Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zo Za ľudí odišiel druhý poslanec. Strana stojí pred rozkolom. Strana SaS takisto rokuje, ako ďalej

Genocída

.jm . .časopis .téma

V

V čase pred prvou svetovou vojnou bolo územie historického Arménska rozdelené na dve časti. Západné Arménsko bolo súčasťou Osmanskej ríše a Východné Arménsko kontrolovalo Rusko.
V tom období už Turecko postupne strácalo jednu dŕžavu za druhou a tým sa menil aj dovtedy multinárodný charakter ríše. Arméni sa stali najväčšou menšinou. V roku 1908 získala moc v krajine strana takzvaných Mladoturkov Jednota a Pokrok. Následne sa v Turecku začala presadzovať ideológia radikálneho nacionalizmu so snom o veľkom, etnicky čistom Turecku. V tejto atmosfére postupne dozrievali podmienky na tragédiu. Stačila len zámienka.

Tá prišla na začiatku prvej svetovej vojny. Turecko do nej vstúpilo na strane Nemecka a Rakúsko-Uhorska. Už na jeseň 1914 odštartovala turecká armáda mohutnú ofenzívu smerom ku Kaspickému moru. Cieľom bolo získať prístup k ropným poliam na území dnešného Azerbajdžanu. V januári 1915 však ruská armáda logisticky nepripravené a zle vycvičené turecké oddiely porazila. Pre Turecko to znamenalo obrovskú potupu a dôstojnícke kruhy v snahe ospravedlniť svoje zlyhanie hľadali obetného baránka. Ten sa našiel veľmi rýchlo. Podľa velenia armády zradili tureckí Arméni, ktorí údajne kolaborovali s Rusmi. Konkrétne dôkazy však nikdy predložené neboli.
Od jari 1915 sa voči Arménom v Turecku rozpútalo nepredstaviteľné násilie. V prvom kroku boli odzbrojení a zlikvidovaní arménski vojaci. Potom prišli na rad masové popravy príslušníkov arménskej inteligencie. Státisíce Arménov vrátane žien a detí násilne vyhnali z domovov a deportovali do sýrskej púšte. Počas týchto deportácií veľké množstvo z nich zahynulo. Tí, ktorí prežili, putovali do koncentračných táborov, kde mnohých z nich čakala smrť. Celkovo sa počet obetí arménskej genocídy odhaduje na 1,5 milióna ľudí. Ďalších viac ako stotisíc utieklo pred prenasledovaním do Ruska a ďalších krajín.
Vyvražďovanie Arménov uznali ako genocídu parlamenty mnohých krajín. Sú medzi nimi napríklad Francúzsko, Taliansko, Poľsko, Švajčiarsko, Kanada, Rusko, ale aj Slovensko. V roku 1987 označil transport a vraždenie Arménov za genocídu aj Európsky parlament.
Samotné Turecko genocídu Arménov nikdy oficiálne neuznalo. Oficiálna historiografia túto udalosť interpretuje ako jednu z epizód prvej svetovej vojny. Turci tvrdia, že Arméni, podporovaní Ruskom, v tom čase bojovali o svoju nezávislosť a v týchto bojoch zahynulo približne 300-tisíc Arménov a podobný počet Turkov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite