni, Slovinci a ďalší. Navyše, nie je líder ako líder. Za Prahu sa podpisuje parlamentný poslanec, za Dánsko europoslanec, ale kto sú zástupcovia Maďarska či Luxemburska, možno len hádať. Fín má oblečené rifle a tričko, Bulhar s výzorom wrestlera sa ostentatívne prežehnáva, zástupkyňa Lotyšska vyzerá ako pomerne úspešná finalistka súťaže krásy. Celkový dojem tak musí opäť zachrániť Declan Ganley. A to mu ide. Púšťa sugestívne video zo svojich ciest, hovorí o novom kurze pre Európu a hlase každého jedného z nás. Atmosféra mítingu je späť. Aký bude výsledok? Ganley chce pre Libertas 100 kresiel v Európskom parlamente. Realita bude rádovo niekde celkom inde, v Írsku však Ganley budí rešpekt. Bude veľmi zaujímavé sledovať, čo s ním spraví Brusel, ak sa tam dostane...
Zo Slovenska prišiel jeden, z Česka dva a z Poľska štyri autobusy. Fanúškovia sú nad turistami v prevahe. Detektory kovov zvyšujúce vážnosť podujatia, káva a neskôr obed sú nachystané rovnako ako tlmočenie do piatich jazykov. Dokonca sa rozdáva „predvolebná“ knižka rozhovorov s Írom Declanom Ganleym pod názvom Zápas o demokraciu, vlajočky, perá a samozrejme úsmevy. „Vy ste zo Slovenska?“ pýta sa výrazne pehavý červenovlasý organizátor a podáva skupine Slovákov dve slovenské zástavy.
.naša hviezda Declan
Kongres bez delegátov moderuje Eline van den Broek, ktorá vedie Libertas v Holandsku a akciu porovnáva s európskou pesničkovou súťažou. Teda, s malým rozdielom. „My tu nebojujeme proti sebe, ale spolu. A máme našu vlastnú hviezdu, dámy a páni, privítajte Declana Ganleyho...“. Časť usadených vstáva, iní tlieskajú a írsky politik sa ujíma slova. Hovorí o obete, ktorú prinášajú všetci, ktorí sem pricestovali, zveličuje a trochu preháňa. „Toto je skutočný hlas Európy, vy ste jeho zástupcami, Libertas, to ste vy,“ hovorí s iskrou v oku a je jasné, že podujatie nie je žiadnym kongresom, ale mítingom. Menuje krajinu po krajine, účastníci sa viac alebo menej zborovo prihlásia, prítomní Francúzi dokonca odspievajú národnú hymnu. Mimochodom, Francúzi. Lídrom Libertasu je vo Francúzsku kresťanský konzervatívec Phillipe de Villers, ktorý tu dnes ako jeden z mála prejavom aj oblečením pripomína politika. V prejave odmieta Lisabonskú zmluvu, Ankaru v Únii a prechádza na domácu politiku. „Francúzsko je krajinou pôdy“ a vymedzuje sa voči Sarkozymu. Ganley je pre neho írskym hrdinom. Nasleduje bývalý lotyšský premiér Krasts, ktorý hovorí na míting príliš dlho a komplikovane. Ján Čarnogurský, ktorého predstavili ako „poradcu“ Libertasu na Slovensku, hovorí krátko a zrozumiteľne. O komunizme, ktorý potláčal národné kultúry a pluralitu. Po klausovskej vete, že by nerád videl, ako Únia opakuje chyby komunizmu, ho preruší potlesk. Najsilnejšie tlieskajú Francúzi a Poliaci. Hovorí o schopnosti brániť sa a so slovami „God save Europe“, odchádza.
.walesova diagnóza
Bývalých premiérov nahrádzajú politici nižšieho rangu. Zmena je viditeľná. Nevidiaci Španiel Miguel Duran sa priznáva, že nechce žiť v čiernej, ale bielej Európe, a preto verí v Declana. Tvrdí o ňom, že má sex-appeal. Vraj mu to povedali dievčatá, ale dojem tým veľmi nezachránil... Prešedivený grécky liberál Emanuel Kalligiannis má v podstate iba jeden problém: s odkazom na Cyprus sa rozčuľuje, že Turecko „okupuje 40 percent členskej krajiny EÚ“. Kongres dynamizuje ďalšie vystúpenie Declana Ganleyho, ktorý sa rozhodol uviesť hlavnú hviezdu podujatia a „svojho osobného hrdinu“, bývalého poľského prezidenta Lecha Walesu. Sála vstáva, freneticky tlieska, rastie pocit, že sa tu dnes predsa len deje niečo dôležité. Walesa hovorí najmä o sebe, trochu o Ganleym, ktorého nazve novým európskym lídrom a až nakoniec aj niečo o Európe. „V diagnóze sa zhodneme, ale neviem či aj v liečení,“ hovorí takmer potichu a v sále začína hrmieť. Nie kvôli slovám, ale jeho osobe. Poľská Libertas s politikmi, ktorí odišli z Kaczynského strany, totiž Walesu neznáša. „Kde jest prawda,“ skanduje jeden, druhý pokrikuje na prezidenta jeho krycie meno z čias spolupráce s poľskou ŠtB. Walesovo vystúpenie ako nič iné ukazuje silné aj slabé stránky projektu Libertas. Ganley dokáže inšpirovať, zaujať, dokonca – ako sa špekuluje v poľskej tlači – zaplatiť Walesovi 50-tisíc eur, aby vystúpil, ale celkovo to pôsobí nesúrodo. Symboly antikomunizmu na jednej, účasť bývalých komunistov na druhej strane. Plamenné reči o trhu a slobode, ale keď treba, tak aj o pôde či dotovaných lodeniciach v Gdansku. O tom nehovorili Poliaci, ale sám Ganley, ktorý počas trojhodinového programu vystúpil štyrikrát. Kľúčové slová jeho prejavov sa nemenia: Lisabon, Brusel, nevolené elity, moc byrokracie a demokracia na všetky spôsoby. Zakladateľ Libertasu potvrdzuje, že je zdatný rečník a populista. Vystupuje energicky a v porovnaní s bruselskými politikmi pôsobí ako Barack Obama. Chýba mu len program. Na kongrese ani na internetovej stránke nič také nenájdete. Rovnako, ako sa nedopátrate, v koľkých krajinách bude vlastne paneurópska strana kandidovať a kde bude mať partnerov.
.odkaz do Bruselu
Rozpačitý dojem završuje podpis záverečnej petície. Moderátorka slávnostne oznamuje, že ju podpíšu lídri 27 krajín. Je ich však len 23 a okrem Slovákov chýbajú Rumuni, Slovinci a ďalší. Navyše, nie je líder ako líder. Za Prahu sa podpisuje parlamentný poslanec, za Dánsko europoslanec, ale kto sú zástupcovia Maďarska či Luxemburska, možno len hádať. Fín má oblečené rifle a tričko, Bulhar s výzorom wrestlera sa ostentatívne prežehnáva, zástupkyňa Lotyšska vyzerá ako pomerne úspešná finalistka súťaže krásy. Celkový dojem tak musí opäť zachrániť Declan Ganley. A to mu ide. Púšťa sugestívne video zo svojich ciest, hovorí o novom kurze pre Európu a hlase každého jedného z nás. Atmosféra mítingu je späť. Aký bude výsledok? Ganley chce pre Libertas 100 kresiel v Európskom parlamente. Realita bude rádovo niekde celkom inde, v Írsku však Ganley budí rešpekt. Bude veľmi zaujímavé sledovať, čo s ním spraví Brusel, ak sa tam dostane...
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.