Množstvo anglo-amerických ekonómov na čele s nositeľom Nobelovej ceny Paulom Krugmanom obviňuje od vlaňajšej jesene Nemecko, že nedostatočne bojuje so svetovou krízou a že sa „vezie“ na stimulačných programoch iných krajín. Naozaj?
Nemecko zaviedlo dva ekonomické stimulačné programy v celkovej hodnote 80 miliárd eur (3,2 percenta HDP), pričom 1 percento HDP bude realizované v roku 2009. Na prvý pohľad je to naozaj menej než objem amerického programu, ktorý dosahuje celkovú hodnotu 6,2 percenta HDP, pričom 2 percentá HDP budú vynaložené v tomto roku. Tento dojem je však klamný, pretože nemecký štát už na stabilizáciu svetovej ekonomiky prispieva inak – prostredníctvom prirodzenej pružnosti svojho rozsiahleho systému sociálnych dávok.
.rovnako ako USA
Vďaka štedrej nemeckej politike poistenia v nezamestnanosti sú ľudia schopní udržať si úroveň spotreby aj v prípade, že prídu o prácu. Nemecko pozná dokonca aj krátkodobé dávky, umožňujúce firmám skrátiť pracovný čas zamestnancov, pričom stratu zárobku čiastočne kompenzuje štát. Bez tejto krátkodobej „výpomoci“ by bol priemerný počet nezamestnaných v roku 2009 o 300-tisíc ľudí vyšší než dnes.
Zároveň viac než 40 percent dospelej populácie Nemecka (dôchodcovia, príjemcovia sociálnych dávok, nezamestnaní, obete nehôd, študenti) poberá nejakú formu štátnych transferov – platí to najmä o východnom Nemecku – a záťaž zamestnancov daňami a platbami sociálneho poistenia je vysoká. To síce určite brzdí dlhodobý hospodársky rast a spôsobuje obrovské štrukturálne problémy, ale tiež to znamená, že štát reaguje extrémne proticyklicky a do veľkej miery tak stabilizuje ekonomiku, z čoho má prospech celý svet.
A na porovnanie s americkým stimulom ešte jeden údaj. Nemecký štát zaznamenal v roku 2008 rozpočtový schodok 0,1 percenta HDP, ktorý sa podľa nedávnej predpovede OECD v tomto roku prehĺbi na 4,5 percenta HDP. Ekonomický stimul zaisťovaný nemeckým štátnym rozpočtom sa tak bude v roku 2009 rovnať 4,4 percenta HDP. V Spojených štátoch dosiahol v roku 2008 rozpočtový schodok 5,8 percenta HDP a podľa rovnakej predpovede OECD dosiahne v tomto roku 10,2 percenta HDP, z čoho vyplýva, že ekonomický stimul je tam presne taký istý ako v Nemecku, teda 4,4 percenta HDP.
.pohltili výbuch
Okrem toho má Nemecko oveľa väčšiu vnútornú stabilitu než USA, pretože nemá problém silne zadlžených domácností, ktoré by si dnes mohli len obmedzene požičiavať. Nemecké banky totiž poskytujú hypotéku maximálne na 60 percent hodnoty nehnuteľnosti oproti stopercentným hypotékam, aké sme často videli v USA a Veľkej Británii.
V Nemecku neexistujú prakticky ani nijaké dlhy z kreditných kariet a iné dôvody, prečo by mali byť domácnosti zadlžené tak ako v USA. Bežná nemecká domácnosť nemelie finančne z posledného, a stratu príjmu preto dokáže kompenzovať úpravou úspor. To je ďalší dôvod, prečo sa súkromná spotreba v Nemecku podľa spoločnej predpovede popredných nemeckých hospodárskych inštitúcií z minulého týždňa zvýši v roku 2009, teda uprostred najhoršej povojnovej hospodárskej krízy, o 0,3 percenta, kým všade inde na svete zaznamenáva strmhlavý pád.
Nemecko je tesne za USA druhým najväčším dovozcom na svete. Stabilita nemeckej spotreby je preto v súčasnosti najsilnejším pilierom svetovej ekonomiky. Kým nemecký export klesá ročným tempom 20 percent, podiel importu, ktorý sa neskladá z produktov určených bezprostredne na výrobu pre export, je stabilný, čo pomáha svetu ako celku. Nemecko podľa OECD zaznamenalo najvýraznejší pokles čistého zahraničného dopytu po jeho produktoch, ale zároveň najvýraznejší nárast čistého dopytu po zahraničnom tovare. Kým v iných krajinách zahraničný dopyt prudko klesá (napríklad USA si stiahli od januára 2008 do januára 2009 zo svetovej ekonomiky formou poklesu čistého dopytu 284 miliárd dolárov a Čína 249 miliárd), Nemecko poskytlo svetovej ekonomike zachovaním čistého dopytu za rovnaké obdobie asi 173 miliárd dolárov a Japonsko 157 miliárd. V ostatných väčších európskych štátoch je obraz anualizovaného dopytu (január 2008 – január 2009) zmiešaný – kým Taliansko rovnako ako Nemecko a Japonsko zvýšilo dopyt o 6 miliárd dolárov, Španielsko stiahlo 101 miliárd, Veľká Británia 50 miliárd a Francúzsko 19 miliárd.
Pokles cien nehnuteľností v USA o 7 biliónov dolárov v priebehu posledných dvoch rokov sa rovnal výbuchu atómovej bomby. Nemecko, Japonsko a ďalšie krajiny túto šokovú vlnu pohltili a utlmili. Namiesto zľahčovania nemeckého úsilia (napríklad aj v denníku Financial Times) by mal teda svet prejaviť Nemecku o niečo viac vďačnosti.
Autor je profesor ekonómie a financií na Mníchovskej univerzite a riaditeľ Ifo inštitútu.
Copyright: Project Syndicate, 2009.
Nemecko zaviedlo dva ekonomické stimulačné programy v celkovej hodnote 80 miliárd eur (3,2 percenta HDP), pričom 1 percento HDP bude realizované v roku 2009. Na prvý pohľad je to naozaj menej než objem amerického programu, ktorý dosahuje celkovú hodnotu 6,2 percenta HDP, pričom 2 percentá HDP budú vynaložené v tomto roku. Tento dojem je však klamný, pretože nemecký štát už na stabilizáciu svetovej ekonomiky prispieva inak – prostredníctvom prirodzenej pružnosti svojho rozsiahleho systému sociálnych dávok.
.rovnako ako USA
Vďaka štedrej nemeckej politike poistenia v nezamestnanosti sú ľudia schopní udržať si úroveň spotreby aj v prípade, že prídu o prácu. Nemecko pozná dokonca aj krátkodobé dávky, umožňujúce firmám skrátiť pracovný čas zamestnancov, pričom stratu zárobku čiastočne kompenzuje štát. Bez tejto krátkodobej „výpomoci“ by bol priemerný počet nezamestnaných v roku 2009 o 300-tisíc ľudí vyšší než dnes.
Zároveň viac než 40 percent dospelej populácie Nemecka (dôchodcovia, príjemcovia sociálnych dávok, nezamestnaní, obete nehôd, študenti) poberá nejakú formu štátnych transferov – platí to najmä o východnom Nemecku – a záťaž zamestnancov daňami a platbami sociálneho poistenia je vysoká. To síce určite brzdí dlhodobý hospodársky rast a spôsobuje obrovské štrukturálne problémy, ale tiež to znamená, že štát reaguje extrémne proticyklicky a do veľkej miery tak stabilizuje ekonomiku, z čoho má prospech celý svet.
A na porovnanie s americkým stimulom ešte jeden údaj. Nemecký štát zaznamenal v roku 2008 rozpočtový schodok 0,1 percenta HDP, ktorý sa podľa nedávnej predpovede OECD v tomto roku prehĺbi na 4,5 percenta HDP. Ekonomický stimul zaisťovaný nemeckým štátnym rozpočtom sa tak bude v roku 2009 rovnať 4,4 percenta HDP. V Spojených štátoch dosiahol v roku 2008 rozpočtový schodok 5,8 percenta HDP a podľa rovnakej predpovede OECD dosiahne v tomto roku 10,2 percenta HDP, z čoho vyplýva, že ekonomický stimul je tam presne taký istý ako v Nemecku, teda 4,4 percenta HDP.
.pohltili výbuch
Okrem toho má Nemecko oveľa väčšiu vnútornú stabilitu než USA, pretože nemá problém silne zadlžených domácností, ktoré by si dnes mohli len obmedzene požičiavať. Nemecké banky totiž poskytujú hypotéku maximálne na 60 percent hodnoty nehnuteľnosti oproti stopercentným hypotékam, aké sme často videli v USA a Veľkej Británii.
V Nemecku neexistujú prakticky ani nijaké dlhy z kreditných kariet a iné dôvody, prečo by mali byť domácnosti zadlžené tak ako v USA. Bežná nemecká domácnosť nemelie finančne z posledného, a stratu príjmu preto dokáže kompenzovať úpravou úspor. To je ďalší dôvod, prečo sa súkromná spotreba v Nemecku podľa spoločnej predpovede popredných nemeckých hospodárskych inštitúcií z minulého týždňa zvýši v roku 2009, teda uprostred najhoršej povojnovej hospodárskej krízy, o 0,3 percenta, kým všade inde na svete zaznamenáva strmhlavý pád.
Nemecko je tesne za USA druhým najväčším dovozcom na svete. Stabilita nemeckej spotreby je preto v súčasnosti najsilnejším pilierom svetovej ekonomiky. Kým nemecký export klesá ročným tempom 20 percent, podiel importu, ktorý sa neskladá z produktov určených bezprostredne na výrobu pre export, je stabilný, čo pomáha svetu ako celku. Nemecko podľa OECD zaznamenalo najvýraznejší pokles čistého zahraničného dopytu po jeho produktoch, ale zároveň najvýraznejší nárast čistého dopytu po zahraničnom tovare. Kým v iných krajinách zahraničný dopyt prudko klesá (napríklad USA si stiahli od januára 2008 do januára 2009 zo svetovej ekonomiky formou poklesu čistého dopytu 284 miliárd dolárov a Čína 249 miliárd), Nemecko poskytlo svetovej ekonomike zachovaním čistého dopytu za rovnaké obdobie asi 173 miliárd dolárov a Japonsko 157 miliárd. V ostatných väčších európskych štátoch je obraz anualizovaného dopytu (január 2008 – január 2009) zmiešaný – kým Taliansko rovnako ako Nemecko a Japonsko zvýšilo dopyt o 6 miliárd dolárov, Španielsko stiahlo 101 miliárd, Veľká Británia 50 miliárd a Francúzsko 19 miliárd.
Pokles cien nehnuteľností v USA o 7 biliónov dolárov v priebehu posledných dvoch rokov sa rovnal výbuchu atómovej bomby. Nemecko, Japonsko a ďalšie krajiny túto šokovú vlnu pohltili a utlmili. Namiesto zľahčovania nemeckého úsilia (napríklad aj v denníku Financial Times) by mal teda svet prejaviť Nemecku o niečo viac vďačnosti.
Autor je profesor ekonómie a financií na Mníchovskej univerzite a riaditeľ Ifo inštitútu.
Copyright: Project Syndicate, 2009.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.