Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Narodeniny Adolfa Hitlera

.luboš Palata .redakcia .časopis .týždeň vo svete

„Naozaj to tam bolo?“ pýtal sa ma redaktor poľskej Gazety Wyborczej, keď som mu rozprával, ako severočeským Ústím nad Labem pochodovali v predvečer 120. výročia narodenia Adolfa Hitlera spoločne českí a slovenskí neonacisti pod nemeckými transparentmi. A tie transparenty útočili na spojeneckých letcov, ktorí na konci vojny bombardovali nemecké mestá, a nazývali ich „beštiami v kokpitoch“.

„Naozaj to tam bolo?“ pýtal sa ma redaktor poľskej Gazety Wyborczej, keď som mu rozprával, ako severočeským Ústím nad Labem pochodovali v predvečer 120. výročia narodenia Adolfa Hitlera spoločne českí a slovenskí neonacisti pod nemeckými transparentmi. A tie transparenty útočili na spojeneckých letcov, ktorí na konci vojny bombardovali nemecké mestá, a nazývali ich „beštiami v kokpitoch“.
Na konci vojny bolo takmer úplne nemeckým mestom aj Ústí nad Labem a demonštrácia si mala pripomenúť obete bombardovania v apríli 1944. Poľský kolega nechcel veriť, že by sa v Česku našli Česi, ktorí by spolu s nemeckými náckami mohli za niečo také demonštrovať. Už preto, že máji 1945 Nemcov v Ústí sami strieľali ako králiky.
V tom je bieda českých neonacistov a nacionalistov vôbec. Chýbajú im dejinné súvislosti, spájajú sa s nemeckými a inými nacionalistami a nedôjde im, že keby vzory nemeckých náckov uspeli, tak s nimi, ako s českými nacionalistami, zatočia ako s prvými. Príznačný bol citát z jednej reportáže z Ústia, keď sa jeden český nácko pýta druhého, čože to tam po nemecky na pódiu hovoria. „Ty pako, neviem,“ odpovedá ten druhý, ale keď Nemec skončí, obaja búrlivo tlieskajú.

Neonacisti, ktorí sú dnes vo väčšine európskych krajín skôr extrémnou formou nacionalizmu než skutočným oživovaním nacizmu, sa dokážu spojiť jedine proti spoločnému nepriateľovi. Tým je demokratická a občianska spoločnosť a jej tolerancia k menšinám, často problémovým. Keď českí neonacisti nedemonštrujú s nemeckými, organizujú trestné výpravy do rómskych get. Tie sú u nás v Česku, na rozdiel od Slovenska, pomerne novým fenoménom. Rómovia sa tu po vojne usídľovali najmä v bývalých nemeckých mestách, a to často v najlepších domoch, napríklad na námestiach. Keď sa však doba vrátila do normálu, domy na námestiach sa stali dobrými adresami a „sociálne slabí“, medzi ktorých sa aj v Česku drvivá väčšina Rómov počíta, sa z nich museli odsťahovať. Často aj preto, že neplatili nájomné. V rámci dodržiavania zákona, ktorý v Česku neumožňuje len tak nechať ľudí na ulici, boli Rómovia nasťahovaní do lacných domov na zanedbaných sídliskách na krajoch miest, kde tak vznikli desiatky českých „Luníkov IX.“. Na zlosť miestnych starousadlíkov a radníc, ktoré nevedia, čo s tým.
Tam, kde zlyháva štát a vznikajú rómske getá, plné nezamestnaných a drobnej kriminality, je miesto pre českých neonacistov. Ich jesenný útok na severočeské sídlisko Janov, pouličné zrážky v Přerove a posledný pokus o obsadenie rómskeho geta v Krupke pri Tepliciach ukazujú na ich rastúcu drzosť. Napätie rastie aj na strane Rómov, ktorí si vytvárajú ozbrojenú domobranu.
Väčšina „bielych“ sa tvári, že sa ich tieto cigánsko-náckovské potýčky netýkajú, a minister vnútra hasí požiare nasadením stoviek policajtov, ktorí stále majú nad stovkami neonacistov a bojovne naladených rómskych domobrán prevahu.
Ale pravé riešenie je inde. Že nebudú rómske getá, že radnice miest zakážu neonacistom, českým i nemeckým, demonštrovať na narodeniny Hitlera. A že sa české, slovenské i nemecké deti budú v školách učiť, že spojeneckí letci, ktorí vo vojne museli aj bombardovať, boli pre nás všetkých hrdinovia a osloboditelia od nacizmu.

Autor je redaktor Lidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite