Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Päť rokov

.martin Hanus .časopis .komentáre

Čo sa dá napísať o prvej päťročnici nášho členstva v

Čo sa dá napísať o prvej päťročnici nášho členstva v Európskej únii? To najzásadnejšie očakávanie sa potvrdilo: vstup do EÚ nemal pre Slovensko lepšiu alternatívu.
Padli ním zbytočné cezhraničné a obchodné bariéry a psychologicky Slovensko získalo nový pocit, že po dlhých desaťročiach je v bezpečí. To, že nejde o úplne vágny pocit, dokreslili plynová aj hospodárska kríza – na to by mohli kývnuť aj radikálnejší euroskeptici.
Euronadšenci by však mohli súhlasiť s tézou, že päťročné skúsenosti v EÚ boli dobrým liekom proti ilúziám, ktorými Slovákov dlho živili zástupy politikov, analytikov a médií. Mnohí sa po porážke mečiarizmu nádejali, že práve členstvo v EÚ nás ochráni pred miestnymi dobrodruhmi natoľko, že bude vlastne jedno, kto vyhrá voľby. Slovensko teda malo byť automaticky civilizovanejšie. Toto sa očividne nestalo.

U niektorých však viera včerajška premohla realitu dneška. Exminister zahraničných vecí Eduard Kukan sa pre agentúru SITA vyjadril, že členstvo v EÚ „stabilizovalo domácu scénu a chráni pred prílišným zhoršením susedských vzťahov s Maďarskom“. Ak Kukan pod „prílišným zhoršením“ vzťahov nerozumie rovno vypuknutie vojny, v čom sú dnešné vzťahy lepšie než v mrazivých rokoch za Mečiara? Vtedy Mečiar s Hornom aspoň podpísali základnú zmluvu. Zbitá Maďarka Hedviga Malinová sa stala obeťou gangstrov a štátnych orgánov celé dva roky po našom vstupe do EÚ. Kde je zlepšenie? A aj celkové správanie koalície Smer, SNS, HZDS len pramálo svedčí o tom, že členstvo v Únii „stabilizovalo domácu scénu“. V tejto súvislosti je tiež zaujímavé glosovanie expremiéra Dzurindu, podľa ktorého môže byť členstvo negatívne iba pre Slotu a Fica, lebo „musia robiť transparentné tendre“. Robia? Firma SNS, s.r.o., ktorá prerozdeľuje veľkú časť z eurofondových 330 miliárd korún, by mohla o transparentnosti tendrov a rôznych verejných súťaží naozaj robiť školenia...
Tým sa dostávame k ilúzii číslo dva. Hoci eurofondy sú vraj „obrovskou pomocou“ (eurokomisár Figeľ) a podľa prieskumov ich ako hlavnú výhodu členstva vníma väčšina Slovákov, dnes – nielen pre nástenkový tender – je na stole otázka, či morálne škody z eurofondov neprevýšia všetky materiálne výhody. Toľko príležitostí na mnohomiliardové zlodejiny (v lepšom prípade na bohapusté plytvanie), tu dávno nebolo. Pritom nejde len o SNS, ktorá sa cez spriatelené firmy nehanbí „využívať fondy“ za bieleho dňa. Problém je systémový a práve v štátoch s horšími mravmi naberá charakter celonárodnej pandémie – talianska polícia napríklad oznámila, že za rok 2006 sa v krajine spreneverilo z eurofondov 433 miliónov eur! Európsky účtovný dvor dokonca odmieta už od roku 1994 podpísať rozhadzovačnej EÚ jej rozpočet z dôvodov „vysokých rizík“. Aby riziká neboli vysoké, ale aspoň znesiteľné, musel by Brusel (ktorý počas sedemročného rozpočtového obdobia vysype z fondov po celej Únii 350 miliárd eur!!!), zamestnať ako kontrolóra možno každého tretieho Európana.
Dve poučenia po piatich rokoch v EÚ sú síce triviálne, ale na Slovensku ešte stále nesamozrejmé: tento štát sa nescivilizuje zásahmi zvonka, pôjde to len pôsobením a námahou zvnútra. A v zápase o lepšie Slovensko bude neraz súperom aj to, čo prichádza práve zásahmi zvonka. Z „lepšieho“ sveta.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite