Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Zbohom, časy nudnej hojnosti

.peggy Noonan .redakcia .časopis .týždeň v ekonomike

Malé znamenie doby: denník USA Today zverejnil článok o

Malé znamenie doby: denník USA Today zverejnil článok o rodine z Michiganu, ktorá sa – vzhľadom na finančné tlaky – rozhodla vymeniť kreditné karty, satelitnú televíziu, high-tech hračky a večere v reštauráciách za život na 40-akrovej farme a snahu o sebestačnosť.


Rodina Wojtowiczovcov – 36-ročný Patrick, jeho 37-ročná manželka Melissa a ich 15-ročná dcéra Gabriela – sa slovami reportérky Judy Keenovej stala „osadníkmi 21. storočia“, ktorí chovajú prasatá a kurčatá, pestujú záhradu a budujú drevený nábytok.

.čo nám chýba?
Patrick Wojtowicz bol šofér nákladného auta – bol frustrovaný dlhými jazdami, ktoré ho držali preč od rodiny, a obával sa o klesajúcu výplatu. Jeho manželka bola samozamestnávateľka a pracovala doma. Pracovali tvrdo a niečo tým aj získali, ale, ako hovorí pán Wojtowicz, bolo to „prázdne“.
„Začali sme premýšľať, čo je to, čo nám naozaj chýba. Chýbalo nám byť viac jeden s druhým.“ Opustil preto svoje zamestnanie, a teraz obrába pôdu, ktorú mu zanechal jeho otec neďaleko Almy v Michigane. Jeho ekonomický plán je naozaj jednoduchý: „Kým budeme vedieť znižovať účty, môžeme zarábať menej peňazí.“

Noviny ich zvláštne označili ako ekonomických „survivalistov“ (tých, ktorí dokážu prežiť), čo zrejme odráža predpoklad, že niekto, kto opustí konvenčný, materiálne zameraný život pre niečo fyzicky prísnejšie, ale emocionálne akceptovateľné, tým nutne prejavuje politický postoj. Ale príbeh, ktorý rozprávajú, nepôsobí politicky. Nepôsobia ani ako ľudia, ktorí sa usilujú nájsť spôsob ako prežiť – skôr ako ľudia, ktorí sa snažia nájsť spôsob ako žiť.
Obrázok, sprevádzajúci ten článok, ukazoval šťastnú rodinu, ktorá s priateľom hrá scrabble.
Ich príbeh zapôsobil. Na internetovej stránke novín bol živo komentovaný viac ako 300 čitateľmi. „Pôsobia na mňa veľmi šťastne,“ písala jedna čitateľka. „S manželom robíme podobné rozhodnutie.“ A iný: „Neviem, či je to o prežití, alebo skôr o návrate zdravého rozumu.“ A ďalší: „Čím viac vecí vlastníš, tým tvrdšie musíš robiť, aby si ich mohol udržiavať.“

.je to trend
Do istej miery tento príbeh znie ako hudba budúcnosti, alebo ako to, v čo veľa ľudí dúfa, že bude budúcnosť: pomalšia, prirodzenejšia, stabilnejšia, menej naplnená vyčerpávajúcou prestimulovanosťou, ktorú spisovateľ a filozof Walker Percy nazýval „plytkou mágiou“ modernej doby.
Aj pohľad na dáta ukazuje, že Wojtowiczovci sú súčasťou momentálneho trendu. Ľudia viac záhradníčia. Najväčšej semenárskej firme v krajine vzrástli za posledný rok predaje semien alebo sadeníc zeleniny o 30 percent. Rastie aj predaj produktov na konzervovanie a zaváranie. Firmy, ktoré vyrábajú potreby na šitie, hovoria, že viac ľudí sa učí šiť. Na Manhattane mám priateľa, ktorý sa už viac ako pol roka na internete pozerá po malých a farmárskych mestách, v ktorých by mohol žiť. Šéf celoštátnej realitnej spoločnosti povedal pre USA Today, že viac zákazníkov chce „žiť jednoducho a na menej drahých miestach“.
Niečo z toho – túžba žiť menej draho a, samozrejme, jednoduchšie – sa zdá vysvetlením toho, čo vídam na Manhattane, na mieste, ktoré je viac mrzuté než smutné, a má skôr predstavu o tom, ako zle sa veci budú vyvíjať než o tom, ako zlé sú práve teraz. Mnohí si myslia, že nezáleží na tom, koľko peňazí sa z Washingtonu naleje do systému, čím sa vytvárajú vlny zvyšovania cien akcií – recesia je skutočne depresia. Nedostaneme sa „z toho“ – ako sa hovorí – päť alebo sedem rokov, pretože pokles je systémový, globálny, a pretože staré nadšenie je preč.
Generácia „baby boomers“ si štyridsať rokov (od 1968 do 2008) krochkala v práci veľkou hojnosťou – práca bola pre nich vždy „dlhou traťou“. Ale dnes je éra, ktorú budovali, preč. Niečo nové sa začína, niečo pritlmené a zatiaľ pomerne tajomné. Staré prejavy úspechu – peniaze, status, moc – už nebudú platiť ako za ich čias. Dnes len sledujú, ako sa budúcnosť vynára.

.stmavnutý New York
V New Yorku sú niektoré príznaky budúcnosti zrejmé: menej áut, slabšia doprava, menej starého rušného bzukotu tohto ekonomického úľa. New York sa – doslova – stmieva. Jeho magická nočná rozžiarená scenéria sa bude trblietať menej, keď menej firiem obýva mrakodrapy a zažína svetlá, ktoré rozžarovali mesto.
Predpoveď: v roku 2010 starosta – vo variácii na teóriu rozbitého okna – potichu ustanoví teóriu zažatého svetla a bude požadovať, aby developeri nechali zažaté svetlá bez ohľadu na to, či majú v budove nájomníkov, alebo nie, aby svet nestál na úsvite v New Jersey a nemal dojem, že tam (na Manhattane) nikto nie je a nikoho to netrápi.
New York bol v rokoch 1750 až 2008 mestom, existujúcim pre peniaze a všetky pôžitky a krásy, ktoré peniaze prinášajú. Dnes prvýkrát bojuje s otázkou, aký je zmysel jeho existencie. To spôsobí vážne poruchy. Z tých dobrých – mladí ľudia sa tu budú naďalej zhlukovať pre lacnejší prenájom. Umelci sa vždy budú chcieť stretávať s umelcami – nemôžete vziať Metropolitné múzeum a premiestniť do Almy v Michigane. Ale bude tu aj istý úbytok v „doložke kvality“, vďaka ktorej New York a – s dovolením – Amerika dlho fungovali.

.návrat do 70´s
Ďalšie predpovede? Mestá a predmestia Ameriky trochu zdrsnejú, spustnú. Ale nie všetko bude zlé. Získajú tým istý šmrnc autenticity. Výklady obchodov, priečelia – na to všetko sa bude menej míňať a bude sa to menej jagať.
Aj ľudia. Tí budú mať znovu dovolené zostarnúť. Bude to isté oslobodenie. Bude tu menej fejsliftov a upravených obočí, menej botoxu, menej nafarbených vlasov medzi ženami i mužmi. Ľudia budú vyzerať viac ako vyzerali kedysi, kým prišla dokonalosť. Telá v strednom veku budú mohutnejšie a mäkšie, väčšmi materinské a otcovské. Bude tu menej telocviční a menej trénerov, ale viac chodenia.
Aj Hollywood sa bude meniť. V čase (Veľkej) depresie hviezdy ako Clark Gable mali vyzerať ako normálni ľudia. Fyzická dokonalosť by ich totiž mohla vzdialiť od ich publika. Teraz vedúcich mužov robili veľké svaly, akási prehnaná verzia ich publika. Toto sa zmení.
Aj výzor domov bude striedmejší. Bude to návrat starého štýlu bielych protestantov (old WASP style): plný dobrých ošúchaných kobercov a psov, ktoré vyzerajú ako pes a nie ako účes podľa čajovej šálky, čo je výzor dnešných malinkých psíkov zo psích butikov.
Priatelia, pohľad na to, čo sa stalo a stále sa deje s predajom áut, naznačuje, že Amerika bude vyzerať ako Havana – staré autá a blednúca sláva. Ale nebude. Skôr to vyzerá ako 70. roky, len bez zvonových nohavíc a prehnanej vlasatosti. Viac rodín bude žiť spolu. Viac ľudí bude pravidelne popíjať. Tajné pofajčievanie zaznamená návrat – ako súčasť návratu jednoduchých potešení. Ľudia spomalia. Tradičná viera sa vráti. Opäť Walker Percy: „Nudná hojnosť plodí fundamentalizmus.“
Čas nudnej hojnosti je preč.

Autorka je publicistka a spisovateľka, bývalá osobná asistentka prezidenta Ronalda Reagana.
Zverejnené v The Wall Street Journal.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite