O tom, prečo je Braňo Ondruš človek so silným žalúdkom, ako to denník SME prehnal voči Ivete Radičovej a pár slov k odchodu Petra Šabatu z Pravdy.
V STV bola nedávno pozoruhodná debata. Zástupca šéfredaktora denníka SME sa musel hájiť voči obvineniam Ficovho tlačového riaditeľa Braňa Ondruša, ktorý slovenskej tlači vyčítal propagandu počas prezidentskej kampane, neetickosť a nevyváženosť, akej vraj vo vyspelom svete niet. O štandardoch v žurnalistike hovoril ten istý Ondruš, ktorý aj po prepriahnutí z moderátorského kresla v JOJ k premiérovi naďalej píše do týždenníka Slovo pod falošným menom Jakub Topol. Podľa všetkých možných indícií neexistujúci publicista Topol, ktorý občas rád zacituje aj Braňa Ondruša, sa opäť ozval ako „stály spolupracovník Slova“ po prezidentských voľbách. V pomerne banálnom článku tu dôvodil, prečo Radičovej milión hlasov vo voľbách nie sú iba hlasy SDKÚ, ale aj ďalších opozičných strán – ozaj, prečo také čosi nemôže byť napísané pod pravým menom? Zrejme preto, aby ľavicový týždenník nepôsobil propagandisticky, ale vyvážene: v tom istom čísle mal totiž článok aj Braňo Ondruš (písal o tom, ako je dobre, že vo vládnej Rade pre hospodársku krízu nie sú „ekonomickí analytici“, lebo všetko sú to ideológovia a lobisti).
„Braňo Ondruš je Braňo Ondruš a Jakub Topol je Jakub Topol,“ tvrdil nám najskôr šéfredaktor Slova Peter Nedoroščík, ktorý sa pred novinármi nechce o pravej Topolovej identite vyjadrovať. Na našu ďalšiu otázku, prečo Slovo svoj večný problém s Topolom konečne nevyrieši, sa Nedoroščík ani veľmi nepretvaroval: „Pred týmto článkom tam nemal dlho, dlho nič, spolupráca s Jakubom Topolom je už taká, vyslovene zriedkavá.“ Také celkom zábavné, nie?
.nadpráca
Náš najlepší denník mal vždy trochu problém nájsť si zdravý odstup od Ivety Radičovej. V SME ju raz až príliš okato vyrábali, potom ju zas príliš príkro skritizovali zato, že neprípustne porušuje zákon, keď pol roka pred prezidentskými voľbami ohlásila začiatok svojej kampane. Neskôr, a najmä pred druhým kolom, sa opäť až príliš kampaňovalo za Radičovú. Po jej prečine, keď v nezmyselnom chvate zahlasovala namiesto poslankyne Rosovej, v hlavnom komentári denník napísal, že Rafajovo dlhodobé falšovanie Slotovho podpisu (aby mohol jeho ustavične absentujúci šéf poberať plný plat) bolo „nič v porovnaní s tým, čo teraz spravila Iveta Radičová“. Dá sa to myslieť celkom vážne? Pozitívna alebo negatívna nadpráca: ani jedno denníku SME príliš nesvedčí.
.šabatova pravda
Po vyše ôsmich rokoch sa Petr Šabata vracia do Prahy a post šéfredaktora Pravdy odovzdáva Jurajovi Porubskému. Čaká ho tam atraktívny flek vo finančnej skupine PPF.
Šabata prišiel do Pravdy z významného postu šéfa najväčšieho českého denníka MF Dnes, čo vzbudilo zaslúženú pozornosť. Za svoju úlohu v Pravde si vtedy dal odstránenie niektorých nálepiek, ktoré sú spájané s týmto denníkom, najmä ľavicové zameranie a prílišnú konzervatívnosť. Je pravda, že dnes sa už Pravda na seba z roku 2001 takmer v ničom nepodobá. Má iného majiteľa, iný formát, grafiku aj zameranie – chce byť skôr ľudovým denníkom s jednoduchým jazykom a užitočnými témami. Urobil Šabata za tých osem rokov skvelé noviny, ktoré by dominovali slovenskému trhu? To sa povedať nedá. V prestížnosti ich poráža SME (politické kauzy, vlastná investigatíva), ktorý je pred Pravdou aj v náklade. A je pravdepodobné, že nový formát bude Pravdu posúvať viac k bulváru než k SME. Škoda. Táto krajina by potrebovala aspoň dva silné nebulvárne denníky, a vôbec by neprekážalo, keby bol jeden pravicovejší a jeden ľavicovejší.
V STV bola nedávno pozoruhodná debata. Zástupca šéfredaktora denníka SME sa musel hájiť voči obvineniam Ficovho tlačového riaditeľa Braňa Ondruša, ktorý slovenskej tlači vyčítal propagandu počas prezidentskej kampane, neetickosť a nevyváženosť, akej vraj vo vyspelom svete niet. O štandardoch v žurnalistike hovoril ten istý Ondruš, ktorý aj po prepriahnutí z moderátorského kresla v JOJ k premiérovi naďalej píše do týždenníka Slovo pod falošným menom Jakub Topol. Podľa všetkých možných indícií neexistujúci publicista Topol, ktorý občas rád zacituje aj Braňa Ondruša, sa opäť ozval ako „stály spolupracovník Slova“ po prezidentských voľbách. V pomerne banálnom článku tu dôvodil, prečo Radičovej milión hlasov vo voľbách nie sú iba hlasy SDKÚ, ale aj ďalších opozičných strán – ozaj, prečo také čosi nemôže byť napísané pod pravým menom? Zrejme preto, aby ľavicový týždenník nepôsobil propagandisticky, ale vyvážene: v tom istom čísle mal totiž článok aj Braňo Ondruš (písal o tom, ako je dobre, že vo vládnej Rade pre hospodársku krízu nie sú „ekonomickí analytici“, lebo všetko sú to ideológovia a lobisti).
„Braňo Ondruš je Braňo Ondruš a Jakub Topol je Jakub Topol,“ tvrdil nám najskôr šéfredaktor Slova Peter Nedoroščík, ktorý sa pred novinármi nechce o pravej Topolovej identite vyjadrovať. Na našu ďalšiu otázku, prečo Slovo svoj večný problém s Topolom konečne nevyrieši, sa Nedoroščík ani veľmi nepretvaroval: „Pred týmto článkom tam nemal dlho, dlho nič, spolupráca s Jakubom Topolom je už taká, vyslovene zriedkavá.“ Také celkom zábavné, nie?
.nadpráca
Náš najlepší denník mal vždy trochu problém nájsť si zdravý odstup od Ivety Radičovej. V SME ju raz až príliš okato vyrábali, potom ju zas príliš príkro skritizovali zato, že neprípustne porušuje zákon, keď pol roka pred prezidentskými voľbami ohlásila začiatok svojej kampane. Neskôr, a najmä pred druhým kolom, sa opäť až príliš kampaňovalo za Radičovú. Po jej prečine, keď v nezmyselnom chvate zahlasovala namiesto poslankyne Rosovej, v hlavnom komentári denník napísal, že Rafajovo dlhodobé falšovanie Slotovho podpisu (aby mohol jeho ustavične absentujúci šéf poberať plný plat) bolo „nič v porovnaní s tým, čo teraz spravila Iveta Radičová“. Dá sa to myslieť celkom vážne? Pozitívna alebo negatívna nadpráca: ani jedno denníku SME príliš nesvedčí.
.šabatova pravda
Po vyše ôsmich rokoch sa Petr Šabata vracia do Prahy a post šéfredaktora Pravdy odovzdáva Jurajovi Porubskému. Čaká ho tam atraktívny flek vo finančnej skupine PPF.
Šabata prišiel do Pravdy z významného postu šéfa najväčšieho českého denníka MF Dnes, čo vzbudilo zaslúženú pozornosť. Za svoju úlohu v Pravde si vtedy dal odstránenie niektorých nálepiek, ktoré sú spájané s týmto denníkom, najmä ľavicové zameranie a prílišnú konzervatívnosť. Je pravda, že dnes sa už Pravda na seba z roku 2001 takmer v ničom nepodobá. Má iného majiteľa, iný formát, grafiku aj zameranie – chce byť skôr ľudovým denníkom s jednoduchým jazykom a užitočnými témami. Urobil Šabata za tých osem rokov skvelé noviny, ktoré by dominovali slovenskému trhu? To sa povedať nedá. V prestížnosti ich poráža SME (politické kauzy, vlastná investigatíva), ktorý je pred Pravdou aj v náklade. A je pravdepodobné, že nový formát bude Pravdu posúvať viac k bulváru než k SME. Škoda. Táto krajina by potrebovala aspoň dva silné nebulvárne denníky, a vôbec by neprekážalo, keby bol jeden pravicovejší a jeden ľavicovejší.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.