Doplňujúce voľby starostu a obecných poslancov v Demänovskej Doline 25. apríla boli podľa mnohých obyvateľov doliny pod Chopkom opäť fraškou. Fraškou, ktorú posvätil zákon.
.ako u blbých na pôjde – tak sa dá charakterizovať volebná situácia v obci aj v doline, ktorá je jedinečnou celoročnou turistickou destináciou na Slovensku. Podľa nálezu Ústavného súdu SR bola v obci hrubým spôsobom porušená zásada slobodných volieb tým, že pred voľbami v roku 2006 sa k trvalému pobytu do Demänovskej Doliny hromadne prihlasovali voliči vari z celého Slovenska. Ich hlasy sa jednoducho kupovali, napríklad prísľubom poskytnutia sezónneho skipasu v hodnote okolo 12-tisíc korún.
.ako sa stať voličom
Do obce sa vtedy pár mesiacov pred voľbami prihlásilo na trvalý pobyt takmer 180 ľudí. Asi najaktívnejší v zháňaní a kupovaní voličov bol Ivan Šimko, v doline takmer neznámy dôchodca zo Záhoria. V Demänovskej Doline má však chatu, čo mu umožnilo prihlásiť sa tam v máji 2006 na trvalý pobyt. Šimko ako bývalý okresný činovník SDĽ a neskôr člen vedenia Slovenskej poisťovne, sa pričinil o to, že v 90. rokoch štátnu spoločnosť Ski Jasná (kde bol predsedom predstavenstva) sprivatizovala Prvá garantovaná, a. s. Medzičasom Šimko vymenil kabát ľavičiara za módne sako sociálneho demokrata a na post starostu v roku 2006 kandidoval za SMER-SD. V doplňujúcich voľbách 2009 už kandidoval ako nezávislý...
Zatiaľ čo Šimko vo voľbách 2006 získal 134 hlasov, jeho nezávislý protikandidát, miestny podnikateľ Jakub Vojtek, len o 19 menej. Vojtek sa považuje za demänovského starousadlíka, v Doline podniká dlhé roky najmä ako majiteľ troch neveľkých penziónov s charakterom horských chát. Keď Vojtek v roku 2006 zistil, čo sa deje, deň pred voľbami prihlásil na trvalý pobyt do obce 47 obyvateľov. Nestačilo to, druhá strana mala vari o sto „nahlásencov“ viac. Boli to ľudia, ktorých si zaviazal vtedajší šéf Prvej garantovanej Andrej Kollár, bývalý predseda a. s. SKI Jasná – v súčasnosti spoločnosti Jasná Nízke Tatry, aby hlasovali za Šimka. Kto si uvedomí, že dominantným spoluvlastníkom spoločnosti Jasná Nízke Tatry je finančná skupina J&T, pochopí, o čo v Demänovskej Doline ide: o získanie definitívnej kontroly nad rozvojom lokality v záujme vari najsilnejšieho developera od Tatier po Dunaj a v blízkom okolí. Mať „svojich“ ľudí v obecnej samospráve Demänovskej Doliny je pre J&T také potrebné a dôležité, ako mať dobre vykopané a vybetónované základy pod stavbu apartmánového domu.
.je jedno, kto vyhrá alebo prehrá(?)
Doplňujúce voľby v sobotu 25. apríla sa v Demänovskej Doline niesli v duchu starých praktík. Tie sú však v intenciách platných zákonov. Spôsoby, pre ktoré Ústavný súd SR vyhlásil voľby v roku 2006 za neplatné, sa opakovali aj teraz takmer bez zmien. V obci, kde žije približne 210 ľudí s „kamenným“ trvalým pobytom, bolo na trvalý pobyt prihlásených ďalších vyše sedemdesiat ľudí. V zozname oprávnených voličov bolo napokon zapísaných 300 ľudí, 212 z nich odovzdalo platné hlasy. Kandidát na starostu, Ivan Šimko, získal 84 hlasov, Jakub Vojtek 49, Jaroslav Veverica 46 hlasov a Richard Bros 33 hlasov. Všetci kandidovali ako nezávislí, podobne ako pätnásti uchádzači o post obecného poslanca. Z ďalekej Bratislavy prišiel voliť aj Andrej Kollár, predseda predstavenstva SKI, s manželkou a pasom v ruke odvolil i majiteľ spoločnosti Jasná Nízke Tatry Igor Rattaj z J&T. Ten sa na trvalý pobyt do Demänovskej Doliny prihlásil asi týždeň pred voľbami a pre médiá povedal, že chcel ovplyvniť výsledky volieb: „Cítim na to minimálne morálne právo vzhľadom na investície, ktoré tu reprezentujem.“ Rattaj si nemyslí, že účelové predvolebné prihlasovanie sa niekam na trvalý pobyt je protizákonné, ale uvažuje o tom, či to je, alebo nie je v súlade s morálkou. V jeho prípade to nemorálne nie je, pretože ako vraví: „...zastupujem spoločnosť, ktorá tu investovala a ďalej chce investovať. Je logické, že svojím jediným hlasom chcem ovplyvniť voľby. To nie je nezákonné. Bolo by pre mňa nemorálne, keby som tu kandidoval za starostu či poslanca.“
Kollár pre .týždeň kategoricky vyhlásil, že účelové predvolebné prihlasovanie na trvalý pobyt nie je normálne, ale dokým sa nezmení zákon, občania obce by mali ťahať za jeden koniec a uvedomiť si, že je celkom jedno, kto vyhrá alebo prehrá. „Treba to deliť,“ uvažuje Kollár, rodák z Liptovského Mikuláša, „Sú tu obyvatelia, ktorí majú svoje práva, a sú tu podnikatelia, ktorí tu investujú a podnikajú, a tak by i oni mali mať svoje práva. Ak som predtým zastupoval podnikateľské subjekty, teraz som medzi nimi a obyčajnými obyvateľmi. Toto však nie je o spore medzi obyvateľmi a podnikateľmi, skôr o záujmoch podnikateľských skupín v Doline a v Jasnej.“ Kollár je presvedčený, že medzi podnikateľmi nie sú zásadné spory, skôr ide o účelovú spoluprácu.
Ten istý človek, ktorý so „svojimi ľuďmi“ účelovo prihlási na trvalý pobyt desiatky ľudí, o dva roky vyhlási, že takéto konanie nie je normálne. Prizná tak, že nie je normálny zákon, ktorý to umožní. Samozrejme, konať v zmysle zákona je normálne. Otázka, mierená do nášho zákonodarného zboru je jednoduchá: prečo za takmer tri roky nedošlo k takým zmenám zákona, ktoré by účelové prihlasovania na trvalé pobyty zamedzili a stanovili by, napríklad, minimálny čas trvalého pobytu v súvislosti s voľbami? Nevedno.
.papieroví bezdomovci volia
Ako sme už spomenuli, za starostu Demänovskej Doliny bol opäť zvolený Šimko a päť poslancov. Kto sa nimi stal? Vospolok nezávislí kandidáti, podnikatelia: Andrej Devečka, podpredseda spoločnosti Jasná Nízke Tatry, Jozef Veverica a Milan Kúkol, zamestnanci spoločnosti Jasná Nízke Tatry, Peter Špirko, blízky Šimkov spolupracovník, a Peter Klepáč, príbuzný kandidáta Brosa, podielnika v urbariáte Závažná Poruba – Iľanovo, ktorý dlhodobo prenajal svoje pozemky v Demänovskej Doline finančnej skupine Diverzo. Každý z nich má určite svoje dôvody, prečo na post poslanca kandidoval. „Vôbec tých ľudí nepoznáme, nevieme, čo sú zač,“ vraví Magda Glevická, ktorá v Doline žije 36 rokov a o lokálnych politikoch nemá dobrú mienku: „Nejde im o iné, len o vlastný prospech a o to, aby na Doline a turistoch zarábali oni, ich blízki a spriaznení. O nás, obyčajných ľudí, tu vôbec nejde, im ide len o kšefty. Tu nemá kto kosiť obecné trávniky, jediná predajňa potravín je zavretá, za nákupmi cestujeme do Mikuláša, niet tu poriadnej pošty, novinového stánku. Ani cesty od zimného posypu nemá kto očistiť, práši sa dovtedy, kým to dažde nezmyjú. Kto je tu pri moci, rozmýšľa len nad tým, ako zarobiť a čo najviac naryžovať do vrecka.“ Nad úvahami, že sa celonárodní developeri približujú od svojich veľkolepých zámerov k prostému občanovi, flegmaticky mávne rukou. Smutné? Určite. Smutnejšie o to, že účelových voličov a „na doline“ neznámych poslancov mienka starousadlíkov netrápi. Do Demänovskej Doliny si akurát tak odskočia na výlet, skontrolovať výsledky svojich podnikateľských aktivít a keď treba, idú voliť – ako bezdomovci, s papierikom o potvrdení o pobyte v ruke.
.morálka bezúhonného poslanca
O morálnom rozmere predvolebnej kampane v Demänovskej Doline vie svoje Jakub Vojtek. Pred týmito voľbami vraj nikoho neprihlasoval na trvalý pobyt, preto o svojom druhom mieste vo voľbách hovorí ako o čestnom víťazstve. To, že Dolinu ešte v deň volieb ktosi oblepil kópiami výsledku internetového vyhľadávania na stránke Ústavu pamäti národa s výsledkom ‘Jakub Vojtek – kandidát tajnej spolupráce‘ a s dopísanými heslami ‘Hanba udavačovi!‘ a ‘Nechceme za starostu udavača!‘ komentuje nasledovne: „V bývalom režime som ako lyžiarsky tréner cestoval na Západ. Za ‘kandidáta‘ si ma Štátna bezpečnosť zapísala 12. novembra 1985. Zápis bol zrušený 8. septembra 1986.“ Podľa neho účelové obvinenia a nepravdy, ktoré o ňom pred voľbami rozšírili „ľudia okolo Šimka“ bude riešiť právnymi cestami. Dôkazy má a neváha pomenovať pôvodcov negatívnej kampane. Jedným z nich je poslanec Peter Špirko, ktorý – len tak na okraj – večer po víťazných voľbách viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Miera jeho radosti z úspechu bezúhonných kandidátov bola nad hranicou dvoch promile alkoholu v krvi, preto mu policajti zadržali vodičské oprávnenie.
Vlastislav Čabo je obyvateľom Demänovskej Doliny od narodenia, od roku 2002 do týchto volieb bol poslancom miestneho obecného zastupiteľstva. Zo situácie okolo volieb je znechutený, preto teraz ani nekandidoval. „Hromadné a účelové prihlasovanie na trvalý pobyt nie je protizákonné, je teda predpoklad, že sa to bude opakovať aj vo voľbách o rok. Starousadlíci v Doline sa môžu len prizerať, ako sa im pred očami mení atmosféra, ako nad záujmami všetkých prevládajú záujmy finančných skupín, vzdialených politikov, podnikateľov. Obyčajným ľuďom z Doliny je to na smiech,“ konštatuje. Fraška ako dramatický žáner na smiech môže byť, v tomto prípade však ide skôr o výsmech z volebného systému. A to až tak na smiech veľmi nie je.
.ako u blbých na pôjde – tak sa dá charakterizovať volebná situácia v obci aj v doline, ktorá je jedinečnou celoročnou turistickou destináciou na Slovensku. Podľa nálezu Ústavného súdu SR bola v obci hrubým spôsobom porušená zásada slobodných volieb tým, že pred voľbami v roku 2006 sa k trvalému pobytu do Demänovskej Doliny hromadne prihlasovali voliči vari z celého Slovenska. Ich hlasy sa jednoducho kupovali, napríklad prísľubom poskytnutia sezónneho skipasu v hodnote okolo 12-tisíc korún.
.ako sa stať voličom
Do obce sa vtedy pár mesiacov pred voľbami prihlásilo na trvalý pobyt takmer 180 ľudí. Asi najaktívnejší v zháňaní a kupovaní voličov bol Ivan Šimko, v doline takmer neznámy dôchodca zo Záhoria. V Demänovskej Doline má však chatu, čo mu umožnilo prihlásiť sa tam v máji 2006 na trvalý pobyt. Šimko ako bývalý okresný činovník SDĽ a neskôr člen vedenia Slovenskej poisťovne, sa pričinil o to, že v 90. rokoch štátnu spoločnosť Ski Jasná (kde bol predsedom predstavenstva) sprivatizovala Prvá garantovaná, a. s. Medzičasom Šimko vymenil kabát ľavičiara za módne sako sociálneho demokrata a na post starostu v roku 2006 kandidoval za SMER-SD. V doplňujúcich voľbách 2009 už kandidoval ako nezávislý...
Zatiaľ čo Šimko vo voľbách 2006 získal 134 hlasov, jeho nezávislý protikandidát, miestny podnikateľ Jakub Vojtek, len o 19 menej. Vojtek sa považuje za demänovského starousadlíka, v Doline podniká dlhé roky najmä ako majiteľ troch neveľkých penziónov s charakterom horských chát. Keď Vojtek v roku 2006 zistil, čo sa deje, deň pred voľbami prihlásil na trvalý pobyt do obce 47 obyvateľov. Nestačilo to, druhá strana mala vari o sto „nahlásencov“ viac. Boli to ľudia, ktorých si zaviazal vtedajší šéf Prvej garantovanej Andrej Kollár, bývalý predseda a. s. SKI Jasná – v súčasnosti spoločnosti Jasná Nízke Tatry, aby hlasovali za Šimka. Kto si uvedomí, že dominantným spoluvlastníkom spoločnosti Jasná Nízke Tatry je finančná skupina J&T, pochopí, o čo v Demänovskej Doline ide: o získanie definitívnej kontroly nad rozvojom lokality v záujme vari najsilnejšieho developera od Tatier po Dunaj a v blízkom okolí. Mať „svojich“ ľudí v obecnej samospráve Demänovskej Doliny je pre J&T také potrebné a dôležité, ako mať dobre vykopané a vybetónované základy pod stavbu apartmánového domu.
.je jedno, kto vyhrá alebo prehrá(?)
Doplňujúce voľby v sobotu 25. apríla sa v Demänovskej Doline niesli v duchu starých praktík. Tie sú však v intenciách platných zákonov. Spôsoby, pre ktoré Ústavný súd SR vyhlásil voľby v roku 2006 za neplatné, sa opakovali aj teraz takmer bez zmien. V obci, kde žije približne 210 ľudí s „kamenným“ trvalým pobytom, bolo na trvalý pobyt prihlásených ďalších vyše sedemdesiat ľudí. V zozname oprávnených voličov bolo napokon zapísaných 300 ľudí, 212 z nich odovzdalo platné hlasy. Kandidát na starostu, Ivan Šimko, získal 84 hlasov, Jakub Vojtek 49, Jaroslav Veverica 46 hlasov a Richard Bros 33 hlasov. Všetci kandidovali ako nezávislí, podobne ako pätnásti uchádzači o post obecného poslanca. Z ďalekej Bratislavy prišiel voliť aj Andrej Kollár, predseda predstavenstva SKI, s manželkou a pasom v ruke odvolil i majiteľ spoločnosti Jasná Nízke Tatry Igor Rattaj z J&T. Ten sa na trvalý pobyt do Demänovskej Doliny prihlásil asi týždeň pred voľbami a pre médiá povedal, že chcel ovplyvniť výsledky volieb: „Cítim na to minimálne morálne právo vzhľadom na investície, ktoré tu reprezentujem.“ Rattaj si nemyslí, že účelové predvolebné prihlasovanie sa niekam na trvalý pobyt je protizákonné, ale uvažuje o tom, či to je, alebo nie je v súlade s morálkou. V jeho prípade to nemorálne nie je, pretože ako vraví: „...zastupujem spoločnosť, ktorá tu investovala a ďalej chce investovať. Je logické, že svojím jediným hlasom chcem ovplyvniť voľby. To nie je nezákonné. Bolo by pre mňa nemorálne, keby som tu kandidoval za starostu či poslanca.“
Kollár pre .týždeň kategoricky vyhlásil, že účelové predvolebné prihlasovanie na trvalý pobyt nie je normálne, ale dokým sa nezmení zákon, občania obce by mali ťahať za jeden koniec a uvedomiť si, že je celkom jedno, kto vyhrá alebo prehrá. „Treba to deliť,“ uvažuje Kollár, rodák z Liptovského Mikuláša, „Sú tu obyvatelia, ktorí majú svoje práva, a sú tu podnikatelia, ktorí tu investujú a podnikajú, a tak by i oni mali mať svoje práva. Ak som predtým zastupoval podnikateľské subjekty, teraz som medzi nimi a obyčajnými obyvateľmi. Toto však nie je o spore medzi obyvateľmi a podnikateľmi, skôr o záujmoch podnikateľských skupín v Doline a v Jasnej.“ Kollár je presvedčený, že medzi podnikateľmi nie sú zásadné spory, skôr ide o účelovú spoluprácu.
Ten istý človek, ktorý so „svojimi ľuďmi“ účelovo prihlási na trvalý pobyt desiatky ľudí, o dva roky vyhlási, že takéto konanie nie je normálne. Prizná tak, že nie je normálny zákon, ktorý to umožní. Samozrejme, konať v zmysle zákona je normálne. Otázka, mierená do nášho zákonodarného zboru je jednoduchá: prečo za takmer tri roky nedošlo k takým zmenám zákona, ktoré by účelové prihlasovania na trvalé pobyty zamedzili a stanovili by, napríklad, minimálny čas trvalého pobytu v súvislosti s voľbami? Nevedno.
.papieroví bezdomovci volia
Ako sme už spomenuli, za starostu Demänovskej Doliny bol opäť zvolený Šimko a päť poslancov. Kto sa nimi stal? Vospolok nezávislí kandidáti, podnikatelia: Andrej Devečka, podpredseda spoločnosti Jasná Nízke Tatry, Jozef Veverica a Milan Kúkol, zamestnanci spoločnosti Jasná Nízke Tatry, Peter Špirko, blízky Šimkov spolupracovník, a Peter Klepáč, príbuzný kandidáta Brosa, podielnika v urbariáte Závažná Poruba – Iľanovo, ktorý dlhodobo prenajal svoje pozemky v Demänovskej Doline finančnej skupine Diverzo. Každý z nich má určite svoje dôvody, prečo na post poslanca kandidoval. „Vôbec tých ľudí nepoznáme, nevieme, čo sú zač,“ vraví Magda Glevická, ktorá v Doline žije 36 rokov a o lokálnych politikoch nemá dobrú mienku: „Nejde im o iné, len o vlastný prospech a o to, aby na Doline a turistoch zarábali oni, ich blízki a spriaznení. O nás, obyčajných ľudí, tu vôbec nejde, im ide len o kšefty. Tu nemá kto kosiť obecné trávniky, jediná predajňa potravín je zavretá, za nákupmi cestujeme do Mikuláša, niet tu poriadnej pošty, novinového stánku. Ani cesty od zimného posypu nemá kto očistiť, práši sa dovtedy, kým to dažde nezmyjú. Kto je tu pri moci, rozmýšľa len nad tým, ako zarobiť a čo najviac naryžovať do vrecka.“ Nad úvahami, že sa celonárodní developeri približujú od svojich veľkolepých zámerov k prostému občanovi, flegmaticky mávne rukou. Smutné? Určite. Smutnejšie o to, že účelových voličov a „na doline“ neznámych poslancov mienka starousadlíkov netrápi. Do Demänovskej Doliny si akurát tak odskočia na výlet, skontrolovať výsledky svojich podnikateľských aktivít a keď treba, idú voliť – ako bezdomovci, s papierikom o potvrdení o pobyte v ruke.
.morálka bezúhonného poslanca
O morálnom rozmere predvolebnej kampane v Demänovskej Doline vie svoje Jakub Vojtek. Pred týmito voľbami vraj nikoho neprihlasoval na trvalý pobyt, preto o svojom druhom mieste vo voľbách hovorí ako o čestnom víťazstve. To, že Dolinu ešte v deň volieb ktosi oblepil kópiami výsledku internetového vyhľadávania na stránke Ústavu pamäti národa s výsledkom ‘Jakub Vojtek – kandidát tajnej spolupráce‘ a s dopísanými heslami ‘Hanba udavačovi!‘ a ‘Nechceme za starostu udavača!‘ komentuje nasledovne: „V bývalom režime som ako lyžiarsky tréner cestoval na Západ. Za ‘kandidáta‘ si ma Štátna bezpečnosť zapísala 12. novembra 1985. Zápis bol zrušený 8. septembra 1986.“ Podľa neho účelové obvinenia a nepravdy, ktoré o ňom pred voľbami rozšírili „ľudia okolo Šimka“ bude riešiť právnymi cestami. Dôkazy má a neváha pomenovať pôvodcov negatívnej kampane. Jedným z nich je poslanec Peter Špirko, ktorý – len tak na okraj – večer po víťazných voľbách viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Miera jeho radosti z úspechu bezúhonných kandidátov bola nad hranicou dvoch promile alkoholu v krvi, preto mu policajti zadržali vodičské oprávnenie.
Vlastislav Čabo je obyvateľom Demänovskej Doliny od narodenia, od roku 2002 do týchto volieb bol poslancom miestneho obecného zastupiteľstva. Zo situácie okolo volieb je znechutený, preto teraz ani nekandidoval. „Hromadné a účelové prihlasovanie na trvalý pobyt nie je protizákonné, je teda predpoklad, že sa to bude opakovať aj vo voľbách o rok. Starousadlíci v Doline sa môžu len prizerať, ako sa im pred očami mení atmosféra, ako nad záujmami všetkých prevládajú záujmy finančných skupín, vzdialených politikov, podnikateľov. Obyčajným ľuďom z Doliny je to na smiech,“ konštatuje. Fraška ako dramatický žáner na smiech môže byť, v tomto prípade však ide skôr o výsmech z volebného systému. A to až tak na smiech veľmi nie je.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.